Apokalyptická lahôdka pre milovníkov dobrých príbehov: Justin Cronin – Přechod (recenzia)

Román Justina Cronina Přechod vás zaujme už svojou úžasnou obálkou – krásnou a tajomnou, takmer hypnotickou. Potom si prečítate prvú vetu. Prvý odstavec. Prvú stránku. A už budete lapení vo svete, ktorý Justin Cronin v tejto knihe dokázal vytvoriť. Do skutočnosti sa vynoríte až po 688 stranách – a pravdepodobne hneď pôjdete zháňať druhý diel. Tak ako ja. 🙂

.

Šesťročná Amy Harper Bellafonteová, agent FBI Brad Wolgast a trestanec Anthony Lloyd Carter majú odlišné životné osudy, ale spája ich jedna vec: tajné podzemné laboratórium v Colorade, kde sa pod dohľadom armády uskutočňujú nebezpečné lekárske experimenty. Vedci sa pokúšajú vyvinúť vírus, ktorý by ľuďom predĺžil život, posilnil ich imunitu a urýchlil hojenie rán. V napätej atmosfére permanentného vojenského ohrozenia chcú vyvinúť nezraniteľných vojakov – a kvôli tomu sú ochotní riskovať naozaj veľa. Vírus testujú na trestancoch odsúdených na smrť, medzi ktorými sa vďaka Wolgastovi čoskoro ocitne aj Carter. Wolgast na základe rozkazu unesie aj Amy. Nevie presne, čo ju čaká, ale tuší, že to nebude nič dobrého, a preto sa pokúsi neuposlúchnuť rozkazy a zachrániť ju. No je už neskoro – v laboratóriu sa nedobrovoľne ocitajú obaja.
Pokusné objekty však jedného dňa unikajú z karantény a s nimi sa do sveta dostáva aj nebezpečný vírus. Ten mení ľudí na takmer nezraniteľné, po krvi dychtiace tvory, novodobých upírov. Vírus sa nekontrolovateľne šíri, ukazuje sa, že proti nemu nie je žiadna obrana. Koniec sveta takého, aký ho ľudia poznali, prichádza. No zdá sa, že Amy má v sebe skryté schopnosti, ktoré by mohli definitívnemu zániku ľudského rodu zabrániť. Ako to však dokáže – sama?

.
Tento román ma zaujal už v roku 2010, keď u nás vyšiel. Striedavo som po ňom túžila, pokúšala sa ho požičať a zasa naňho pod vplyvom iných kníh zabúdala. Ale keď som Přechod pred pár týždňami náhodou uvidela medzi knihami v akcii v Neoluxore, považovala som to za znamenie z hora a za päť minút som si ho odnášala domov. A nakoniec sa zdá, že sa to otáľanie v určitom zmysle vyplatilo – nemusím čakať niekoľko rokov na vydanie druhého dielu. 🙂 Dvanáctka vyšla v češtine v roku 2013 a záverečný diel trilógie má plánovaný dátum vydania v USA na jeseň tohto roku.

