Dráma medzi upírmi a lovcami ako od Shakespeara: Karolina Limrová – Dva meče (recenzia)

Dva mečeViete si predstaviť aký je to pocit, keď sa vám kvôli jednej osobe úplne zmení život? Keď náhle musíte prehodnotiť všetko, čomu ste doteraz verili? Keď máte zrazu dojem, že znovu začítane žiť – ale možno len preto, aby ste hneď na to mohli zomrieť… Presne tak je na tom Danny Phillips, hlavný hrdina románu Dva meče od Karoliny Limrovej.

Keď sa v Minneapolise začnú objavovať zohavené mŕtvoly, polícia je bezmocná. No niekto predsa len vie, čo sa deje. Je to mladý lovec upírov Danny Phillips, ktorý cez deň pracuje ako taxikár, a večer sa snaží pozabíjať čo najviac krvilačných potvor. Ale nie je sám, na stope sadistického upíra je ešte ďalšia osoba: Selena Torresová. Žena, ktorá je napriek všetkým zásadám lovcov tiež lovkyňou, je slepá, a ešte k tomu… upír. Je jasné, že keď sa títo dvaja stretnú, bude nasledovať veľké iskrenie. A možno, ak spoja svoje sily, sa im podarí zlikvidovať aj spoločného nepriateľa.

Román Dva meče je pokračovaním upírskej romance Dvě zrcadla. Kto nečítal jednotku, môže sa miestami trochu strácať vo vzťahoch medzi Dannym, jeho bývalou láskou, momentálne upírkou Kate, a jej manželom Joshom, ktorí boli hlavnými hrdinami predchádzajúcej knihy. No aj bez týchto znalostí si môžete príbeh plný zvratov vychutnať. Keď som predtým o Dvoch zrkadlách písala, že by boli lepšou knihou, ak by Karolina Limrová ubrala romantiky a trochu pritvrdila, dá sa povedať, že sa mi v Dvoch mečoch doslova splnil sen. 🙂 A nielen to, autorka pridala do svojho druhého románu ešte ďalšie korenie – humor. Čo celkovo knihe veľmi prospelo. Dvě zrcadla boli síce dobré a ľahko sa čítali, mala som však pocit, že kniha sa berie až príliš vážne. Dva meče už majú akýsi nadhľad; ide síce zasa o veľkú lásku, ukážkového zabijaka a zamotané vzťahy, no humor to všetko odľahčuje. Ako keby na nás kniha pomrkávala: som síce upírska romanca, ale to neznamená, že si pri všetkých tých citoch nemôžeme užiť aj trochu srandy. 🙂 Už Selenino úvodné entrée, keď vystúpi v garáži z auta, nasadí tmavé okuliare a rozloží slepeckú palicu, je nezabudnuteľné. Neskôr zasa Dannyho a Selenine myšlienkové pochody a ich vzájomné popichovanie dokážu pobaviť a odľahčiť situáciu, aj keď sa práve deje niečo nepríjemné a dramatické. Oproti jednotke sú Dva meče aj krvavejšie a akčnejšie. Máme tu totiž perfektného záporáka Fausta. Šialený, sadistický, a ešte k tomu so zvláštnou schopnosťou ovládať upírov okolo seba tak, aby robili iba to, čo chce. To už je celkom slušný potenciál, a dá sa povedať, že autorka ho využila. Mŕtvolami – či už „civilistov“, lovcov, alebo upírov, sa kniha len tak hemží, Faust má svoj šialený plán, a je otázkou, či sa ho podarí zastaviť skôr, ako sa mu ho podarí uskutočniť.

To, že sú písané s láskou, je tentoraz vidieť na všetkých postavách. Dannyho myšlienky a jazyk sú skvele popísané, rovnako ako jeho pochybnosti o tom, či robí správnu vec. Takisto Selena ako postava je výborne vystihnutá a jej spomienky na minulosť dokážu skutočne zasiahnuť. Iskrenie medzi týmto hlavným párom je úžasné, ani neviete ako, ale obidvoch hrdinov si zamilujete a len dúfate, že to s nimi dobre dopadne. Ak ste aj vy mali pri čítaní Dvoch zrkadiel neurčitý pocit, že postavy celú tú záležitosť s upírstvom berú akosi príliš dobre, tu už je všetko inak. Danny sa zamiluje do upírky, ale je to proti všetkým zásadám, ktorými sa celý život riadil. Selena sa snaží zachovať si svoju ľudskosť, ale neskôr nadobudne pocit, že je to len márna snaha bojovať so svojou novou podstatou. Uvažujú, mýlia sa, menia sa… a to ich robí skutočnými. Rovnako sa mi páči, že upíri nie sú len studení ľudia, ktorí si občas odskočia vysať nejakého bezvýznamného smrteľníka. V tejto knihe sú upíri skutočne iný druh, temný a podliehajúci svojej zvieracej stránke. Je len málo jedincov, ktorí sa tomu dokážu a chcú vzoprieť. Karoline Limrovej sa podarilo skvele opísať boj medzi ľudskou osobnosťou a upírskou krvilačnou podstatou, ktorý nastáva prakticky po každom love. Takisto Faust ako reprezentant pravej upírskej rasy je desivý. Jeho schizofrénne stavy, zvrátene vnímanie vzťahov a „lásky“, či degradácia ľudí na chodiace krvné konzervy naozaj vyvolávajú zimomriavky.

