Najzábavnejší koniec sveta vôbec: Terry Pratchett, Neil Gaiman – Dobrá znamení

Dobrá znameníPo čitateľsky trochu náročnejších Žítkovských bohyniach som dostala chuť na nejakú vtipnú knihu na odreagovanie. A čo by mohlo byť zábavnejšie a oddychovejšie ako koniec sveta v podaní Terryho Pratchetta a Neila Gaimana? Deti, zahrávať sa s Armageddonom môže byť nebezpečné! Doma to radšej neskúšajte a namiesto toho si prečítajte najlepšiu knihu o Konci dní – Dobrá znamení.

Démon Crowley (pôvodným povolaním Had pokušiteľ) si život na Zemi užíva. Má síce v popise práce zvádzať ľudské duše k hriechu, ale ľudí má napriek tomu rád a okrem iného zastáva názor, že celé peklo nie je schopné vymyslieť také hrozné veci, aké si dokáže ľudstvo robiť samo. Má rád autá, filmy, dobrú hudbu a celkovo dvadsiate storočie, pretože to je oveľa lepšie ako storočie sedemnáste, a to zasa bolo oveľa prijateľnejšie ako štrnáste. Jeho príjemný život ale naruší skutočnosť, že mu jeho vedenie „z dola“ oznámi, že prípravy na Armageddon, konečný boj pekelných a nebeských mocností, začínajú. Na Zem sa má narodiť syn Lucifera, vládcu pekla, a Crowley musí zabezpečiť, aby sa dostal do správnej rodiny. Crowley a jeho najlepší nepriateľ anjel Azirafal, pôvodným povolaním Strážca rajskej záhrady, momentálne majiteľ antikvariátu, ale nie sú myšlienkou na koniec sveta príliš nadšení, a preto sa rozhodnú pre drobnú záškodnícku činnosť. Keď o jedenásť rokov neskôr zistia, že Luciferov syn, budúci pôvodca apokalypsy, nie je tam, kde má byť, sú obaja úprimne zdesení. Nebeská aj pekelná armáda sa šikujú, štyria strašní jazdci apokalypsy sú na ceste a Antikrist je neznámo kde – Crowley, Azirafal a ani samotná Zem ešte nemali za šesťtisíc rokov svojej existencie toľko problémov.

bonoflyscan1sm

Bono Vox 1992

Podľa popisu deja sa vám môže zdať, že kniha Dobrá znamení je predsa len príliš hororová a málo oddychová. No opak je pravdou: autori ju napísali s nadhľadom a obrovskou dávkou inteligentného humoru. Pochechtávať sa pravdepodobne začnete už pri mennom zozname postáv a výborne baviť sa budete až do konca. Teda do Konca. Autori si berú na mušku a vtipne glosujú množstvo najrozličnejších vecí od okultistov, cez prorocké knihy, rýchle občerstvenie až po počasie v Anglicku a diaľnicu D 25. Zábava je zaručená a zrejme sa tak ako ja občas pristihnete pri žasnúcej myšlienke: kde tí dvaja zobrali toľko fantastických nápadov? A ako sa im podarilo všetky napchať do jednej knihy tak, že je to stále vtipné a ešte k tomu nestráca spád? To zrejme zostane ich tajomstvom. Dobrá znamení sú román prevažne humorný, ale celú dobu veľmi napínavý a nájde sa tam aj zopár strašidelných okamihov. Tie sú ale vzápätí vystriedané nejakou nádherne absurdnou a smiešnou udalosťou, takže o svoje nervy sa nemusíte obávať. Kniha ani chvíľu nenudí a baví, nech už máte práve dočinenia s ktoroukoľvek postavou. Je ich viac ako len Crowley a Azirafal, ale prehľad v nich určite nestratíte a každá z nich si po celú dobu zachováva svoju jedinečnú – prevažne vtipnú – osobnosť. A či už ide o potrhlého lovca čarodejníc, démona Crowleyho (ktorého som si mimochodom predstavovala ako Bona Voxa z U2 začiatkom deväťdesiatych rokov), „profesionálneho potomka“ – okultistku Anatému alebo samotného Antikrista Adama, všetci si získajú vaše sympatie. Samozrejme, neboli by to Pratchett s Gaimanom, keby nemal tento zábavný príbeh aj nejaké hlbšie posolstvo. Veď čo by sme aj očakávali od knihy, kde sa schyľuje k záverečnému boju dobra so zlom? Ale ako vždy, to hlbšie posolstvo je typicky pratchettovské (a o to krajšie).

