Do tretice všetko dobré: Cassandra Clareová – Město ze skla (recenzia)

Město ze sklaSéria kníh Nástroje smrti sa dostáva do finále. No dobre, kvôli tomu, že sa trilógia akosi rozrástla na šesť dielov, do prvého finále. Dokázala si Cassandra Clareová udržať úroveň aj v románe Město ze skla? A je to ešte vôbec sranda?

Dej sa tentoraz presúva do Alicante, hlavného mesta krajiny lovcov tieňov, Idrisu. Spolok lovcov tieňov zvolal veľké zhromaždenie, na ktorom sa majú dohodnúť, čo spravia s Valentýnom. Clary má ísť do Idrisu tiež – žije tam totiž niekto, kto dokáže prebudiť jej matku z kúzelného spánku. Nešťastnou náhodou sa do Alicante dostane aj Simon a ako svetlomilného upíra ho prakticky okamžite uvrhnú do väzenia. Ďalej je tu Sebastián, mladík, ktorý je taký príjemný, milý a priateľský, až je to podozrivé. A veľmi sa zaujíma o Clary. Spolok je nejednotný, Valentýn otvorene hrozí, a jeho plány sú horšie, ako si ktokoľvek z nich vôbec dokázal predstaviť. Ako len toto dopadne?

Město ze skla je o poznanie temnejšie a ponurejšie ako predchádzajúce časti. Niet sa čo čudovať, situácia je v podstate kritická. Už od prvej kapitoly sa hrdinom dejú nebezpečné a nepríjemné veci, oveľa viac sa bojuje. Pribudli aj nejaké tie intrigy (ponaučenie z knihy: nikdy neverte neprirodzene milým ľuďom! Pravdepodobne chystajú podraz.). Atmosféra medzi Jaceom a Clary je napätá, ako sa obidvaja snažia bojovať s tým, že sú do seba zaľúbení. A všetko sa ešte zhorší, keď zistia, čo s nimi Valentýn vlastne v detstve urobil. Humoru je teda pochopiteľne málo. Simon má pár hlášok a o najvtipnejšie situácie z knihy sa postarali Alek a Krasomil (Alekov coming out, napríklad). Napriek nedostatku humorného iskrenia, takého typického pre predchádzajúce knihy, je štýl stále rovnako ľahký a pútavý. Dej odsýpa, stále sa niečo deje, takže zasa nastáva syndróm „ešte túto kapitolu a idem spať“. Možno mám malú fantáziu, ale celkové vyústenie mi pripadalo veľmi originálne a skutočne som nemala tušenie, čo vlastne Valentýn chystá, až kým to autorka neobjasnila. Keďže ide o finálny diel, máme tu veľa citovo vypätých chvíľ a aj niekoľko vyznaní lásky. Našťastie nie sú príliš dlhé a sú napísané v podstate civilne a bez veľkých slov. V skutočnom živote by som asi bola radšej adresátom toho Jaceovho („mám pocit, že si súčasťou mňa samého“), ako čitateľka ale viac oceňujem to Krasomilovo („Ty ma miluješ?“ „Ty jeden hlúpučký lovec tieňov, a prečo si myslíš, že tu inak som?“).

Spoločným menovateľom všetkých troch kníh je perfektná prepracovanosť a uveriteľnosť postáv. Niekedy nás môže štvať ich neuvážené konanie, ale vždy je zdôvodnené, a práve preto také realistické. Veď kto z nás sa za každých okolností správa rozumne a premýšľa si každý krok, ktorý podnikne? A okrem toho, sú to tínejdžri! 🙂 Takisto som veľmi rada, že postavy nie sú čiernobiele. Máme tu kopu odtieňov šedej, čo pôsobí nesmierne osviežujúcim dojmom. Je vidieť, že každej z hlavných postáv venovala autorka svoj čas, sú veľmi plasticky vypracované. Nebudem hovoriť o Jaceovi a Clary, aby som neprezradila príliš z deja, ale taký Valentýn… Dokonale vykreslený psychopat, presvedčený o vlastnej pravde. Neberie do úvahy iné názory, ako svoje, neváži si život iných, napriek tomu ale určitým zvráteným spôsobom miluje a prejavuje lásku. A celý čas, čo koná to najväčšie zlo, je presvedčený o tom, že je vlastne spasiteľ, ktorý proti zlu bojuje.

