Veci medzi nebom a zemou, aj tie ostatné: Colleen McCulloughová – Andílek (recenzia)

AndílekMôže sa za rok človeku úplne zmeniť život? Je možné, aby mali ľudia predurčené poslanie v živote? Predpovedajú tarotové karty budúcnosť? A môže toto všetko dokopy byť neuveriteľne zábavne napísané? V knihe Andílek od Colleen McCulloughovej je odpoveď na všetky uvedené otázky jednoznačne ÁNO! 🙂

Harriet Purcellová má dvadsať rokov, na krku úzkoprsého snúbenca Davida, ktorý ju za päť rokov ich vzťahu ani RAZ nepobozkal s otvorenými ústami, pred sebou novú prácu a tiež celý rok 1960. A práve práca je prvotným impulzom k zmenám, ktoré ju v novom roku čakajú. Tam totiž stretáva Pappy, priateľku, vďaka ktorej dostane šancu opustiť rodné hniezdo a prenajať si byt v nechvalne známej štvrti Kings Cross. Harriet pôvodne o sťahovaní ani neuvažovala. No majiteľka Domu (správne, je to výnimočná budova, preto s D) pani Delvecchio Schwartzová  jej oznámila, že „ju videla v kartách“, a jej malá dcérka Flo Harriet úplne okúzli, takže nakoniec súhlasí. V Dome, susediacom s dvoma nevestincami a s veľmi zaujímavými obyvateľmi, pre Harriet nastáva čas zážitkov, poznávania sveta, tajomstiev, aj samej seba. Zmenou zamestnania a miesta pobytu sa pre Harriet otvára celý nový vesmír, o ktorom nemala ani potuchy. Zaľudňujú ho veľmi zaujímavé osoby: pani Delvecchio Schwartzová je impozantná obryňa, ktorá sa živí vykladaním budúcnosti a vo svojom živote sa riadi tarotovými kartami. Je žoviálna, neprehliadnuteľná, zábavná a hýri dobrými radami ohľadne života a sexu. Jej dcérka Flo nerozpráva a pani Delvecchio Schwartzová tvrdí, že komunikuje so svetom duchov. V Dome ešte žije nemecký prisťahovalec a husľový virtuóz Klaus, Pappy, ktorá hľadá pravého muža pre život, lesbický pár Jimie a Bobie, maliar Toby, a ešte Harold, milenec domácej panej. Spolu so zážitkami z práce v nemocnici tvoria prvé mesiace roku 1960 farebný kaleidoskop vzrušujúcich a zábavných príhod. No nie všetko je iba skvelé a úžasné. Harold Harriet nenávidí a špehuje ju. Pappy síce objaví muža, ktorého miluje, no očividne je to muž nesprávny. Karty ohlasujú skazu Domu a Harriet nevie, či je vôbec možné ju odvrátiť…

Román je písaný formou denníka, ktorý začína presne 1. 1. 1960. Vďaka Harrietinmu zábavnému rozprávaniu sa dozvedáme nielen o jej vlastných príhodách, túžbach a očakávaniach, ale nenásilnou formou aj o situácii v Austrálii šesťdesiatych rokov. O pretrvávajúcej nevraživosti voči prisťahovalcom, o diskriminácii žien, o nemožnosti postaviť sa na vlastné nohy, ak nemáte manžela. O problémoch lesbičiek aj o prvých nesmelých náznakoch uvoľňovania atmosféry. Colleen McCulloughová v týchto prípadoch nemoralizuje, jednoducho pomocou zážitkov a Harrietiných reakcií na ne sprostredkuje jednoznačný názor, taký typický pre šesťdesiate roky: sloboda, voľnosť a láska vo všetkých formách sú správne. Celým románom sa takisto vinie tajomná atmosféra. Pani domáca sa spolieha na tarotové karty a zdá sa, že naozaj hovoria pravdu. Takisto je tu Flo – krehká a smutná osôbka, pôsobiaca nepozemským dojmom. Síce nerozpráva, ale jej matka tvrdí, že spolu komunikujú inak. Tajomnými znameniami sa dej len hemží, a čitateľ je do poslednej chvíle držaný v napätí, čo sa z celej veci vykľuje. Ale dozviete sa to, nebojte sa! Rozuzlenie je k radosti všetkých milovníkov tajomna rovnako duchárske a magické ako celý dej predtým.

