Koniec upírov v Čechách? Jenny Nowak – Jiná rasa (recenzia)

Počuli ste už niekedy o „upírskych hroboch“ v Čelákoviciach? A tiež sa vám zdalo vysvetlenie o odlišnej kultúre  nedostačujúce? Potom si  prečítajte román Jiná rasa od Jenny Nowak – príbeh o tom, ako to mohlo v skutočnosti byť s možno posledným upírom v Čechách.

Jenny Nowak je česká autorka, ktorej diela sa venujú hlavne upírskej a staroegyptskej tematike. Ja som ju objavila vďaka knihe Jiná rasa. Jenny Nowak využíva iné reálie, ako je v súčasnej upírskej tvorbe  bežné. V Jiné rase sa inšpirovala skutočným archeologickým nálezom v obci Čelákovice  – neobvyklými pozostatkami mužov s príliš veľkými očnými zubami, ktorých hroby nesú jasné znaky protivampírskych opatrení. Autorku oficiálne vysvetlenie neuspokojilo, a tak vytvorila svoj vlastný príbeh, ktorý tieto nálezy vysvetľuje. Príbeh o strachu z neznámeho, o krvi, o inej rase.

Jenny Nowak napísala príbeh zvláštny vo viacerých ohľadoch. V prvom rade, všetko sa odohráva na malom panstve Čelákovice asi v 11. storočí po Kristovi. Tomu zodpovedá aj mierne archaický jazyk, na ktorý je potreba si zvyknúť. Hlavne sú to ale samotní upíri – v tomto prípade Vampíri, Nesmrteľní, ako sami seba nazývajú. Nie sú to mŕtve telá premenené vďaka pohryznutiu  iným upírom. Vampíri sú rasa rozdielna od ľudskej, rýchli, silní, krásni a inteligentní,  pohybujú sa po Zemi  od jej vzniku. A od počiatku sú pre nich ľudia iba podradné bytosti, ktoré slúžia na uspokojenie hladu – potrava, ktorú vnímajú ako my dobytok určený na porážku. Možno aj horšie, Vampíri pozerajú na ľudstvo s pohŕdaním, ako na nižšie bytosti, ktoré sa nazývajú vrcholom  Božieho stvorenia, ale pritom sú zúfalo primitívni. Autorka tieto názory popísala natoľko sugestívne, že som sa nimi zo začiatku cítila ako zástupkyňa ľudského druhu takmer osobne urazená 🙂  Vo Vampíroch sa zároveň zvláštnym spôsobom miesi vysoká inteligencia a cit pre krásu s takmer zvieracou podstatou, ktorá sa prejavuje pri love koristi. V príbehu takisto zaujme množstvo mystických prvkov, veľmi dôležitých pre celý dej. A o čom vlastne Jiná rasa je?

Všetko sa začína v Čelákoviciach, kam po smrti otca, tajomného Mistra Marlinusa, prichádza Ygraenne. Prostredie nie je pre mladé dievča, ktorého rodičov jej fanaticky veriaci príbuzní považovali za zatratencov, príliš prívetivé. Samozrejmosťou je tvrdá práca a chladný odstup rodiny. Až časom, keď sa ukáže, že Graen aj napriek pôvodu zrejme nebude čarodejnica, a bez následkov zvláda každodenné modlenie sa a bohoslužby, ľady medzi ňou a príbuznými trochu povoľujú. V Čelákoviciach je však akési tajomstvo, o ktorom nikto nechce rozprávať. Rozliata krv zo zvierat sa poriadne posýpa popolom, počas splnu sa pevne zatvárajú okenice a všetci sa vždy ponáhľajú, aby boli pred zotmením v relatívnom bezpečí obydlia. Skutočne iba relatívnom, pretože nedlho po príchode Graen nájdu v jednom z domov roztrhané mŕtve telo mladej ženy. Vysvitne, že v oblasti vždy pri splne útočí tajomný Stín, ktorého meno sa miestni boja aj vysloviť, aby ho náhodou neprivolali. Postupne pred Graen vysvitne desivá skutočnosť – Stín každý mesiac útočí a zabije jednu obeť. Nezastaví ho znamenie kríža, slúžené bohoslužby, nie je proti nemu ani  fyzická ochrana. Obyvatelia Čelákovic a okolia sú vystavení permanentnému teroru a strachu o život. Sledujeme zároveň aj zúfalú snahu miestnych chrániť sa pred nebezpečenstvom. Či už sú to márne prosby u kniežaťa, stále modlitby, návrat ku krvavým pohanským obetiam, snaha poraziť nepriateľa pomocou mystického zariekavania, aj klasická jama s naostrenými kolmi na dne.  Nič však nepomáha. Graen si to všetko uvedomuje a ťažko prežíva, hlavne keď sa obeťou Stínu stane aj jedna z jej sesterníc. No toto všetko jej nebráni stretávať sa s pánom Borešom, na ktorého tajomne narazí vždy, keď zájde do blízkeho lesa. Ano, správne, každý, kto dokáže trochu čítať medzi riadkami, môže v reči „pána Boreša“ zistiť, o koho vlastne ide. Aj Stín má svoju slabosť, ale v tomto prípade to nie je neutíchajúca príťažlivosť voči ľudskej žene. Je to ubúdajúce množstvo Vampírov, a Graen je osoba, ktorá by mu  mohla s týmto problémom  pomôcť… Aj keď rozhodne nie dobrovoľne.

