Ako sa žilo, kradlo a zabíjalo za Václava IV. : František Niedl – Platnéř (recenzia)

PlatněřVedeli by ste mi z hlavy povedať kto alebo čo je platnéř? No nehláste sa všetci. 🙂 Je to človek vyrábajúci brnenia, v ktorých sa objavovali všetci správni rytieri v rozprávkach. Historický román Františka Niedla Platnéř vám prezradí viac o tomto náročnom a zaujímavom remesle, ale aj o tom, čo tajomného i zábavného sa dialo v Starom Meste pražskom za vlády kráľa Václava IV.

Platnérsky učeň Lukáš nemá práve ľahký život. Otca nepoznal, po smrti matky žije u nepríjemného a nesympatického strýca, ktorý ho tyranizuje. Kvôli zvláštnej postave s prikrátkym trupom a pridlhými končatinami sa mu všetci posmievajú. Jedinú radosť nachádza v práci, ktorej sa učí, a tiež v zvláštnej schopnosti, ktorú náhodou objavil. Vďaka nej sa dostane na miesta a vidí veci, ktoré sú ostatným ľuďom skryté. A vďaka nej sa dostane aj do veľkých problémov… Richtár Starého Mesta Pardus má problém tiež. Na radnici neznámi lupiči vykradli rafinovaným spôsobom truhly mestských cechov, lupičská banda Jouzy Čerta stále kradne a prepadáva ľudí, a počestní občania mesta kapú ako muchy. Najhoršie je, že sa zdá, že za všetkými vecami stojí nejaká vysoko postavená osoba. Takto začína vzrušujúci román Platnéř, v ktorom nechýbajú intrigy, napätie, humor, krásna žena, ostré nože, ani tajomný prízrak podobný netopierovi, ktorý sa zjavuje v noci na strechách domov.

Podľa udalostí, okolo ktorých sa román točí, by sa zdalo, že Platnéř je temná a pochmúrna kniha. Opak je však pravdou – vďaka štýlu, ktorý František Niedl zvolil, a v neposlednom rade vďaka postavám, je Platnéř zábavný a pútavý príbeh, od ktorého sa prakticky nie je možné odtrhnúť. Nielen kriminálna zápletka a Lukášove osudy sú zaujímavé. Autor dokonale vykresľuje prostredie a fungovanie stredovekej Prahy, vďaka čomu sa dozviete veľa nie príliš podstatných, ale zato zaujímavých maličkostí. A takisto si pravdepodobne uvedomíte, že v 14. storočí by ste žiť naozaj nechceli. 🙂 Prostredie, štýl a jazyk postáv sú vystihnuté vierohodne a živo, v tomto je Niedl skutočným majstrom, práve v tom tkvie nepopierateľná sila jeho románov. Ďalším autorovým majstrštykom sú hlavné postavy. Tentokrát žiadny James Bond, žiadny perfektný a príťažlivý chlapák, akým bol Viktor Koutecký v knihe Poslední batalion. Len podivný sedemnásťročný chlapec a starnúci muž, ktorý by si rád užil trochu kľudu, a namiesto toho musí riešiť najväčšiu pohromu, akú kedy zažil. Myslí im to síce lepšie ako ostatným spoluobčanom, a je tu aj tá Lukášova „superschopnosť“ (nie, nepohrýzol ho rádioaktívny pavúk), ale to proste patrí k veci a nepôsobí rušivo. Obaja si napriek situácii zachovávajú optimizmus a humor, takže aj keď sa v knihe dejú naozaj dramatické a nie príliš pekné veci, celá pôsobí ako správny dobrodružný román. Niečo ako Traja mušketieri na český spôsob: nadšene hltáte každé ďalšie dobrodružstvo, híkate od hrôzy nad každým ďalším bodnutím nožom, rozčuľujete sa nad ďalšou neprávosťou od strýka. Ale všetko s pocitom, že týmto skvelým ľuďom sa predsa nemôže nič vážneho stať, a nejako pozitívne to predsa dopadnúť musí. Snáď neurobím veľkú chybu, keď vás ubezpečím, že to (na pomery Františka Niedla) pomerne pozitívne naozaj dopadne. 🙂

Platnéř je proste niečo ako prototyp zábavného historického románu. Má výbornú inteligentnú a logickú zápletku, nad ktorou určite nebudete znechutene pretáčať oči. Perfektne zachytenú atmosféru stredoveku, vrátane jazyka a štýlu. Dve veľmi sympatické hlavné postavy a množstvo viac či menej sympatických, vždy však výborne vykreslených, postavičiek vedľajších. K tomu skvele načrtnuté historické súvislosti a skutočné osoby, takže dostanete chuť prečítať si o tomto období niečo viac. Samé superlatívy, však? Čo by sme tak Františkovi Niedlovi v rámci zachovania objektivity recenzie vytkli? Nič, priatelia, zdá sa, že vôbec nič. Ešte aj vydavateľstvo MOBA podporilo túto dokonalosť príjemne tajomnou obálkou, nedostatkom chýb, vynikajúcim zhrnutím deja a výstižnou ukážkou.

