Pekne krvavá oddychovka: Cassandra Clareová – Město z kostí (recenzia)

Mesto z kostiKeď som si túto knihu brala od manželovho synovca, mala som trochu zvláštny pocit – asi ako pri požičiavaní knihy z oddelenia pre deti a mládež. Pocit, že sa chystám čítať niečo, na čo som už príliš stará. Našťastie sa ukázalo, že Město z kostí od Cassandry Clareovej je perfektným predstaviteľom žánru Young/Adult – mladšie ročníky pobaví a staršie neurazí, skôr príjemne prekvapí.

Keď som bola mladšia, vždy som si myslela, že stretnutie s nadprirodzenom musí byť zábavné a vzrušujúce. Clary Frayová, hlavná hrdinka tohto príbehu, by ma asi rýchlo vyviedla z omylu. Ona už má stretnutie s nadprirodzeným svetom za sebou – a pokec s vílou Zvonilkou to rozhodne nebol. Okolo Clary sa totiž zrazu začali diať čudné veci. Jej mama sa správa podozrivo, Clary na schodoch zazrie osobu, ktorá tam nie je, a vrcholom je, keď vo svojom obľúbenom klube zbadá troch teenagerov, ako sa pokúšajú zabiť štvrtého. Používajú k tomu čudné zbrane, a keď ich Clary chce zastaviť, tvrdia, že ten štvrtý je démon. To by sa ešte dalo vysvetliť nejakou zvláštnou duševnou poruchou, ktorou trpia, ale po bodnutí obeť zmizne, a vysvitne, že útočníkov nikto okrem Clary nevidí… Tak sa Clary zoznamuje so svetom lovcov tieňov, bojovníkov, ktorí chránia ľudí pred démonmi a inou háveďou. Aby sa veci ešte viac zamotali, Claryina mama zmizne a na ňu samu zaútočí démon. Čo to má všetko znamenať a aká je úloha Clary, na to vám odpovie Město z kostí.

Město z kostí ma príjemne prekvapilo. Keď som si knihu požičiavala, tak trochu som očakávala typický teenagerský duchársky príbeh, kde sa bude riešiť hlavne vzhľad a komplexy hlavnej hrdinky, prípadne bude dej odsýpať, ale riešiť sa nebude pre zmenu vôbec nič. 🙂 Román ma vyviedol z omylu hneď po prvých stránkach. Je síce o teenageroch (Clary má 15 rokov), ale je písaný veľmi príjemným dospelým spôsobom. Takže áno, Clary o sebe nevie, že je krásna, ale nie je o tom napísaná tretina knihy. Ide sa na večierok, kde sa všetci musia „nahodiť“, ale ten večierok je podstatný pre ďalší dej a o zábavu, tanec, prípadne zbližovanie tam ani trochu nejde. Samozrejme, že sa v knihe vyskytuje láska, no nielen zamilovanosť, ktorá na človeka zaútočí ako blesk z jasného neba. Sú tam aj city, ktoré máme celý čas pred očami, ale nevidíme ich. Město z kostí takisto pomerne nepatetickým spôsobom spracúva tému vzťahov rodičov a detí, a to, ako človeka dokážu ovplyvniť. Hlavné postavy lovcov aj civilov (Clary a jej kamarát Simon) sú vykreslené výborne. Väčšinou sú sympatické, aj keď sa objavujú situácie, keď máte niektorých chuť zabiť – ale to je prirodzené, ani jeden z nich ešte nemá osemnásť. 🙂 Takisto oceňujem, že sa v deji vyskytujú osoby, ktoré nie sú stopercentne dobré alebo zlé. Osoby, pohybujúce sa v šedej zóne, ktoré sa automaticky nepridajú na stranu dobra, ale zvažujú, čo je pre ne výhodné. Pôsobí to veľmi realisticky a ich správanie sa dá určitým spôsobom pochopiť, aj keď ho neschvaľujete.