Na pomerne útlu knihu sa toho do Jiné rasy zmestilo veľa. Konfrontácia dvoch rozdielnych rás, dvoch rozdielnych pohľadov na život. Desivý a ponurý popis každodenného strachu, zúfalstva a bezmocnosti. Ľudské obete, množstvo krvi a drastické protivampírske zásahy. Mystické skúsenosti aj odkazy na Merlinovskú legendu. A krehké porozumenie medzi dvoma odlišnými druhmi. Pokiaľ čakáte romantické  rozprávanie o láske,  ktorá potrvá večne, budete sklamaní. Objavíte však strhujúci príbeh o tom, ako napriek pohŕdaniu, strachu a vnútorným presvedčeniam, môže vzniknúť vášeň a náklonnosť aj medzi  úplne rozdielnymi  bytosťami. A neubránite sa myšlienke na to, či na teórii Jenny Nowak nie je aspoň zrnko pravdy.

Ukážka:

Nevěděla, jak dlouho to trvalo. Ale když konečně došel své pronikavé, ledové radosti, vyrval se z ní náhle až s bolestivou prudkostí. Jako by chtěl potrestat sám sebe. Zamlžené oči mu ztvrdly, zarytě se odtáhl a beze slova se obrátil zády. Dešť zesílil a v blýskavých pramíncích mu po skloněné šíji stékal na lopatky. Srdce mu ještě zdivočele běželo a on se nedokázal vyznat ve vlastních pocitech. Pohrdal sám sebou za to, čemu se neubránil. Co si dokonce z celého srdce přál. Dosáhl tedy svého.  Ponížil sebe i celou nesmrtelnou rasu. Spářil se s člověkem z pouhé rozkoše a udělal to po jejich lidském, těžkopádném a nudném způsobu. Bez bolesti, tváří k zemi… Jako oni! To ona to všechno zavinila. Byla tak jiná, a přece tak ohavně lidská. A chtěla to! Ano chtěla, až příliš zřetelně to cítil z její mysli. Udělal tedy, co si přála. A teď ji zabije. Přišel čas. V mysli zachytil prudký poryv jejích myšlenek. Jako gejzír, tryskající proud… A za sebou váhavý, sotva slyšitelný kradmý krok. Ztuhl, ale nehýbal se. Graen o jeden krůček couvla. Ještě se bála ohlédnout, jen křečovitě napjatou špičkou nohy za sebou hmatala cestičku. Nespouštěla oči z jeho zad s mrazivou jistotou, že v příštím okamžiku se otočí a ty vědoucí, chladné zvířecí oči na ni s výsměchem spočinou. Rozechvěle couvla o další krok. Nepohnul se. Ještě jeden krok. Ještě.  A ještě!

Názov: Jiná rasa

Autor: Jenny Nowak

Nakladateľstvo Apsida roku 1997, ISBN 80-902303-1-8

Reklamy

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s