Historická detektívka, ktorá vám nedá spať: Juraj Červenák – Mŕtvy na Pekelnom vrchu (recenzia)

Na historickú detektívku Juraja Červenáka Mŕtvy na Pekelnom vrchu som sa veľmi tešila a plánovala si, že si ju budem trochu šetriť, aby som ju hneď nezhltla. No, ešte že plány sú na to, aby sa nedodržiavali, inak by som sa musela cítiť previnilo – Mŕtveho na Pekelnom vrchu som prečítala za jedno popoludnie a podstatnú časť noci. Červenák nám totiž naservíroval ďalšiu skvelú „ešte jednu kapitolu a idem spať“ knihu, v ktorej sa v perfektnom pomere stretáva napätie, humor a akcia -a trochu toho mučeníčka. 🙂

Román Mŕtvy na Pekelnom vrchu je historická detektívka z čias protitureckých bojov. Kapitán Stein a notár Barbarič musia nedobrovoľne spolupracovať na odhalení zradcu, ktorý chce Turkom umožniť vstup do Štiavnice. Ako s prípadom súvisí nález mŕtveho tela na tajomnom Pekelnom vrchu a povesti o pekelných psoch, ktorí sa tom istom mieste zjavujú? Na to musí táto nesúrodá dvojica prísť skôr, ako príde ku katastrofe.

Pre tých, ktorí už niečo od Juraja Červenáka čítali, je nasledujúca informácia. Mŕtvy na Pekelnom vrchu sa číta rovnako dobre ako všetky ostatné Červenákove knihy, iba na vás nikde nevybafnú víly, démoni ani podobná chamraď. Nečakajte však niečo ako Dobrodružstvá kapitána Báthoryho – ono to z podstaty žánru ani nejde. Dobrodružstvá kapitána Báthoryho sú epický príbeh o hľadaní, putovaní a boji s pekelnými mocnosťami. Naproti tomu Mŕtvy na Pekelnom vrchu je „iba“ dobre napísaná, vypointovaná a napínavá detektívka. Skrátka – očakávajte pri čítaní historickej detektívky od Červenáka historickú detektívku od Červenáka a nebudete sklamaní. 🙂

Šestnáste storočie a protiturecké vojny – to bola poriadne drsná doba. Tomu je prispôsobený aj Červenákov štýl. Nečakajte teda žiadnu salónnu detektívku anglického typu, kde sa pri pití čaju vyrieši vražda. V Mŕtvom na Pekelnom vrchu sa bojuje, strieľa, vyšetrovanie sa vedie na tajomných miestach v lese aj starých banských štôlňach. Celok tak pôsobí skôr ako dobrodružný román s detektívnou zápletkou, ale rozhodne to nie je na škodu veci. Popri tom vás autor zoznámi s (pre mňa) exotickým prostredím banského mesta Štiavnice a trochu aj jeho históriou. Román nemá hluché miesta, stále sa niečo deje a udalosti sa rýchlo valia. Všetci pôsobia podozrivo, ale vrah vás aj tak nakoniec prekvapí. Mňa prekvapilo najmä to, aká bola zápletka realistická – taká zo života. Neviem prečo som čakala niečo megalomanskejšie, takto sa mi to ale páčilo viac. Tiež oceňujem, že všetky otázky boli nakoniec rozumne zodpovedané. Pri čítaní sa ale pripravte na jedno – v šestnástom storočí boli rozhodne iné vyšetrovacie postupy. Žiadna daktyloskopia, obľúbenou vyšetrovacou metódou bolo mučenie a využívajú ho aj Stein s Barbaričom. Našťastie sa autor nevyžíva v krvavých detailoch, jemu stačí, že spomenie nástroj, aký sa mučiteľ chystá použiť, a na ktorej časti tela. Potom nasleduje „strih“ na zelenkavého Barbariča, ale vaša fantázia už urobí svoje. Ja som sa snažila nič si príliš nepredstavovať (obrázok drvených genitálií mi rozhodne nerobil dobre), ale je mi jasné, že do knihy to patrí práve tak, ako tento postup patril do minulých čias.

Jazyk románu je takisto prispôsobený dobe – Juraj Červenák používa slová, ktoré už sú dnes poriadne zastaralé a nájdete ich akurát tak v Dobšinského rozprávkach (alebo iných Červenákových knihách). Človek si na to musí pár odsekov zvykať (hlavne, keď ste predtým čítali upírsku apokalyptickú dystopiu), ale potom už je všetko v pohode, k tomuto druhu literatúry to vyslovene sedí. Niekde som čítala komentár, že je v knihe tých historických výrazov príliš a človek sa v nich stráca, ale podľa mňa vie každý, čo je to paripa alebo bambitka, a ostatné veci sa dajú jednoducho vyvodiť z textu. V Českej republike vyšiel román vo vydavateľstve Argo v preklade Roberta Pilcha, tradičného Červenákovho prekladateľa. Ako vždy ide o dobre odvedenú prácu, text znie aj v češtine prirodzene.

