Skvelý príbeh o dospievaní v Anglicku: David Mitchell – Třináct měsíců (recenzia)

třináct měsícůPamätáte sa ešte na to, aký sa svet zdal zložitý, keď ste mali trinásť rokov? Aké bolo niekedy ťažké už len byť sám sebou? Skúste sa na chvíľu vrátiť do toho veku. Predstavte si, že máte gél vo vlasoch, na nohách biele ponožky a čierne mokasíny. Z platne hrajú Talking Heads a v novinách sa rieši postup námorníctva vo vojne o Falklandy. Hotovo? Vitajte v románe Třináct měsíců od Davida Mitchella.

Keď som otvárala Třináct měsíců, zároveň som sa tešila, aj mala obavy. Budem nadšená, alebo sklamaná? Atlas mraků som si zamilovala, v románe Senčíslo9  sa dobrý príbeh stratil v záplave fantastických predstáv, takže skóre bolo 1 : 1. No už po prvých stránkach tohto retro románu mi bolo jasné, že žiadne sklamanie sa nekoná. David Mitchell v Trinástich mesiacoch rezignoval na neobvyklé rozprávačské postupy, jednoducho nám opisuje rok dospievania v malom anglickom zapadákove Black Swan Green. Aj keď u Mitchella ani „jednoducho“ nie je vôbec obyčajné.

Dej je rozdelený do trinástich kapitol a odohráva sa od januára 1982 do januára 1983. Pre každý mesiac je určená jedna kapitola a každá z nich opisuje určitú kľúčovú udalosť, ktorá posúva príbeh dopredu. A aký je to príbeh! Hlavný hrdina, trinásťročný Jason Taylor, má totiž tajomstvo. Vlastne ich má niekoľko. Prvé z nich je to, že pri reči zadrháva. Dokonca si svoje zadrhávanie personifikoval do podoby krutého a zlovestného Kata, ktorý sa vyžíva v jeho mučení. Zatiaľ ho pred strápnením sa na verejnosti a prezývkou „Triedny koktal“ chráni iba skutočnosť, že je pri reči vždy o krok napred pred Katom a vyhýba sa problémovým slovám. No Jason vie, že jeho koniec sa blíži – raz predsa príde na radu pri čítaní nahlas pred celou triedou a jeho „postihnutie“ vyjde najavo. Tajomstvo číslo dva: pri kĺzaní sa na jazere sa mu podarilo rozbiť drahé a vzácne hodinky Omega Seamaster po dedkovi, ktoré mu otec zveril necelé dva týždne predtým. Tajomstvo číslo tri: Jason má rád poéziu, píše básne a dokonca ich niekoľko zverejnil vo farskom časopise pod pseudonymom Eliot Bolívar. To je vec, ktorá by definitívne zničila jeho povesť a poslala ho priamo dolu medzi školských vyvrheľov.

Jason je obyčajný chlapec, chcel by byť obľúbený, chcel by, aby si ho všimlo dievča, ktoré sa mu páči, a hlavne by bol rád, keby ho všetci nechali existovať. Ale je trochu iný ako ostatní, a to je niečo, čo sa na bežnej strednej škole v malom anglickom mestečku neodpúšťa. Sledujeme jeho snahu o udržanie sa v strede rebríčka popularity, chvíľu prchavej slávy, aj tyranizovanie od „zlatých chlapcov“ školy. No problémy v škole nie sú jediné, čím Jason žije a čo ho trápi. Ani v jeho rodine nie je všetko úplne v poriadku. Večné podpichovanie sa so staršou sestrou je skôr zábavné, horšie je to s rodičmi. Medzi nimi sa deje čosi nepríjemné, čo Jason nevie presne identifikovať. Tu Mitchell dokáže výborne opísať dusnú atmosféru v rodine, slová, ktoré sa tvária nevinne, no majú za účel raniť a ponížiť toho druhého. Jason sa stretáva s rozličnými ľuďmi, ktorí formujú jeho názory na život a umenie, a učia ho uvažovať o veciach inak. Zažíva dramatické príhody, stráca ilúzie o živote aj o rodičoch, snaží sa obstáť v spoločnosti, kde je dôležitejšie to, čo sa o vás hovorí než to, aký v skutočnosti ste. A nakoniec zisťuje, že aj keď rady a snahy o pomoc od iných nie sú úplne zbytočné, svoj život môže zmeniť len on sám. Tým, že sa rozhodne postaviť chlapcom, ktorí ho terorizujú, rovnako aj zmenou pohľadu na to, čo je dôležité a čo nie. Jedným slovom – dospieva. A my toto dospievanie prežívame spolu s ním.

