Niečo málo o rodičoch a deťoch : Maxim E. Matkin – Nie na ústa (recenzia)

Nie na ústaToto nie je najnovšia Matkinova kniha. Zo všeobecne relatívneho hľadiska pravdepodobne nebude ani najlepšia 🙂 Ale  pre mňa je to srdcová záležitosť, možno preto, že je veľmi zábavná, a zároveň veľmi smutná. Možno preto, že do problémov, ktoré hlavný hrdina rieši, sa dá tak ľahko vžiť…

Zdá sa, že tvorbu Maxima E. Matkina je možné len milovať, alebo nenávidieť. Ti, ktorí ho nemajú radi argumentujú tým, že postavy majú hlúpe prezývky, príbehy sú povrchné rozprávanie o povrchných ľuďoch, a vôbec, celé je to len o sexe. Nám, ktorí Matkina bezvýhradne milujeme, prezývky nevadia, pod povrchnosťou dokážeme nájsť hĺbku , no a samozrejme… je to o sexe! 🙂 Aj v tomto románe je ho dosť, a predsa kniha nie je len o ňom. Nie na ústa je totiž hlavne o smútku, vyrovnaní sa so životom takým, aký je, a o snahe odraziť sa odo dna.

Hlavný hrdina má pozoruhodné zamestnanie: keď potrebujete cez internet zbaliť bývalú priateľku, napísať list, vymyslieť prípitok či originálny darček pre manželku, je to váš človek. Okrem toho má bývalú ženu, osemročného geniálneho syna, prehnane uprataný byt a silnú depresiu. Stretávame sa s ním vtedy, keď sa rozhodne vyskúšať  rady akéhosi psychiatra – riadenou spánkovou depriváciou proti depresii. Desať dní musí spať a bdieť podľa určeného rozvrhu, a keď sa jedenásty deň konečne poriadne vyspí, mal by sa cítiť oveľa lepšie. My ho sledujeme práve počas týchto jedenástich dní. Zažíva udalosti smiešne, smutné, trápne, vyslovene bizarné, pri ktorých si poviete – to je také neuveriteľné, že to musí byť napísané podľa skutočnosti. Stretáva sa s bývalou ženou, stráži syna, rozpráva s matkou a otcom, prichádza za ním bývalá priateľka, ktorá má pred svadbou, plní rozličné zákazky, zábavné aj smutné. Medzitým sa problémy kopia, pochybnosti o živote a depresie prehlbujú, jedenásty deň sa blíži… A s ním možno aj trochu optimizmu.

Zo všetkých kníh, ktoré som od Matkina čítala, mi táto pripadá najosobnejšia. Ako keby  opisoval to, čo skutočne zažil na vlastnej koži: smútok, bolesť a pocit bezmocnosti hlavného hrdinu sú pri čítaní úplne hmatateľné. Hádky medzi rodinnými príslušníkmi, neschopnosť vyjadriť si city a pochybnosti o tom, či robíme tie správne rozhodnutia – kto z nás to niekedy nezažil? Matkin to všetko opisuje veľmi pravdivo, ale zároveň krásne. Medzi riadkami, v obyčajnom rozhovore, vyjadrí všetky pocity tak skutočne, ako niekto iný nezvládne ani polstránkovým detailným popisom.  Na jeho knihách sa mi páči, ako jednoduchým jazykom, bez príkras a klišé, dokáže spracovať aj Veľké Životné Pravdy. Nepoužíva pompézne slová, stačí mu len pár viet a už sa vám chce plakať, alebo sa zmietate v záchvate neovládateľného smiechu. Dokáže malým množstvom slov sprostredkovať silné emócie, rozporuplný vzťah k bývalej manželke aj lásku k synovi.  Pri čítaní Nie na ústa sa mi trikrát tlačili slzy do očí, nespočetne krát som súhlasne pokyvovala hlavou a prežila niekoľko skutočne hlasných záchvatov smiechu. To je na knižku s počtom 165 strán formátu A5 slušný výkon 🙂 Pokiaľ vám teda nevadia prezývky ani depresie a máte radi mierne optimistické konce, prečítajte si Nie na ústa, výborný román Maxima E. Matkina o vzťahoch medzi mužmi a ženami, medzi rodičmi a deťmi. Nebudete sklamaní.

Vyberanie ukážky bolo tentokrát veľmi ťažké, pretože takmer pri každej druhej stránke som si hovorila – dám tam toto 🙂 Nakoniec som vybrala jednu, kde sa miesi smútok, Veľká Životná Pravda a trochu humoru 🙂

Ukážka:

Mama sa ku mne otočila a zadívala sa na mňa. Očakával som nejaký ironický odpal, ale mlčala.„Čo je?“ nevydržal som to.

„Čo si sa ma prišiel spýtať?“ spýtala sa.

„Ako vieš, že som sa niečo prišiel spýtať?“

„Som tvoja mama.“

„Tak potom vieš presne, čo som sa prišiel spýtať.“

„Viem, ale myslím, že je dôležité, aby si sa zamyslel a sformuloval otázku sám.“

Tak som sa zamyslel a sformuloval som ju. Keď som ju počul zo svojich úst, až ma prekvapilo, ako ma zasiahlo jej znenie:

„Nezlyhám ako otec, keď prestanem bojovať o syna s jeho matkou? Neznamená to, že ho nemám dosť rád?“

„A máš ho dosť rád?“ spýtala sa mama.