 

 

 

 

 

 

 

Obálky českého a slovenského vydania – ktorá sa vám páči viac?

Veľkým kladom príbehu sú postavy, hlavní hrdinovia Stein a Barbarič. Stein je kapitán, vojak, ktorý sa už kvôli poranenej nohe nemôže vrátiť do boja. Je strohý, mlčanlivý a zastupuje v dvojici tú ráznejšiu, bojovú zložku. Barbarič je mestský notár, ktorý má rád víno a ženy (a zrejme aj spev), rozpráva za dvoch a jeho neochota vrhať sa po hlave do dobrodružstva je veľmi príjemná a zábavná. Každý zvlášť je skvelou postavou, spolu tvoria perfektnú dvojicu. Sú úplne rozdielni, napriek tomu dokážu spojiť svoje sily, ak je treba. A úžasne vtipne to medzi nimi iskrí. Píšem o dvoch hlavných postavách, ale je tu ešte tretí „člen výpravy“. Je ním Jaroš, ktorý rozpráva ešte menej ako Stein a vieme o ňom pomerne málo. Iba to, že je synom kata a svoju prácu (mučenie) má naozaj rád. Je z nich fyzicky najzdatnejší a Stein s Barbaričom by toho bez neho a jeho schopností toľko nezvládli. Spolu tvoria dokonalý vyšetrovateľský tým.

Ako sami vidíte, Mŕtvy na pekelnom vrchu ma dosť nadchol a rozhodne ho môžem odporúčať každému, kto má rád napätie a dobrodružstvo. A už teraz s radosťou očakávam vydanie druhého románu so Steinom a Barbaričom, ktorý sa volá Krv prvorodených a odohráva sa v rudolfínskej Prahe. Niečo mi napovedá, že po oťukávaní sa v prvej knihe nás teraz čaká ešte väčšia a vzrušujúcejšia jazda.

Ukážka:

(prvé stretnutie Barbariča so Steinom)

Notár sa musel ovládnuť, aby si vreckovku nepritisol k nosu – neznámy razil konským potom a bohvie čím ešte.

„Kapitán Joachim Stein zo Striebornej skaly,“ predstavil ho richtár. „Kapitán, mestský notár Matej Barbarič.“

Stein vstal a toporne sa uklonil – očividne to nerobieval často. Barbarič zdvorilosť opätoval. Keď sa zvrtol k richtárovi, Böhm mu už podával mierne zhúžvanú listinu.

„Kapitánovo poverenie.“

„Pálffyho parohy,“ pozrel Barbarič na pečať. Nikto žart neocenil, nuž sa sústredil na text. Potom začudovane pozrel na Böhma.

„Ak tomu dobre rozumiem, z príkazu vrchného veliteľa banskej oblasti musíme byť odteraz k dispozícii tu prítomnému kapitánovi. Splniť každý jeho rozkaz, aj keby nás tu naskutku požiadal, aby sme mu vyprali šatstvo a vyglančili čižmy. Čo, ako vidím a cítim, neznesie odklad.“

„Rozumiete tomu dobre,“ potvrdil Stein kovovým hlasom.

Barbarič sa k nemu otočil. Dôstojník ho stále skúmal pichľavým pohľadom a neunúval sa skrývať nedôveru a pochybnosti.

„Nuž teda vitajte, kapitán,“ povedal Barbarič teatrálne. „Vždy sa radujeme z tých vzácnych okamihov, keď sa kapitanátu alebo Dvorskej vojenskej rade uráči odpovedať na naše prosby o vojenskú podporu. Ak poslali iba vás, zrejme ste muž vysokých vojenských kvalít a vydáte za sto husárov, ktorých sme žiadali. Alebo ste na inšpekcii opevnenia a posádky? Možno prevezmete velenie nad obranou mesta. No hajtmana Reuttera dosadili iba nedávno, ešte si ani nevyslúžil štamgastskú zľavu v hostinci U hrozna…“

„Nič také,“ zavrčal Stein.

„Tak o čo ide, kapitán? S akou úlohou vás Pálffy do Štiavnice poslal?“

Stein sa zachmúrene pozrel na richtára. „Ste presvedčený, že toto je vhodný človek? Aj ten obecný sluha sa mi pozdával viac.“

Slovenská verzia: 

Názov: Mŕtvy na Pekelnom vrchu              

Autor: Juraj Červenák

Vydalo vydavateľstvo SLOVART v roku 2013, ISBN 978-80-556-0814-3      

Česká verzia:

Názov: Mrtvý na Pekelném vrchu

Vydalo vydavateľstvo Argo v roku 2014, ISBN: 978-80-257-1093-7                            

Advertisement