Kto sa chce pobaviť a zároveň si vychutnať atmosféru starej Prahy, môže s radosťou a bez rozpakov siahnuť po tomto románe, rozhodne je to dobrá voľba. Kniha je v porovnaní s inými dielami Františka Niedla prekvapujúco optimistická a veselá, takže už zostáva len otázka, či sa budú v podobnom duchu niesť ďalšie pokračovania Lukášových osudov: Pavoučí síť a Návrat mistra. Nech to bude akokoľvek, ja si ich rozhodne nenechám ujsť.

Ukážka:

Rychtář Pardus pracoval neúnavně. Prováděl výslechy a jak slíbil, nakonec dostal z lidí i to, o čem si mysleli, že ani netuší. Jejich výpovědi mu pomalu dávaly dohromady skládanku, jež začínala do toho podivného případu vnášet světlo. Zatím se však jenom dovídal, jak asi… Ale on se potřeboval dostat na stopu toho, či spíše těch, kteří vše provedli. Rychtář Pardus dobře věděl, že klubko příze se odmotává od začátku, a nikoliv z prostředku. A tak odolával pobídkám rádoby rádců, kteří ho postrkovali k většímu spěchu a nabádali k tomu, činit kroky, jež by se sice navenek jevily jako působivé, ale Pardus věděl, že by nevedly k žádnému výsledku.

Celkem snadno si odvodil, ve kterém dni, či spíše kterou noc k činu došlo. Biřicové znali jeho přísnost, ale zároveň věděli, že je to člověk spravedlivý a uznalý. A že je lepší se rovnou přiznat, než aby Pardus na jejich poklesek přišel sám. A tak se dva z nich přiznali, že onu noc, kdy právě oni dostali za úkol hlídat radnici, ještě před půlnocí usnuli a probudili se až ráno, jakmile první příchozí bouchali na vrata. Takhle ještě mohli zachránit svou existenci, v opačném případě by tuto možnost ztratili.

„Zpili jste se jako koně!“ vyjel na ně rychtář zhurta. „Zatímco jste měli hlídat, tak…“

„Tak to nebylo, pane,“ zmohl se na obranu vytáhlý čahoun Jouza.

„A jak tedy?“

„Koupili jsme si tady v radničním šenku jen malý džbánek vína, abychom do rána nebyli na suchu.“

„Sotva jsme hubu smočili,“ podpořil svého druha Matěj Slivka, o hlavu menší, s vyhnilými zuby, kterému pekelně páchlo z úst a který měl nepříjemný zvyk se při rozmluvě s někým na svůj protějšek lepit. Takto postižený před ním, ve snaze zachránit se, neustále ustupoval, a tak se stávalo, že na konci hovoru skončili na úplně jiném místě než na jeho začátku.

„Tak mluv, ale nepřibližuj se,“ varoval ho Pardus.

„Takových džbánků by musela být hromada, aby nás skolily,“ řekl Slivka sebejistě, protože to byla pravda. „No, jak říkám. Najednou se s námi zatočil svět, to ti, pane, může i Jouza potvrdit. A vopravdu jsme se probudili až ráno. To můžem voba vodpřísáhnout, jako že je Bůh nad námi. Někdo nám do toho musel něco nasypat.“

„Co se stalo s tím zbytkem vína, když říkáš, že jste jenom hubu smočili?“

„No právě!“ ujal se slova opět Jouza. „Vzpomínáš si, pane, jak ses dopoledne horšil nad tím, že zmizel poslíček Husa? A jak byl potom nalezen, jak spí v chodbičce u výtrusny? A jaks mu uštědřil pár kopanců, než se vůbec probudil? A jaks mu nadával do opilců? Jenže on má doma suchej zákon. Každej měďák, co domů přinese, z něho jeho žena hned vytřese a jemu sotvakdy zbude, aby si koupil jen hlt nějakých kyselých patoků.“

„No a co?“

„Tehdy z něj vyklouzlo, že on po nás ten džbánek dopil.“

.

Názov: Platnéř

Autor: František Niedl

Vydala Moravská Bastei MOBA, s. r. o., Brno, v roku 2012, ISBN 978-80-243-4903-9

Reklamy

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s