Knihu Andílek som pôvodne kúpila pre mamu na Vianoce. No len čo som prečítala prvých pár strán (len aby som vedela, či nedávam nevhodný darček, rozumiete), vedela som, že ju musím mať doma. Mame som kúpila novú, neohmatanú knihu, a Andílek má odvtedy čestné miesto v mojej knižnici. Román na mňa pôsobí dojmom, ako keby si po všetkých tých celoživotných láskach (Vtáky v tŕní) a historických freskách chcela Coleen McCulloughová hlavne urobiť radosť a pobaviť sa. Humor? Sem s ním! Tajomná obrovská domáca, predpovedanie budúcnosti a tarotové karty? Výborne! Prakticky neustále rozprávanie o sexe a kopa dobrých rád s ním súvisiacich? Skvelý nápad! Pracovníci nemocnice, lesbičky, prostitútky, jediný sydneyský transvestita Lady Richard, všetci obyvatelia Domu – čím pestrejšia a zábavnejšia spoločnosť, tým lepšie. Radosť z písania práve tohto príbehu z Andílka vyslovene dýcha, preto aj čitateľ prečíta knihu takmer na jeden nádych. Harriet je nesmierne sympatická a zábavná osoba, z jej denníkových zápiskov priam sála nadšenie z nového prostredia a fascinácia svetom, ktorý sa okolo nej otvára. Jej príbeh vás od prvých riadkov pohltí, a aj vy budete spolu s ňou nadšene lapať tajomné skutočnosti, baviť sa a dojímať nad osudmi postáv a bude vás mraziť zo stále temnejších znamení.

Ak chcete nazrieť do farebného a zároveň tajomného sveta jednej silnej a neobyčajnej ženy, siahnite po románe Andílek od Colleen McCulloughovej. Nie je to príbeh iba zábavný, prichádzajú aj momenty napínavé a vyslovene temné, ale celkové vyznenie je pozitívne. Všetko na svete sa deje za nejakým účelom a to, že sa nám to zdá zlé, znamená len toľko, že nevidíme všetky dôsledky. A život je na to, aby sa žil naplno, princezno. 🙂

Ukážka:

Brebentila jsem o svém soustavném panenství, o Davidovi, o zklamání z Normova nemotorného polibku; naslouchala, jako by to bylo důležité a ujišťovala mě, že porušení mé panenské blány je rozhodně na dohled, protože se to objevilo v kartách.

„Další král pětiúhelníků, další doktor,“ říkala a vyráběla sendvič z chleba, másla a uzeného lososa. „je hned vedle vaší královny mečů.“

„Královny mečů?“

„Jo, královny mečů. Až na Bobie jsme v Domě všichni královny mečů, princezno. Silný!“ Pokračovala o tom králi pětiúhelníků vedle mě. „Loď, která propluje v noci. Což je fakt dobrý, princezno. Nezamilujete se do něj. To je vražda, dělat to napoprvý s někým, vo kom si myslíte, že ho milujete.“ Na tváři se jí objevil výraz, který byl směsicí zlomyslnosti, pobavení a poťouchlosti. „Většina mužskejch,“ řekla konverzačním tónem, „to moc dobře neumí, víte. No, voni se mezi sebou hodně chluběj, ale je to akorát chlubení, věřte mi. Víte, mužský se vod nás lišej nejen v tom, že maj pinďoury, ha-ha-ha. Voni se musej udělat – musej z tý starý houfnice vypálit, jináč se zjančej. To ty chudáky žene jako lumíky na skálu.“ Vzdychla. „Jo, lumíky na skálu! Ale my se udělat nemusíme, takže pro nás je to tak ňák – já nevím, míň důležitý.“ Rozhořčeně zafuněla. „Ne, to nejni to pravý slovo, důležitý.“

„Nutkavé?“ navrhla jsem.

„Trefa, princezno! Nutkavý. Takže když ste napoprvé s někým, vo kom si myslíte, že sere karamelky, tak nejspíš budete zklamaná. Vyberte si fakt zkušenýho chlapa, co ho stejně těší potěšit ženskou jako vystřílet svou munici. A toho v kartách máte, to mi věřte.“

Nakonec jsem se dostala až k tomu, že jsem jí vyprávěla o nevoli své rodiny, i když se jí to hodně týkalo – ona dokáže takovéhle věci brát s nadhledem – a o lodi s polámanými mávátky.

Zatímco jsme si povídaly, laskala karty jako přátele, občas jednu obrátila a zasunula ji zpátky do balíčku, připadalo mi, že trochu nepřítomně. Pak se mě zeptala, zda jsem na lodi nebo na břehu, a já řekla na břehu, určitě na břehu.

„To je dobře, to je dobře,“ řekla potěšeně.  „Vy půdu pod nohama neztratíte, princezno. Taky nikdy nebudete chtít. Stojíte nohama pevně na zemi jako velkej starej gumovník. Ani sekera vás nedokáže podetnout. Vy nejste z těch, co se nechávaj unášet proudem jako naše Pappy. Jako kousek dřívka, vydanej napospas proudu. Vy jste světlonoška Domu, Harriet Purcellová, světlonoška. Čekám na vás už dlouho.“ Hodila do sebe zbytek své brandy a nalila si další.

.

Názov: Andílek

Autor: Colleen McCulloughová

Originálny názov: Angel Puss

Vydala Euromedia Group, k. s. – Knižní klub v roku 2006, ISBN 80-242-1650-7

Reklamy

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s