.
Přechod má na obálke kladné hodnotenie od Stephena Kinga – nech je pre vás táto skutočnosť zároveň odporúčaním aj varovaním. 🙂 Odporúčaním preto, že román je – rovnako ako Kingove knihy – výborne vypracovaný, premyslený a rozsiahly. Cronin vytvoril úplne nový svet, akýsi paralelný vesmír, do ktorého sa s prvou prečítanou stránkou prepadnete. Budete sa z neho len občas vynárať, aby ste skontrolovali, že v skutočnosti je všetko v poriadku, a zasa pokračovať ďalej. Varovaním zasa preto, že… no… je to román tak výborne vypracovaný, premyslený a rozsiahly. 🙂 Nebudete sa môcť odtrhnúť, a ak budete musieť prestať čítať, aj tak budete na knihu stále myslieť. No a ešte jedna vec: rovnako ako v Kingových knihách, stretnete sa v Přechode s vecami ľakavými a znepokojivými. Veď ide o postapokalyptický príbeh s upírmi! Aj keď tu sa volajú viráci. Nečakajte teda žiadnu romantiku, viráci, ako sú tu vykreslení, vo vás aj tak žiadne erotické chúťky neprebudia. Zato čakajte úžasný, veľkolepý príbeh, košatý a pohlcujúci. Na začiatku sa dozviete to, ako vlastne ku katastrofe prišlo, a aj keď viete, že Rok nula musí prísť, aj tak stále dúfate, že to všetko nejako dobre dopadne. Nuž, nedopadne. O čom by inak boli zostávajúce dve tretiny knihy, že? Pre mňa je veľmi zaujímavé, že zo samotnej apokalypsy, samotného prepuknutia nákazy, sa príliš nedozvieme. Rok nula je zachytený iba krátko, pohľadom osôb, ktoré sú izolované ďaleko v horách. To, čo sa deje, sa dozvedajú iba z novín, ku ktorým sa občas dostanú, prípadne z toho, čo sami vidia. Bolo to veľmi zvláštne, ale pre mňa o to viac uveriteľné. (Okrem iného, skáčucich virákov, paniky a horiacich miest si užijeme v druhej knihe, v Dvanásťke.) A potom sa už prenesiete o takmer sto rokov neskôr, do Prvej kolónie, mesta pod svetlami, na miesto, kde sa ľuďom podarilo prežiť nákazu. Ako žijú, čoho sa boja, a čo s tým má spoločné Amy, to už vás nechám zistiť samých. Aj tak už som toho prezradila dosť.

.
Charaktery má Cronin vynikajúco vykreslené, dokonca natoľko, že vám je ľúto, keď sa s niektorými musíte po prvej tretine rozlúčiť, keďže sa dej knihy presúva o 90 rokov do budúcnosti. Ale povedala by som, že autor má všetko premyslené, a minimálne s niektorými sa ešte stretneme v ďalších častiach trilógie. Okrem toho, v Kolónii získate hrdinov ďalších, o nič menej zaujímavých a skvele vykreslených. Psychológia postáv je celkovo silnou Croninovou stránkou, aj tá najepizódnejšia postava je živá a uveriteľná. A vystihnutie atmosféry… Ako som už písala, kniha je vyslovene pohlcujúca. Vtiahne vás do deja tak, že sa cítite, ako keby ste sa v príbehu ocitli aj vy, nie ste iba čitateľ – pozorovateľ, ale priamy účastník. Pocitu, že ste prepadli králičou norou a ocitli sa v odlišnom, ale skutočnom vesmíre napomáha aj to, že Cronin sa nespolieha iba na rozprávanie. Súčasťou knihy sú denníkové zápisy (aj s dátumom konferencie v roku 1003 P.V., na ktorej boli prezentované), mailová konverzácia aj noviny, ktoré čítali utečenci v horách v Roku nula. Pôsobí to neuveriteľne autenticky a ja som občas musela kontrolovať skutočnosť, že je naozaj všetko v poriadku. 🙂

.
Ako ste si už určite všimli, mne kniha sadla úplne a definitívne. Všetko, čo Cronin napísal a použil som pri čítaní prijímala bez výhrad a s nadšením. Viem si ale predstaviť, že niektoré veci sa nemusia páčiť všetkým. Najmä v prvej časti sa nachádzajú mystické prvky, niečo ako hlas Boží, ktorý sa ozýva niektorým postavám a zdá sa, že sa snaží odvrátiť nadchádzajúcu katastrofu. Buď vám to nevadí a prijmete to aj so všetkými následkami, ktoré z toho vyplývajú (hlas správne radí postavám, kam ísť a čo robiť), alebo neprijmete a určitú časť knihy budete prevracať oči a škrípať zubami. Mne to ale takto pred koncom sveta pripadalo pomerne prirodzené. 🙂 Takisto niekto má rád v tomto druhu literatúry prehľad o tom, čo sa vo svete presne odohralo. V románe Přechod dostanete len dohady a čiastočné informácie, ktoré majú aj samotné postavy. Nie každému to sadne, podľa mňa to ale pridáva na vierohodnosti.