Pri tom všetkom sa kniha hemží akciou a jemným humorom. Čo sa týka akcie – v podstate sa celý čas niečo deje, takže sa zdá ako zázrak, že tam autorka dostala toľko psychológie postáv a tiež vzťahových záležitostí. V Městě z kostí je niekoľko skvelých ľakacích scén: napríklad na tú s démonom, ktorý hneď na začiatku zaútočí na Clary, si spomeniem vždy, keď som v noci sama doma a snažím sa presvedčiť samu seba, že tie zvláštne zvuky ozývajúce sa v dome vydáva bojler. 🙂 A podobných je tam viac, veľmi presvedčivo napísaných. Takisto mŕtvych je pomerne dosť. Bojuje sa na život a na smrť, napriek tomu sa nezdráham označiť Město z kostí za oddychovú literatúru. Aj keď vzhľadom k množstvu krvi zrejme nie oddychovú pre každého. 🙂 Môže za to štýl, ktorým je kniha písaná – ľahký a väčšinu času pomerne humorný. Svoje robia aj slovné výmeny medzi Clary a Jaceom, jedným z lovcov, medzi ktorými to pekne iskrí.  Celkovo sa román veľmi dobre číta, dej je zaujímavý a pútavý a môže sa vám stať, že pri čítaní úplne zabudnete na čas a zrazu len zistíte, že sú dve hodiny v noci a treba ísť spať. Mimochodom, kniha má skutočne nečakanú pointu – už dávno som pri dočítaní nebola taká prekvapená ako pri tomto príbehu.

Město z kostí je prvým dielom z trilógie Nástroje smrti. Neodkrýva nám teda základnú zápletku celú, ale postupne sa dozvedáme viac o minulosti lovcov tieňov, rovnako aj o tom, čo sú to vlastne Nástroje smrti a čo sa s nimi stalo. Je vidieť, že autorka má dej premyslený, čitateľ teda môže dedukovať, o čo pôjde v ďalších dieloch. Zároveň sú náznaky nejasné natoľko, aby ste sa tešili na ďalšie knihy a vrhli sa na čítanie, len čo na ne narazíte.

Voči knihe ako takej vlastne nemám žiadne výhrady – až na meno hlavného záporáka. Valentýn. Prečo sa preboha ten psychopatický manipulatívny vrah volá Valentýn? Je mi jasné, že ani vo svete lovcov tieňov sa rodičia nepozrú po pôrode na dieťa a nepovedia si: „Ach, ten je zlatý, určite bude chcieť v dospelosti vládnuť svetu. Dajme mu meno Démonicus!“ . Ale niečo neutrálnejšie by sa hodilo. Aby toho nebolo málo, moja zvrátená myseľ si hneď po prečítaní mena vybavila míma Valentína, ktorý za socializmu vystupoval v detských programoch spolu s Raťafákom Plachtom. Zo začiatku pre mňa bolo ťažké brať Valentýna vážne, pretože vždy, keď sa v knihe objavil, spomenula som si na chlapíka s bielou tvárou a prekvapeným výrazom. Treba ale povedať, že Valentýn ako postava je tak dobre napísaný, tak presvedčivo psychopatický, a dozvieme sa o ňom toľko negatívnych vecí, že ku koncu knihy už obraz detského hrdinu v podstate zmizol. Problém s menom je len moja osobná výtka, táto maličkosť nemusí vadiť každému. Iné je to s obálkou knihy. Vydavateľstvo Mladá fronta si dalo prácu s grafickou úpravou textu, vychytalo všetky chyby, zvolilo kvalitný papier a sympatický typ písma, a potom to celé pokazilo obálkou. Zrejme mala byť cool a zaujímavá, pravdou ale je, že je to proste zle nakreslené. Pozerá na nás zvláštny chlapík so žltými vlasmi, drsným výrazom a kuchynským nožom v ruke – to bude asi Jace s mečom s anjelským ostrím. Pred ním je ešte démon zkázonoš, stvorenie, ktoré v knihe pôsobilo desivo a hrôzostrašne. Na obrázku vyzerá ako gumené čosi, čo kúpite v maringotke pri kolotočoch na postrašenie detí. Snáď sa pri ďalších dvoch dieloch budú trochu viac snažiť, v tomto prípade by boli vážne lepšie aj fotografie z filmového spracovania.