Pozor, spoiler!

Citová zápletka je na rozdiel od tej dejovej predvídateľná. Keby to skončilo originálne, už by to zrejme nebola kniha pre mládež. 🙂 Komu nedošlo už v druhom dieli, ako sa veci majú, tak mu to docvakne cca v prvej tretine Města ze skla. Všetci teda vieme, čo je inak, aj keď netušíme, ako sa to presne udialo. Jediní, ktorí zostávajú v „sladkej nevedomosti“ sú hlavní hrdinova. Toľko ľudí, ktorí boli prerušení uprostred objasňujúcej vety, toľko ľudí, ktorí zomreli práve vtedy, keď mali povedať niečo dôležitého… Vážne som dostala nutkanie založiť petíciu Za inteligentnú poslednú vetu. Keď má postava pred smrťou dostatočné množstvo dychu, sily a jasnú myseľ natoľko, že dokáže povedať „Tvoj otec by bol na teba hrdý,“, určite by zvládla namiesto toho jednoduché vysvetlenie. Ale potom by nebolo o čom písať, veď ja viem. 🙂

Koniec spoileru.

Ako som už písala, trilógia má mať zrazu šesť dielov. Som celkom zvedavá, ako C. Clareová nadviaže na prvé tri knihy, keďže záver je pekne uzavretý, a okrem jednej vetičky v epilógu nič nenaznačuje, že by sa nemalo konať obligátne „a žili šťastne, až kým nezomreli“. Ja som sa rozhodla tú vetu zatiaľ ignorovať, a na pokračovanie Nástrojov smrti sa vrhnem až vtedy, keď budú preložené záverečné tri časti. Vzhľadom k tomu, že šiesta kniha zatiaľ nevyšla ani v USA, bolo by postupné čítanie zbytočným stresom. 🙂

Knihy Cassandry Clareovej určite patria v súčasnej Young adult tvorbe k nadpriemeru. Bez následkov a s potešením ich môže čítať aj človek, ktorý už má vek Clary a ostatných dávno za sebou. Teda v prípade, keď sa rozhodne akceptovať, že hlavní hrdinovia sú ešte stále v puberte, a podľa toho sa správajú. Spomeňte si, aj vy ste takí boli! 🙂 Zápletka, ktorá neuráža váš intelekt, chytľavý štýl, kde nemáte pocit, že s každou prečítanou vetou sa znižuje vaše bodové skóre IQ, postavy vykreslené tak, že skúsenejší čitateľ chrochtá blahom. Neodolateľná kombinácia. 🙂 Ak máte chuť sa začítať do nenáročnej, ale kvalitnej literatúry, Nástroje smrti sú tá správna voľba.

Ukážka:

Dnes bez ukážky. Všetky použiteľné úryvky boli buď bez znalosti kontextu nezaujímavé, alebo prezrádzali príliš veľa z deja. Vy, ktorí ste Nástroje smrti už čítali, viete, do čoho idete. Vy, ktorí ste nečítali ani kúsok, ukážku z predchádzajúcich kníh nájdete tutu. Aj trojka sa číta rovnako dobre. 🙂

.

Názov: Město ze skla

Autor: Cassandra Clareová

Originálny názov: City of Glass

Vydala Mladá fronta a. s. v roku 2010, ISBN 978-80-204-1911-8

Reklamy

2 thoughts on “Do tretice všetko dobré: Cassandra Clareová – Město ze skla (recenzia)

  1. tuhle sérii jsem chtěla vyzkoušet. Bohužel mě tak moc odradil film, že mě chuť úplně přešla. A hrdá na to nejsem. Jen velmi výjimečně dovolím, aby nějaký film ovlivnil můj názor na knihu. Protože přece jenom je to úplně jiné médium. Bohužel se mi ale nelíbil tak moc, že mi teď dá vážně zabrat, abych se k tomu, tak říkajíc, dokopala 😉

    • Ja som sa na film vôbec neodhodlala, keďže na csfd sa neriešila kvalita filmu, ale obočie predstaviteľky Clary 😀 A celkovo, filmové adaptácie nemám rada. Keď ťa tá vlna nechute prejde, skús dať Nástrojom smrti šancu. Sú prekvapujúco inteligentné a zábavné. A možno to stihneš práve v dobe, keď bude vydaných všetkých šesť častí 😀
      Ďakujem za komentár 🙂

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s