.
Pokiaľ vás trochu odrádza žánrové zaradenie, môžem vás upokojiť. Přechod nie je žiadny ďalší zombie horor, kde samoúčelne striekajú potoky krvi a príšery sa pália vo veľkom plameňometom, aby sa rozvedený otec dostal k svojej rodine a dal sa dokopy s bývalou manželkou. Akčných scén aj napätia si užijete aj v tomto románe, ale za tým všetkým je výborný príbeh o prežití, putovaní a o nádeji. Nečudujem sa, že Přechod je radený k najlepším dielam, ktoré v tomto žánri vznikli, a je prirovnávaný ku Kingovým knihám, prípadne k Ceste Cormaca McCarthyho. Podľa mňa je to skutočne výnimočné dielo a ja už sa teším, čo pre nás Cronin pripravil v ďalších častiach. Okrem iného, kniha je ešte stále na Neoluxore dostupná v zlacnených knihách. No kto by odolal? 🙂

Ukážka:

(No jo, v celej knihe sú snáď tri sprosté slová, a ja som si vybrala ukážku práve s jedným z nich. 🙂 )

Seběhlo se to rychle. Dvaatřicet minut, během nichž jeden svět zemřel a druhý se narodil.
„Cože?“ zeptal se Richards a pak to uslyšel – oba to uslyšeli. Poplach. Ten, který neměl nikdy, vůbec nikdy zaznít, pronikavé bzučení, které naplnilo otevřené prostranství areálu, takže se zdálo, jako by přicházelo ze všech stran.
Narušení bezpečnosti. Kontaminovaný objekt, Zóna 4.
Richards se rychle obrátil k Zámečku. Stejně rychle se rozhodl: otočil se a namířil zbraň na místo, kde stál Doyle.
Ale teď už tam nestál. Byl pryč.
Do hajzlu, pomyslel si, a pak to vyslovil nahlas: „Do hajzlu!“ Teď už se tu volně pohybovaly dvě osoby. Prolétl očima parkoviště, zadoufal, že by ho mohl ještě střelit. Prostranství zalilo ostré světlo, které proudilo z nejrůznějších směrů a vytvářelo iluzi falešného, ostrého denního jasu. Richards slyšel výkřiky z ubikací, z nichž vybíhali vojáci.
Na hledání Doyla teď nebyl čas.
Richards se rozběhl po schodech do Zámečku, proletěl kolem strážného, který na něj něco křičel, něco o výtahu, a vydal se po schodišti do Z2. Jeho nohy se sotva dotýkaly země. Dveře do jeho kanceláře byly dokořán. Vrhl se k monitorům.
Nulova cela byla prázdná.
Babcockova byla prázdná.
Všechny cely se vyprázdnily.
Zmáčkl audiospojení. „Stráže, Zóna 4, tady Richards. Zahlaste se.“
Nic. Ani slovo.
„Hlavní laboratoř, zahlaste se. Řekněte mi do prdele někdo, co se to tam dole děje!“
Zaslechl zděšený hlas – Fortesův? „Pustili je ven!“
„Kdo? Kdo je pustil ven?“
Zapraskání statické elektřiny. Richards uslyšel z reproduktorů výkřiky, střelbu, další vřískot – vřískot umírajících mužů.
„Do píči!“ Další praskot statické elektřiny. „Všichni jsou tady!“

Názov: Přechod
Autor: Justin Cronin
Originálny názov: The Passage
Vydala Euromedia group, k. s. – Knižní klub v roku 2010, ISBN: 978-80-242-2852-5

 

Advertisement