Rozhovor so spisovateľom Jurajom Červenákom: Mal som chuť na príbeh bez nadprirodzených bytostí.

Meno Juraja Červenáka je v českých a slovenských luhoch a hájoch stále známejšie. Milovníci fantasy ho poznali (a uctievali) už vďaka Roganovi a kapitánovi Báthorymu. Do povedomia tých, ktorí nadprirodzené bytosti v literatúre príliš nemusia, sa dostal historickou detektívkou z obdobia protitureckých vojen Mŕtvy na Pekelnom vrchu. Rozhovor s Jurajom je určený pre jeho fanúšikov aj pre tých, ktorí ešte s jeho knihami neprišli do styku. Fanúšikovia sa dozvedia, o čom bude kniha Krv prvorodených z cyklu Stein a Barbarič, ktorá onedlho vyjde na Slovensku, a tiež o tom, čo všetko musí chudák autor prečítať, kým napíše jeden historický román. Tí, ktorí knihy Juraja Červenáka ešte nepoznajú, sa o nich aj o samotnom autorovi čo – to dozvedia, a tiež prídu na to, že od takého sympatického chlapíka si určite musia niečo prečítať. 🙂

Zdá sa, že všetci spisovatelia boli knihomoli už od detstva. Je to tak aj u Vás?

Ani si neviem predstaviť, že by niekto túžil po spisovateľskom remesle bez toho, aby predtým veľa čítal. Je to aj môj prípad, samozrejme, v detstve mi rodičia nestíhali kupovať knihy a okrem toho som bol tak často v knižnici, že tety knihovníčky sa na mňa dívali v zmysle: „Už je tu zase?“ A keď som si ako piatačik prišiel požičať Motýľa, spýtali sa ma, či to nie je na môj vek príliš drsná kniha. Vysvetlil som im, že som práve dočítal Clavellovho Kráľa Krysu a zaujímajú ma ďalšie príbehy zo zajateckých táborov. Dívali sa ešte čudnejšie.

A aj spisovateľom ste boli už od detstva? 🙂

Najprv som bol „komiksovým výtvarníkom“. Strašne som ním chcel byť aj v dospelosti. Ale začal som viac písať, vyhral som nejaké súťaže, vo veku 19 rokov som prvýkrát publikoval knižne… a to bol koniec mojej výtvarníckej a začiatok spisovateľskej kariéry. Ak sa to dá nazvať kariérou. Skôr je to záľuba, ktorá ma zhodou mnohých šťastných okolností uživí.

Aké čítate žánre? A máte nejakých obľúbených autorov, alebo konkrétne diela, ku ktorým sa vraciate?

Odjakživa som mal rád oddychové žánre. A nevyrástol som z toho, chvalabohu. Od mayoviek a verneoviek som prešiel k detektívkam drsnej školy, potom k fantasy. A to všetko čítam dodnes. Mojimi vzormi sú poľský fantasy mág Andrzej Sapkowski, Neil Gaiman, veľmi ma zaujala tvorba Cormaca McCarthyho. Ale kníh, ktoré si rád otváram opakovane, je samozrejme veľa.

Ako ste na tom s množstvom kníh vo Vašej domácnosti? Patríte medzi tých, ktorí pre knihy nemajú priestor na iný nábytok?

V byte, kde žijem teraz, by som s tým mal naozaj problém, len moje knihy mi zaberajú dve dlhé police :). Ale našťastie môžem staršie veci uskladňovať v knihovničkách u svojho otca v dome pod lesom.

Váš program je naozaj nabitý – okrem písania kníh, čítania študijného materiálu, rozličných besied a predstavovania svojich diel aj recenzujete (a samozrejme tiež pozeráte) filmy. Nájdete si pri tom všetkom čas na čítanie beletrie?

Pravdu povediac, mal som obdobie, keď som už naozaj čítal len literatúru faktu. Práve teraz nedávno sme si ale s manželkou povedali, že sa musíme vrátiť k čítaniu a programovo sme si vyhradili dva večery v týždni, keď proste vypneme všetky prístroje v byte a otvoríme si knihy. Doháňam zameškanú Sapkowského trilógiu o husitoch a už ma čaká celá skriňa nakúpených a dosiaľ neprečítaných kníh.

Niekoľko Vašich posledných kníh – Dobrodružstvá kapitána Báthoryho a prvý diel detektívneho cyklu so Steinom a Barbaričom Mŕtvy na Pekelnom vrchu – sa odohráva v drsnom období protitureckých vojen. Čo Vás na tejto dobe zaujíma a priťahuje?

Bolo to najpohnutejšie, najkrutejšie obdobie v dejinách Slovenska (resp. územia, na ktorom sa dnes Slovensko nachádza). Kapitán Báthory rozpráva o poslednej veľkej vojne s Turkami, ktorá sa odohrala hlavne v Hornom Uhorsku v druhej polovici 17. storočia. Bola to, čo sa týka počtu obetí na našom území, najkrvavejšia vojna v slovenských dejinách. To ma lákalo – píšem totiž dobrodružné romány, ktoré vždy musia mať v pozadí nejaký konflikt. Čím väčší a vážnejší, tým je zápletka vážnejšia a epickejšia. Navyše to bola vojna medzi kresťanmi a moslimmi, čo je aktuálna téma aj dnes.