Třináct měsícu totiž nie je len román, ktorý prečítate. Je to rok života, ktorý prežijete spolu s Jasonom Taylorom. Napriek vážnym témam, ktorých sa dotýka, je kniha neuveriteľne pútavá a zábavná, Jasonove ironické myšlienkové komentáre vás niekedy priam dostanú do kolien. Príbeh vás vtiahne do seba a veríte, že ho naozaj rozpráva a prežíva trinásťročný chlapec. Vďaka Jasonovi sa ocitnete v Británii na začiatku osemdesiatych rokov, kedy po ekonomických škrtoch Margaret Tatcherovej prišlo o prácu veľké množstvo ľudí. Do životov zasiahla vojna o Falklandy a po počiatočnom nadšení prišlo pre niektorých príliš kruté vytriezvenie. Dôležitá je tiež hudba – Jason každú chvíľu spomína nejakú úžasnú pieseň, a vy máte dilemu, či si ju ísť ihneď vyhľadať a pustiť na Youtube, alebo pokračovať v čítaní. U mňa väčšinou vyhralo čítanie, ale odporúčam občas pustiť niektorú z pesničiek – výborne dokresľujú atmosféru.  Pre tých, ktorým sa páčil Atlas mraků bude príjemným prekvapením, že jednou z vedľajších postáv je Eva Crommelyncková. Áno, presne tá krásna mladá femme fatale, ktorá okúzlila Roberta Frobishera. Tu už síce nie je ani krásna, ani mladá, ale jej neobvyklé názory a otázky nútia Jasona formulovať myšlienky o kráse a umení, na ktoré by v stádnom systéme anglického školstva ani nepomyslel. Okrem toho je madame Crommelyncková aj zaujímavou a neobvyklou osobnosťou, ktorá sa Jasonovi zverí s časťou svojej minulosti. Kto by nechcel po prečítaní Atlasu mrakov vedieť, čo si o všetkom myslela Eva? Tu sa to dozviete. 🙂

Je ťažké písať recenziu o diele, o ktorom si myslíte, že je perfektné. Hlavne tak, aby v texte nebolo iba nadšené výskanie a výkriky typu: „Prečítajte si to, je to úžasné!“ Pretože román Třináct měsíců podľa mňa perfektný je. Dokáže dokonale sprostredkovať atmosféru osemdesiatych rokov, aj zážitky a náhľad na život dospievajúceho chlapca. Jeho problémy a trápenia, ktoré sa nám optikou dospelých môžu zdať nepodstatné (aspoň niektoré), ale dokážeme ich pochopiť a dokonca sa aj vžiť. Jasona si pri čítaní zamilujete, budete mu fandiť a smiať sa na jeho myšlienkach. Budete sa baviť na poznámkach jeho sestry Julie, sympatizovať s Jasonovou matkou a potláčať nutkanie niečím „baciť“ jeho otca. Ale aj ten je nakoniec iba obyčajným človekom, ktorého pohnútky dokážeme pochopiť. Budete mať pocit, ako keby ste sa ocitli v Black Swan Green a po dočítaní sa budete čudovať, čo robíte v roku 2013 v srdci Európy.  Aby som to zhrnula: kniha je to zároveň vtipná i smutná, milá aj trochu drsná a miestami komplikovaná – presne ako život sám. Ale na rozdiel od neho podstatne lepšie napísaná. 🙂 Takisto musím vyzdvihnúť prácu vydavateľstva BB/art. Preklad je vynikajúci, výborne napísaná anotácia človeka láka knihu okamžite začať čítať, nechýba ani rozbor diela. Možno by som iba vytkla pomerne nevýraznú čierno – zelenú obálku, ktorá síce farebne ladí s originálnym názvom (Black Swan Green), ale inak ničím príliš nezaujme.

David Mitchell napísal zábavný a zároveň múdry román o dospievaní, ktorý vás chytí a nepustí, kým ho nedočítate. A to sme s Jasonom strávili iba Třináct měsíců jeho života! Čo nás asi čaká v Mitchellovom novom románe Tisíc podzimů Jacoba de Zoeta? Priznávam sa – neviem sa dočkať!

Ukážka:

Když v sedm večer přijel domů táta, vůbec se o tom kamení na příjezdové cestě nezmínil. Ani slůvkem. Ale způsob, jakým nic neříkal, byl mistrovský. Máma se o kamenech taky nezmínila, takže jsme měli tichou domácnost. Napětí v místnosti přímo vibrovalo, jako když skřípají lana. Máma se chlubí návštěvám a příbuzným tím, že ať se děje, co se děje, vždycky se scházíme u večeře celá rodina, pěkně pohromadě. Vážně by nám všem prokázala službu, kdyby se na tuhle tradici dneska vykašlala. Julia se ze všech sil snažila vyždímat konverzační téma ze své dnešní maturitní písemky z všeobecného přehledu (objevily se v něm všechny otázky, které si před testem opakovala) a máma s tátou ji zdvořile vyslechli, ale já vysloveně cítil, jak ty šutry tam venku sedí a čekají, až přijdou na přetřes.