Tento chválospev samozrejme neznamená, že mi na knihe nič neprekáža. Prekáža. A to konkrétne… mierny nadbytok romantiky. Áno, už zasa. 🙂 Selena a Danny sú sebou navzájom okúzlení a už po týždni si vyznávajú lásku a milujú sa až do skonania sveta. Jasné, takisto som takéto okúzlenie zažila, takže ho dokážem pochopiť, ale rovnako dobre viem, že väčšinou rýchlo vyprchá a necháva človeka s pocitom mierneho prekvapenia, prečo kvôli tomu druhému až tak vyvádzal.  Zato u Seleny a Dannyho nemá čas nič vyprchať, pretože po mesiaci robia zásadné životné rozhodnutia, ktoré už nejdú vziať späť. Je pravda, že aj také veci sa stávajú… Takže v podstate mi k úplnemu šťastiu chýba len malý náhľad do života Seleny a Dannyho (a aj Kate a Josha) po dajme tomu dvadsiatich rokoch, kedy by si baby vyrazili nakupovať a posťažovať sa, akí sú tí ich muži necitliví a ako sa zmenili, zatiaľ čo chlapi by pri druhom jeleňovi v družnom tichu rozjímali, prečo im voľakedy prišlo ako dobrý nápad vziať si práve svoje polovičky. Takisto mi prišlo trochu nekonzistentné správanie sa Kate a Josha. Najskôr Dannyho vyslovene vyprovokovali a dokopali k tomu, aby išiel hľadať a zachrániť Selenu, aj keď ho sama opustila, kvôli čomu musel spraviť to zásadné životné rozhodnutie. A keď už sa rozhýbal, tak sa ho 10x vypytovali, či si to dobre rozmyslel, či vie, že to bude nezvratné, či ona za to naozaj stojí, a celkovo pôsobili tak, ako keby sa ho snažili odradiť od veci, ku ktorej ho pred týždňom sami presviedčali.

Spracovanie knihy vydavateľsvom HOST je tradične zmyslom lahodiace. Jednoduchá, ale originálna obálka, prehľadné a zároveň estetické členenie textu. Kvalitný papier, ktorým je radosť listovať. A k tomu inteligentná a pútavá anotácia, ktorá zároveň neprezrádza priveľa. Samozrejmosťou je absolútny nedostatok preklepov a gramatických chýb, zaznamenala som len pár slov opakujúcich sa po sebe. Ani to však nič nemení na veci, že je úžasné stretnúť sa s výsledkom takej dobre odvedenej práce.

Dva meče sú kvalitné oddychové čítanie, kde si užijete veľa zvratov, krvi a napätia, a to všetko zároveň s upokojujúcim pocitom, že s hlavnými hrdinami to určite dobre dopadne. Ako keby William Shakespeare napísal Rómea a Júliu a hru skrížil so Snom noci svätojánskej. Čítanie vás takisto navnadí na posledný diel trilógie, ktorý bude zrejme len voľným pokračovaním. Pôjde o príbeh upírky, ktorá stratila spomienky na svoj ľudský život, a na konci Dvoch mečov sa vymanila z Faustovho vplyvu. Podľa toho, čo všetko má za sebou, môže ísť o najtemnejšiu časť – ale nemusí. Už teraz sa môžme tešiť, čím všetkým nás Karolina Limrová ešte prekvapí. 🙂

Ukážka:

A pak řekl: „Miluju tě.“

Neznělo to jako vyznání lásky. Danny mluvil spíš smutně a nespokojeně.

„Od začátku jsi mě přitahovala. Nedokážu vlastně říct…“ odmlčel se. „Ale ano, dokážu,“ pokračoval po chvíli. Vypadalo to, jako by přemýšlel nahlas. „Líbila ses mi. Okamžitě. Taky jsem o tebe měl strach, když ses nechala uprostřed noci vyklopit v tý opuštěný ulici. A když jsem na tebe narazil podruhý, už jsem věděl, že tě chci víc poznat.“

Stála jsem a bála se byť jen nadechnout.

„Miluju tě,“ zopakoval. „Asi bych měl radši mlčet. Jenže já nechci za rok sedět  v prázdným pokoji a litovat, že jsem to neřekl na rovinu. Už jednou jsem zaváhal a vím, kolik to stojí.“ Poslední větu řekl tak tiše, že snad ani nemohla být určená mně.

Pustil mě a šel k polici. Pak se zvolna otočil ke mně.

„Rád bych ti teď řekl, jak jsem toho plnej. A jak má můj život najednou smysl a obsah. Jenže by to byla pravda jen částečně. Já se toho, co k tobě cítím, děsím. Ale kdybych si mohl vybrat, nejspíš bych si přál, abych tě nikdy nepotkal.“

Kdo kdy řekl, že jen dýka lovců může být pro upíří srdce nebezpečná? Ať to byl kdokoli, neměl tak úplně pravdu. Jeho slova fungovala mnohem efektivněji.

„Ale stalo se to. Setkali jsme se a já…“ Došel ke mně rychleji, než bych v jeho stavu považovala za možné. Objal mě zdravou paží.

„Teď jsi měla říct: dobře víš, že je to šílenství.“ Mluvil potichu. Jako bychom stáli na jevišti a on mi napovídal zapomenutý text.

Trhaně jsem se nadechla.

„Je to šílenství.“

.

Názov: Dva meče

Autor: Karolina Limrová

Vydalo Host – vydavatelství, Brno, v roku 2012, ISBN 978-80-7294-584-9

Reklamy

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s