„Ako nikoho iného,“ povedal som.

„A koho má najviac na svete rád on?“

„Neviem. Asi Princeznú. Svoju mamu.“

„Tak vidíš. A ona jeho miluje aspoň tak ako ty.“

Mama sa chystala vstať z postele, odokryla tým červené šortky a tričko s číslom, model, z ktorého by sa srdce rozbúchalo každej pätnásťročnej roztlieskavačke. Bohvie, čo sa jej sníva, keď v tom spí.

„Musíš veriť tomu, že ona najlepšie cíti, čo je pre vášho syna najlepšie,“ doložila ešte.

„Mami, ty nie si jej matka, ale moja,“ pripomenul som jej. „Keď aj ty budeš nadržovať jej, kto bude na mojej strane? Už nikto.“

„Keď si bol malý, vláčila som ťa všade so sebou, chránila som ťa, mala som pocit, že keď si blízko mňa, že sa ti nič zlé nemôže stať. Že účinkuje nejaké kúzlo, ktoré platí, len ak som na vzdialenosť hodu obloženou žemľou.“

„A vidíš, ako som dopadol,“ povedal som.

„Ako si dopadol?“ otočila sa ku mne s údivom.

„Veď vidíš.“

„Ja vidím syna, na ktorého som hrdá. A vždy som bola.“

„Mami?“

„Áno?“

„To mi hovoríš až teraz?“

„Stále ti to hovorím.“

„Až teraz.“

„Tak dobre. Až teraz. Ale lepšie neskoro než nikdy.“

separatorIIAutor: Maxim E. Matkin

Názov: Nie na ústa

Vydalo vydavateľstvo SLOVART v roku 2011, ISBN 978-80-556-0234-9

Reklamy

8 thoughts on “Niečo málo o rodičoch a deťoch : Maxim E. Matkin – Nie na ústa (recenzia)

  1. Vypadá to opravdu krásně. Pro mě je tento autor úplně neznámý, takže moc děkuji za další tip. 😉

    • Som rada, že sa páčilo, a že som ti trochu rozšírila obzory 🙂 U nás v knižnici majú len jednu jeho knihu, takže keby si si niekedy chcela prečítať konkrétne túto, môžem požičať 🙂

  2. Tak ako niektorí ľudia keď si idú siahnuť na život napíšu list na rozlúčku, tak nám náš syn Peter Uher napísal na rozlúčku celú knihu. Naposledy sa s nami porozprával o témach ktoré nás charakterizovali, nechal nám odkaz v prosbe o odpustenie, v pohrebnom prejave a v liste na rozlúčku. Prezradil svoje pocity v depresii, cez Posledného Skauta si predstavoval ako by sám seba zachránil, ale v reálnom živote to nedokázal. Verte mi, kniha nie je fikcia. Treba na to čas, aby sa moje slová potvrdili.

  3. Praváknihomoľka, podarilo sa mi vydať knižne životopis pôvodného MEM pod názvom Matkin hrob na Tahiti, od Mariána Krčíka. Uvedenie k čitateľom bude 4.2.2014 o 16. hodine v Regionálnom kultúrnom centre v Prievidzi.
    Ste vítaná!
    S pozdravom protagonistka knihy
    Mária Uhrová

  4. Niekolko rokov podavam trestne oznamenie na zamestnancov kys. nemocnice MUDr. Koniarovu /Koniar/, MUDr. Gabrisovu Frederiku, Gajdosovu Vieru, Ziatekovu Jozefu a ine, ktore spolupracuju s vesticami – jasnovidka, roky ma prenasleduju a tyraju, robia kolektivnu karmu na telo, rozum, niacia mi zamestnanie, vztahy, este v roku 2006-2007 som sa stazovala na MUDr. Zarskeho, ktory ma na chirur. odddeleni odmietol osetrit asi preto, ze nepracujem na Slovensku, stazovala som sa na zdravotnu sestru Gajdosovu Vieru, ktora nam vazne zasahovala do rodiny, preto som sa rozviedla a odisla do zahranicia, prenasleduju nas, robia si z nas srandu co kde robime, ohrozovali nielen mna, ale vsetky zapadne staty, pomenili hol. kralovnu aj papeza, kys. KDH odstranili I. Ficovu vladu, robia politiku, ze prenasleduju a tyraju ludi pracujucich v zahranici, az po rokoch som zistila, ze pisu knihy Maxim E. Matkin, meditovala, overovala som to, lobovali to cez StB do vlad, menili politiku, ohrozovali firmy na zapade, prac. agenturu v Holansku, preto som prisla na Slovensko, hackry z Holanska mi chceli pomoct, Ukrajina ma preto problemy, so slov. debilitou v nemocniciach robi poriadok Rusko, policia, media, aby to konecne vyriesili, len to zneuzivaju, vratila som sa do Nemecka, tim ludom tu z toho sibe, je to totalna manipulacia ludi, ziadame o pomoc zahranicie, ludia odchadzaju za pracou do zahranicia, debilom v nemocnici a v kostoloch z toho sibe, pouzivaju karmy, bosoractva na ludi, ti lekari patria do vazenia, ohrozuju zivoty, zdravie ludi, cely svet, Alena Belkova, Okruzna 687/1, 022 04 Cadca, tel. 00421903953510.

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s