Kniha vyšla vo vydavateľstve Talpress ako paperback. Obálka aj grafické spracovanie sú tradične dobré, to isté môžeme povedať aj o preklade Jana Kantůrka, ktorý dokonale prenáša vtipy z angličtiny do češtiny (dokážem posúdiť, knihu som čítala aj v origináli). O to viac zamrzí celkom veľké množstvo preklepov (aspoň v mojom vydaní z r. 2000), ktoré sú našťastie aspoň občas vtipné – za všetky preklep mena kniežaťa pekelného, kde sa „Hastur“ zmenilo na „Lastur“. Ak to už Talpress neurobil, mal by pri ďalšej dotlači knihy investovať do dodatočnej korekcie.

Spisovateľka Kateřina Petrusová označila v rozhovore Dobrá znamení ako knihu, ktorú by si mal prečítať každý, a ja nemôžem inak ako s ňou súhlasiť. Minimálne každý, kto má rád inteligentný britský humor, ocení gejzír originálnych a absurdných nápadov a nemá problém s tým, keď si niekto robí srandu z božských (a pekelných) mocností. Terry Pratchett a Neil Gaiman sa zasa raz ukázali v najlepšej forme a vytvorili vynikajúco napísaný originálny príbeh, o ktorom sa nemôžete rozhodnúť, či je skôr božsky vtipný, alebo pekelne dobrý. Odporúča desať z desiatich démonov:)

Ukážka:

„Teď ale, když už jsme tady všichni,“ přerušil ho Hastur významně, „musíme nejprve probrati Špatné skutky dne.“

„No jo, vlastně. Špatné skutky,“ přikývl Crowley s mírně provinilým výrazem člověka, který poprvé po mnoha letech znovu navštívil kostel a zapomněl, při kterých částech mše má vstát.

Hastur si odkašlal.

„Já svedl kněze,“ pochlubil se. „Když šel po ulici a viděl, jak se v parku opalují na slunci krásné dívky, nasadil jsem mu do hlavy Pochybnost. Byl by se stal svatým, ale takhle bude zcela jistě do deseti let náš.“

„Dobrý!“ snažil se spolupracovat Crowley.

„Já jsem zkorumpoval politika,“ ozval se teď Ligur. „Podsunul jsem mu myšlenku, že když vezme malý úplatek, nikomu to neuškodí. Do roka bude náš!“

Pak se oba v očekávání zadívali na Crowleyho, který se na ně široce usmál.

„Bude se vám to líbit,“ řekl.

Jeho úsměv se ještě rozšířil a změnil se na spiklenecký škleb.

„V poledne jsem na pětačtyřicet minut vyřadil z provozu všechny systémy přenosných telefonů v centrálním Londýně,“ řekl.

Rozhostilo se ticho rušené jen vzdáleným hlukem aut projíždějících po okresní silnici.

„No?“ nadhodil Hastur. „A co dál?“

„Podívejte, nebylo to nic jednoduchého,“ vysvětloval Crowley.

„A to je všechno?“ zavrtěl hlavou Ligur.

„Podívejte, lidi-“

„A jak jsi tak konkrétně přispěl k zajištění duší pro našeho pána?“ zasyčel Hastur.

Crowley se sebral a ovládl.

Co jim má říci? Že se dvacet tisíc lidí rozzuřilo do nepříčetnosti? Že jeden mohl slyšet, jak v celém středu města hučí arterie, které nestačily pumpovat krev do vztekem hnaných srdcí? A že těch dvacet tisíc lidí šlo a vybilo si vztek na svých sekretářkách, dopravních strážnících, rodinách a kdoví na kom ještě a ti si ho zase vybili na dalších lidech? Všemi možnými způsoby, které – a v tom byl půvab celé té věci – vymysleli sami. A dělali to celý zbytek dne. Následky byly nevyčíslitelné. Tisíce a tisíce duší chytily lehkou dehtovou patinu a jeden skoro nemusel pohnout ani prstem.

Jenže něco takového jste mohli démonům, jako byl Hastur a Ligur, jen těžko vykládat. Ti trávili celé roky uháněním jediné duše. Dobrá, připusťme, že to bylo umění, ale dneska člověk musel myslet poněkud jinak. Ne na kvalitu, ale na množství. Při pěti miliardách obyvatel Země jste si už nemohli vybírat hříšníky jednoho po druhém, museli jste své úsilí rozložit, zefektivňovat. Jenže démoni jako Ligur a Hastur něco takového nebyli s to pochopit. Tak například ty dva nikdy nenapadlo něco jako televizní stanice vysílající ve velštině. Nebo daň z přidané hodnoty. Nebo Manchester. Manchester – na ten byl zvláště pyšný.

separatorII

Názov: Dobrá znamení

Autor: Terry Pratchett a Neil Gaiman

Originálny názov: Good omens

Vydalo vydavateľstvo TALPRESS Praha v r. 2000, ISBN 80-7197-099-9

Reklamy

2 thoughts on “Najzábavnejší koniec sveta vôbec: Terry Pratchett, Neil Gaiman – Dobrá znamení

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s