Čo nového na západe: František Niedl – Poslední batalion (recenzia)

Poslední_batalionDám vám hádanku hodnú princa z Troch orieškov pre Popolušku. Dozviete sa veľa letopočtov z prvej svetovej vojny, ale učebnica dejepisu to nie je. Obsahuje to drsné popisy bojov, života v zákopoch a desivé množstvá mŕtvych, ale klasický depresívny vojnový román to nie je. Hlavný hrdina strávi dosť času s rôznymi ženami v posteli, ale ani červená knižnica to nie je. Čo je to? Odpoveď znie: pútavý román Františka Niedla Poslední batalion.

Píše sa rok 1918, schyľuje sa ku koncu prvej svetovej vojny, a Viktor Koutecký má práve tridsaťpäť rokov. Do jeho rodnej vily Bellarie sa schádza celá rodina na oslavu. A ako to prežíva oslávenec? Sedí v invalidnom vozíku a z kútika úst mu vyteká slina. Viktor Koutecký je totiž po zranení na fronte už rok bez vedomia, nič nevníma a nedokáže kontrolovať ani základné funkcie organizmu. Po tom, ako v jeho blízkosti udrie blesk, sa však pomaly začína preberať, a jeho hlavou prebleskujú prvé spomienky a zážitky z fronty. Z týchto spomienok  (a tiež z rozhovorov okolo preberajúceho sa Viktora) sa dozvedáme, čo je vlastne hlavný hrdina zač a čo má za sebou.

Román Poslední batalion ma veľmi zaujímavú a dobre prepracovanú stavbu. Najskôr nás časť z roku 1918 zasvätí do vzťahov v rodine, situácie mimo frontu s viaznucim zásobovaním, beznádeje nad tým, že vojna snáď nikdy neskončí. To všetko vykresľuje Niedl výborne pomocou bežných situácií, ako sú rodinný obed, oslava, či „rozhovor“ manželky s nevnímajúcim manželom. Postupne sa vynárajú Viktorove spomienky, najskôr nesúvislé a hmlisté, neskôr oveľa konkrétnejšie, ktoré zasa ukazujú situáciu vojakov. A sú to spomienky naozaj komplexné. Nielen boje, smrť, ticho prerušované kanonádou a desivá delostrelecká príprava pred bojom. Sú to aj chvíle v nemocnici, Viktorova rekonvalescencia doma po zranení a jeho konfrontácia so svetom v zázemí, kde o vojne vôbec nič nevedia. Velitelia múdri aj malicherní hlupáci, výcvik nováčikov aj strašné časy v prvej línii, bez nádeje a bez podpory. Dôležitou dejovou líniou je aj situácia okolo 28. pluku zvaného Pražské deti, ktorý bol nespravodlivo rozpustený pre zbabelosť, čo bola naozaj veľká potupa. Celkovo sú udalosti v zázemí aj na bojisku tak pútavo vykreslené, že prakticky nemôžete prestať čítať a len čakáte, ako sa to všetko vyvinie.

Našťastie nie je Poslední batalion románom typu Na západne nič nového, ktorý bol písaný priamo pod vplyvom strašných zážitkov z bojiska. V Posledním batalionu pomerne veľa postáv prežije. 🙂 František Niedl sa dotýka rozličných tém: vojenskej cti a vernosti prísahe; prebehlíkom z rakúsko – uhorskej armády k novovytvoreným jednotkám československým; tomu, ako sa po skončení vojny bolo ťažké zorientovať (a vôbec prežiť) v nových pomeroch – ako prakticky vždy po nejakej zmene režimu. Všetko nie je iba vážne, je tam mnoho vyslovene zábavných situácií, či už na fronte, alebo po vojne doma. Kniha vlastne ponúka veľmi dobrý mix drámy, napätia a vtipu. Veľkým plus je určite to, že spôsob reči postáv a tiež samotný jazyk románu vám spoľahlivo evokujú čiernobiele filmy natočené za prvej republiky, takže perfektne korešponduje s dejom. Takisto musím Poslednímu batalionu priznať pre mňa veľmi prekvapujúci záver. Po skúsenosti s inou Niedlovou knihou Čas vlků som tušila, že romantický happy end nás nečaká, ale aj tak bol pre mňa záver dosť šokujúci.

Postavy sú veľmi dobre vykreslené. Brat Eduard, sympatický a milý, ale nepriebojný a plný obáv, úplne pod papučou svojej nepríjemnej ženy Hedvigy. Viktorova manželka Magda, s ktorou majú veľmi voľný vzťah, no ona ho napriek tomu vždy podporuje a stojí pri ňom. Rodinní príslušníci, služobníctvo, vojaci a nadriadení, Viktorove známosti – postavy viac či menej dôležité, no výborne vystihnuté a hlavne pomerne reálne. A nakoniec je tu Viktor Koutecký, mladý, dobre vyzerajúci chlapík, v bežnom živote ľahkomyseľný a nezodpovedný, ale pri nasadení skvelý vojak, ktorý ctí prísahu a vie bojovať. On jediný mi pripadal ako neskutočná postava. Výborný taktik, dobrý vojak, inteligentní veliaci ho rešpektujú, hlupáci ho neznášajú. Poradí si s každým problémom, aj zranený zvládne partu naštvaných dedinčanov v krčme, vždy vie nájsť správne slová na akúkoľvek situáciu, vždy vie, čo je správne, má zmysel pre humor a dokáže usadiť vhodnou hláškou každého protivníka. Trochu arogantný, trochu prchký, niekedy neskutočne nad vecou, a v priebehu románu získa každú ženu, o ktorú usiluje. Tak trochu ako James Bond rakúsko – uhorskej armády. Ale nejakým záhadným spôsobom to vôbec nevadí. Viktor je proste skvelý a čitateľ mu fandí a prežíva jeho osudy, či už je realistický, alebo nie.