„Nechci, aby mě někdo obvinil, že se do něčeho pletu, Heleno-“

(Mámě se doopravdy roztáhly a ztuhly nosní dírky jako rozzuřenému býkovi z kresleného filmu.)

„-ale doufám, že jsi těm lidem ještě nezaplatila?“

„Ne. Zaplatila jsem zálohu.“

„Tak zálohu. Chápu. Ptám se jenom proto, že pořád slýchám hrůzné historky o lidech, kteří odevzdali značné finanční obnosy šizuňkům z pochybných firem. Dopadá to tak, že ještě než stihneš zavolat právníkovi, šéf té firmičky si sbalí fidlátka a vytratí se popíjet piňakoladu na nějaký tropický ostrov. A chudák zákazník už svoje těžce vydělané peníze jaktěživ neuvidí. Je to hrůza, jak tihle podvodníci šidí důvěřivé duše.“

„Říkals, že si ´nad celou záležitostí myješ ruce´, Michaele.“

„To je pravda,“ (táta by nedokázal zamaskovat samolibé uspokojení, ani kdyby na tom závisel jeho život), „ale nepočítal jsem s tím, že si nebudu moct postavit auto na vlastní příjezdovou cestu. To je všechno, co k tomu chci říct.“

Něco tichého se rozbilo, aniž to někdo upustil.

Máma odešla od stolu. Ne namíchnutě, ne v slzách, ale ještě hůř. Jako by tam nikdo z nás nebyl.

Táta se jenom díval na místo, kde předtím seděla.

„Dneska se na té mojí písemce,“ spustila Julia a natočila si na prst pramínek vlasů, „objevil jeden výraz, jehož významem si nejsem úplně jistá. Pyrrhovo vítězství. Ty víš, co je to Pyrrhovo vítězství, tati?“

Táta vrhl po Julii velmi komplikovaný pohled.

Julia se neodvrátila.

Táta vstal a odešel do garáže, nejspíš aby si zakouřil.

Trosky moučníku ležely mezi mnou a Julií.

Chvíli jsme se na ně dívali. „Čí vítězství?“

„Pyrrhovo. To byl jeden vojevůdce ve starověkém Řecku. Pyrrhovo vítězství je, když sice vyhraješ, ale cena za vítězství je tak vysoká, že by bylo lepší, kdyby ses s tou válkou vůbec neobtěžoval. Docela se to hodí, co? Takže, Jacei, vypadá to, že nádobí zase zůstalo na nás. Chceš mýt, nebo utírat?“

.

Názov: Třináct měsíců

Originálny názov : Black Swan Green

Autor: David Mitchell

Vydalo nakladateľstvo BB/art v roku 2007, ISBN 978-80-7381-196-9

Reklamy

11 thoughts on “Skvelý príbeh o dospievaní v Anglicku: David Mitchell – Třináct měsíců (recenzia)

  1. Přiznám se, že přesně takové příběhy miluju – ať v knihách nebo ve filmech. On je příběh popsaný očima dítěte nebo teenagera obvykle mnohem silnější díky přímočarosti a jednoduchosti, se kterou je podán. A ta ukázal byla úžasná. 😀 Děkuji za další skvělý tip.

    • Rado sa stalo 🙂 Ono je celá kniha úžasná, nielen táto ukážka. Ale práve v nej sú perfektne vystihnuté všetky podstatné náležitosti románu (Jasonove poznámky, Julia, interakcie medzi rodičmi), že mi bolo hneď jasné, že ju sem musím dať 🙂

  2. Já bych si tuto knihu tak hrozně ráda přečetla. 😦 Vypadá naprosto úžasně a já takové typy knih zbožňuji, ale bohužel nikde není k sehnání. ;(

    • Je vážne skvelá, tak budem držať palce, aby sa ti ju podarilo zohnať. Ja síce preferujem klasické knihy, ale nebude sa dať nájsť na nete v pdf verzii? Lepšie ako nič 🙂

      • Nakonec jsem ji nenašla v češtině, ale v angličtině a už mi jede domů poštou. 😉 Děkuju. 🙂

  3. Moc pěkná recenze a kniha mě zaujala, škoda, že mám teď tolik krásných knih na čtení, ale píšu si jí, třeba se k ní někdy dostanu 🙂

    • Ďakujem 🙂 Tento román určite stojí za prečítanie, možno, keď na jeseň MF vydá druhé vydanie, budeš mať práve chvíľu času 😉

    • Skús knižnice (antikvariáty sú beznádejné, túto knihu proste nikto nechce predať), alebo pokiaľ viem, Mladá fronta ju bude znovu vydávať na jeseň. Ja ju vtedy tiež plánujem kúpiť, lebo toto je jedna z kníh, ktoré proste MUSÍM mať doma 🙂

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s