Písanie historických románov – ak to chce robiť človek poriadne – vyžaduje zodpovednú prípravu. Koľko takýchto „prípravných“ kníh musíte prečítať na to, aby ste napísali jeden svoj román? A čoho všetkého sa týkajú?

To sa nedá presne vyčísliť, mám samozrejme stohy kníh, ktoré používam priebežne počas celej svojej tvorby (knihy o histórii, vojenstve, mytológii a pod.). No a potom sú také, ktoré si zaobstarám len pre ten ktorý konkrétny román. Nedávno som si dal z nášho najväčšieho internetového kníhkupectva poslať balíček asi dvanástich kníh o histórii Bratislavy – pretože tretí prípad Steina a Barbariča sa bude odohrávať v Prešporku.

Od fantasy ste prešli k detektívkam a zdá sa, že pri nich ešte chvíľu zostanete: po Mŕtvom na Pekelnom vrchu prichádza ďalší diel z cyklu Stein a Barbarič Krv prvorodených, a ako viem z Vášho facebookového profilu, na treťom detektívnom príbehu práve pracujete. Potrebovali ste si od fantasy odpočinúť?

Hlavne som mal chuť napísať si príbeh, v ktorom hrdinom nebudú pomáhať žiadne čary a nadprirodzené bytosti. Stein a Barbarič na rozdiel od černokňažníka Rogana, Bivoja, kapitána Báthoryho či iných mojich hrdinov musia riešiť problémy iba svojím umom, prípadne šermiarskou a streleckou zručnosťou. To mi práve teraz vyhovuje viac. Aj štvrtý diel Dobrodružstiev kapitána Báthoryho už bude takmer bez fantasy prvkov.

Jazyk Vašich kníh je jedinečný a skvele sa hodí k historickým románom, či už ide o fantasy alebo nie. Keď sa chystáte písať, musíte sa na tento štýl naladiť? Alebo tak už aj sám rozprávate? 🙂

Rozprávam ako každý iný človek. Akonáhle si ale sadnem k počítaču, v hlave sa mi niečo prepne a snažím sa písať čo najbohatšou slovenčinou. Rád objavujem zabudnuté slová. Jeden čitateľ mi vytkol, že sa mu moje knihy ťažko čítajú, pretože mnohým výrazom nerozumie. Nedá sa nič robiť. Nebudem svoj štýl zjednodušovať, aby mi rozumeli ľudia zvyknutí na slovnú zásobu internetu a bulváru.

Dočítala som sa o Vás, že nemôžete čítať vlastné knihy, lebo nie sú také, aké ste si ich vysnívali. Ale predsa len, ktorá z nich sa tomu vysnívanému ideálu približuje najviac?

Vždy tá posledná. Čím ďalej do minulosti, tým je to horšie. Ale to je iba môj pocit. Čitatelia majú na túto otázku rôznorodé názory, mnohí viac obľubujú tie staršie knihy, iným zase viac vyhovuje moja novšia tvorba.

Druhá kniha z cyklu Stein a Barbarič Krv prvorodených, ktorá sa odohráva v rudolfínskej Prahe, príde na pulty slovenských kníhkupectiev začiatkom júna tohto roku. Mohli by ste nám o nej niečo prezradiť? Bude aj v nej toľko mŕtvol ako v Mŕtvom na Pekelnom vrchu?

Neviem, či toľko, ale nebude ich málo :). Stein, Barbarič a Jaroš (aby sme nezabudli na ich tretieho spoločníka) totiž nielen vyšetrujú vraždy prvorodených detí významných veľmožov, ale čelia aj rozsiahlemu sprisahaniu a dokonca sa zapletú s dobovou „talianskou mafiou“. Za vlády Rudolfa II. totiž pražské ulice ovládali tlupy talianskych banditov. Nuž a Stein a jeho spoločníci im skrížia cestu. Nemusím snáď zdôrazňovať, že bez krvi sa to nezaobíde. Krv prvorodených je podľa prvých čitateľov omnoho lepšia detektívka ako prvý diel, ale stále je v nej aj plno akcie a dobrodružstva. Ja už to inak písať neviem.

Ďakujem za rozhovor.

Juraj Červenák (1974) sa narodil v Banskej Štiavnici, kde aj doteraz žije. Je známy ako autor fantasy literatúry, v ktorej čerpá zo slovanskej mytológie aj dejín strednej Európy v čase tureckých výpadov. Za svoje knihy získal niekoľko ocenení, napríklad v rokoch 2006 a 2009 cenu Akadémie sci-fi, fantasy a hororu v kategórii Najlepšia česká a slovenská kniha. Od fantasy prešiel v cykle Stein a Barbarič k detektívnemu žánru, do kníhkupectiev onedlho príde druhý diel série, Krv prvorodených. Viac informácií o autorovi a jeho knihách nájdete na jeho stránke www.cervenak.sk .

Zroj obrázkov a fotografií: facebooková a oficiálna stránka Juraja Červenáka.

Advertisement