Formálne spracovanie knihy je dobré, vydavateľstvo MOBA odviedlo poctivú prácu. Preklepy žiadne, asi raz som narazila na opakujúci sa výraz vo vetách blízko seba. Dlhé súvetia, ktoré autor občas využíva, mi neprekážajú – sama také produkujem, takže som zvyknutá. 🙂 Grafické spracovanie textu je výborné, koláž s vojakmi na obálke vhodne pripomína, o čo pôjde, keby to niekto náhodou nepochopil už z názvu knihy. 🙂 Na románe nenachádzam v podstate žiadne chyby, aj keď subjektívne mi je veľmi ľúto postavy Hedvigy, ktorá bola napísaná ako strašná krava (pardon za výraz, ale bola to doslovná citácia knihy).

František Niedl si aj pri tejto téme ponechal svoj obvyklý nadhľad. Nie sú to ani Osudy dobrého vojaka Švejka, ani Na západe nič nového. Žiadna satira ani desivý a depresívny pohľad na umieranie, aj keď mierneho humoru a realistického zobrazenia situácie na fronte si čitateľ užije dostatočne. Poslední batalion je proste pútavo napísaný román, ktorý vás nielen prinúti zhltnúť ho čo najrýchlejšie, ale ponúka aj niekoľko námetov na zamyslenie, a v neposlednom rade vyvoláva nutkanie zistiť si čo najviac o tomto tragickom a zároveň búrlivom období ľudstva. A tak to s dobrými knihami má byť.

Ukážka:

„Pane poručíku, pamatujete si na mě?“

Viktor stál u periskopického dalekohledu a pozoroval pohyb na druhé straně fronty. Byl celkem klid, občas ojedinělý výstřel snajpra, krátká dávka z kulometu, občas šrapnel. Klid. Ale to nic neznamenalo, situace se mohla kdykoliv změnit. I teď obě válčící strany na sebe posílaly přepadové hlídky, převážně v noci, aby nepřítel neměl klid, a ty někdy pronikly až do zákopů nepřítele a někdy i za ně, protože ulovit důstojníka, za to už byla pochvala ve formě cigaret nebo i šnapsu.

Viktor se otočil a uviděl za sebou jednoho ze svých vojáků. Viktorova četa měla tři družstva, jimž veleli desátníci Kroupa, Schland a četař Machoň. Viktor se pokusil promluvit se všemi svými vojáky, aby věděl, koho má kolem sebe. Ale tvář tohohle si nijak nevybavoval. Měl začernalý obličej, možná od omrzlin, ale možná to byla jen obyčejná špína, rozježenou bradku a knír… Viktor zavrtěl hlavou. „A měl bych?“ zeptal se.

„Kabaret Esmeralda…“

„Jo, ten znám,“ Viktorův obličej se stal poněkud přístupnějším.

„Hubert Bidlo – satirické výstupy se zpěvy.“

„Vzteklý Bertík!“

„Přesně tak. Párkrát jsme to táhli i s děvčaty dál ještě po zavření krámu. Musím přiznat, že jsme neměli zrovna rádi uniformy, myslím ty s hvězdičkami, ale vy jste byli dobrá parta.“

„Jste tu už dlouho?“

„Dost dlouho na to, abych poznal, že sem nepatřím.“

„To myslíte jen jako vy, nebo i ostatní?“

„Všichni, i ti na druhé straně.“

„Neměl byste takhle přede mnou mluvit, Bidlo. Tohle není kabaret.“

„Ne, to není, ale vy mě neprásknete.“

„A proč, jsem voják z povolání, já miluju válku.“

„Ale čerta starýho, já znám lidi. Vy jste miloval to, co bylo předtím, a ne tohle svinstvo. Už jste chytil vši? Divil bych se, kdyby ne.“

„Jo, pár jich už mám,“ ušklíbl se Viktor. Ač nerad, musel si přiznat, že ho tenhle Bidlo baví jako dřív v kabaretu – i když jinak.

„Víte, tohle není ta fešácká válka jako dřív, když zatroubily polnice a jízda v pestrých mundúrech, s blyštivými kyrysy a vlajícími chocholy na přilbách se rozehnala se šavlemi v ruce na nepřítele a za hodinu bylo hotovo. A ať vyhrál ten, nebo ten, prostě se skončilo a šlo se domů. Tohle je jiné. Tady se používají těla mrtvých k vystýlání zákopů, aby ti živí nemuseli stát ve vodě.“

„Co budete dělat po válce?“ pokusil se otočit debatu Viktor.

„Nic, pane poručíku. Já budu totiž už dávno mrtvý.“

.

Názov: Poslední batalion

Autor: František Niedl

Vydala Moravská Bastei MOBA, s. r. o., Brno, v roku 2009, ISBN 978-80-243-3479-0

Reklamy

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s