Aby sme si to zhrnuli: Město z kostí je chytľavá, dobre napísaná kniha, ktorú prakticky zhltnete na jeden šup.  Ak máte radi štýl urban fantasy, nedajte sa odradiť obálkou a poďte do toho. Zábava je zaručená.

Ukážka:

(veľmi pôvabná časť, kde Clary vysvetľuje Simonovi situáciu)

.

Když Clary skončila, slunce se už celé skrylo za obzor a veranda se utápěla ve tmě. Simon naslouchal dlouhému vysvětlování s téměř apatickým výrazem, jenom se trochu zavrtěl, když se dostala k příhodě se zkázonošem. Domluvila a odkašlala si. Najednou měla úplně sucho v krku a zoufale toužila po sklenici vody. „Takže, nějaký otázky?“ řekla.

Simon zvedl ruku. „Jo, já bych pár otázek měl.“

Clary obezřetně vydechla. „Tak do toho.“

Ukázal na Jace. „Takže on je… Jakže se říká lidem jako on?“

„Je to lovec stínů,“ řekla Clary.

„Lovec démonů,“ vysvětlil Jace. „Zabíjím démony. Vážně to není tak složité.“

Simon se znovu podíval na Clary. „Opravdu?“ Mhouřil oči, jako by napůl čekal, že mu teď Clary řekne, že nic z toho není pravda a Jace je ve skutečnosti nebezpečný šílenec na útěku, s nímž se spřátelila z čirého lidumilství.

„Opravdu.“

Simonův výraz prozrazoval soustředění. „Takže opravdu existujou upíři? A vlkodlaci a čarodějové a tohle všechno?“

Clary se kousla do spodního rtu. „Tak jsem to slyšela.“

„A ty zabíjíš taky?“ položil Simon otázku Jaceovi, který si mezitím zasunul stélu do kapsy a teď pátral na svých dokonalých nehtech po nedostatcích.

„Jenom v případě, že začnou zlobit.“

Simon chvíli jen seděl a zíral na své nohy. Clary přemýšlela, jestli to nebyla chyba, zatížit ho všemi těmi informacemi. Byl to ten nejrozumněji uvažující člověk, jakého znala. Možná vůbec nechtěl vědět něco takového, pro co neexistovalo logické vysvětlení. Úzkostně se naklonila dopředu, zrovna když Simon zvedl hlavu. „To je super,“ řekl.

Jace vypadal stejně překvapeně, jako se Clary cítila. „Super?“

Simon přikývl tak nadšeně, že mu tmavé kudrny na čele poskočily. „Totálně. Je to jako v Dračím doupěti, jenomže tohle je opravdický!“

Jace se na Simona díval jako na nějaký podivný hmyz. „Je to jako v čem?“

„To je hra,“ vysvětlila Clary. Cítila se trochu trapně. „Lidi při ní předstírají, že jsou čarodějové a elfové, a zabíjejí různý příšery.“

Jace se tvářil nechápavě.

Simon se rozzářil. „Tys nikdy neslyšel o Dračím doupěti?“

„Slyšel jsem o rúzných doupatech a taky o dracích,“ řekl Jace. „I když většina jich už vyhynula.“

Simon vypadal zklamaně. „Tys nikdy nezabil draka?“

„Taky asi nikdy nepotkal metr osmdesát vysokou elfku v bikinách z kožešiny,“ řekla Clary podrážděně. „Dej si pohov, Simone.“

„Opravdoví elfové jsou vysocí asi dvacet centimetrů,“ poznamenal Jace. „A pořádně koušou.“

„Ale upíři jsou sexy, ne?“ ujišťoval se Simon. „Mezi upírkama se najdou i pěkný kočky, že jo?“

Clary se chvíli obávala, že Jace na Simona skočí a uškrtí ho. Ten se však nad otázkou zamyslel. „No, pár se jich asi najde.“

„To je super,“ zopakoval Simon. Clary si pomyslela, že jí bylo milejší, když se ti dva hádali.

.

Názov: Město z kostí

Autor: Cassandra Clareová

Originálny názov: City of Bones (Mortal Instruments)

Vydala Mladá fronta a. s. v roku 2009, ISBN 978-80-204-1909-5

Reklamy

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s