Poviedky, vďaka ktorým si zamilujete detektívky: Jeffery Deaver – Tak trochu šílení (recenzia)

Tak trochu šíleníKniha Tak trochu šílení má 636 strán a obsahuje trinásť poviedok, čo dáva čitateľovi pocit, že by mu mohla vydržať na dlhšie ako na dva – tri dni. Mohla by, ale pravdepodobne nevydrží. To by totiž tieto skvelé detektívne a napínavé príbehy nemohol písať Jeffery Deaver.

Meno Jefferyho Deavera je pravdepodobne povedomé aj tým, ktorí od neho nič nečítali. Je to mimoriadne plodný autor napínavých románov (len sa pozrite, koľko toho napísal), najznámejšia je asi séria príbehov s geniálnym detektívom Lincolnom Rhymom. Jeho romány sú synonymom pre perfektnú zápletku a napätie a ak ste sa niekedy zamýšľali nad tým, ako si tento človek poradí s poviedkami, môžem vám hneď odpovedať – na výbornú.

Čo si budeme hovoriť, táto zbierka sa mimoriadne podarila. Poviedky sú napínavé aj vtipné, mrazivé aj melancholické. A bez výnimky perfektne pútavo napísané, presne ako sme u Jefferyho Deavera zvyknutí. Ešte aj autorov predslov si prečítate so zatajeným dychom, taký je dobrý! 🙂 V ňom sa okrem iného dozviete, že Deaver tentoraz nezostal len pri „obyčajných“ detektívkach. Každá z poviedok má síce kriminálnu zápletku, ale niektoré sú ozvláštnené aj trochou nadprirodzena. Rozhodne to nie je na škodu, skôr naopak. Máme tak možnosť presvedčiť sa, v čom všetkom je ešte autor vynikajúci – a pre mňa dokonca patria tieto „medzidruhové“ poviedky k tým najlepším zo zbierky.

Samozrejme, aj všetky ostatné sú výborné. Deaver využíva svoje schopnosti naplno, niekde vám ukáže čítankové klišé, aby ho na záver jednou dobre mierenou informáciou zrušil, v inej poviedke sa klišé ukáže ako pravdivé – a o to prekvapujúcejšie. Mätie vás, pohráva sa s vami, šokuje nečakanými pointami – a vy sa bavíte. Niekedy sa človeku podarí uhádnuť pointu aj skôr, ale to čitateľský zážitok vôbec neovplyvňuje. Deaver je totiž okrem majstra zaujímavých zápletiek aj vynikajúci rozprávač, takže aj keď už tušíte hrubé obrysy prípadu, na pútavosti mu to vôbec neuberá. Mňa v jeho podaní dokonca bavil aj poker a to už je čo povedať. 🙂

Čo ešte okrem precízneho budovania zápletky a presvedčivého opisu prostredia ovláda majster Jeffery Deaver na jednotku? Správne, sú to postavy. Každá z nich má vlastný jazyk, myslenie, nezameniteľný charakter a štýl. Na pomerne krátkom priestore poviedky vás s nimi autor zoznámi, vďaka nemu s nimi budete (dosť často) sympatizovať a prežijete s nimi kúsok ich života. Naozaj vynikajúca práca. Aj vystihnúť atmosféru vie Deaver dokonale, či už ide o koncert country skupiny vo Fanouškovi, rušný, takmer kovbojkový večer Johna Pellmana v Paradice, alebo napínavé vyšetrovanie v Učebnicovom prípade. Musím ešte oceniť, že poviedky s postavami známymi z Deaverových románov sú rovnako zábavné a pútavé pre skalných fanúšikov aj pre ľudí, ktorí sa s nimi ešte nestretli.

V závislosti od osobného vkusu vás možno niektoré poviedky nadchnú trochu menej ako ostatné. Mne sa to stalo s poviedkou Zbraň, pri ktorej mi prišlo, že taká kontroverzná téma by mala mať aj trochu kontroverznejšie spracovanie, a s poviedkou Nekrológ, z ktorej som mala pocit, že ju Deaver napísal hlavne pre to, aby nám pripomenul, aký je Lincoln Rhyme parádny génius. Ale je pravda, že na niektorých miestach jeho nekrológu som sa skutočne dobre bavila. V každom prípade sú aj tieto „menej skvelé“ kúsky vynikajúco napísané a aj keď neoslovili mňa, môžu osloviť niekoho iného. Trúfam si povedať, že poviedky sú natoľko rôznorodé, absolútne odlišné svojou atmosférou, spracovaním a hrdinami, že nejakú obľúbenú si nájde naozaj každý. Pravdepodobnejšie ale je, že sa vám bude páčiť väčšina, tak ako mne. Chcela som vám napísať, ktorá sa mi páčila najviac, ale je veľmi ťažké vybrať len jednu – dve. Na prvom mieste je pre mňa asi Navždy kvôli úžasnej postave hlavného hrdinu a tiež vďaka tomu geniálnemu záveru. Ale ktorú z ostatných ešte vybrať? Napínavé Rychle s Kathryn Danceovou, kde Deaver ukázal, že aj názvy vie vymýšľať dokonale? Typicky Rhymovský Učebnicový prípad? Usmíření s šokujúcim prekvapením? Úžasný Paradice s šialenou jazdou bez bŕzd hneď na začiatku poviedky? Terapeuta, po ktorom som si ešte dlho podozrievavo prezerala ľudí a skúmala ich oči? Všetky sú skvelé, a ja už teraz viem, že sa k nim budem rada vracať.

Knihu Tak trochu šílení odporúčam každému, kto sa rád pri čítaní baví. Fanúšikovia Jefferyho Deavera si v nej vychutnajú známy autorov štýl a znovu sa stretnú s obľúbenými postavami. Tí, ktorí od neho ešte nič nečítali zistia, že ten chlapík má vážne niečo do seba a začnú si zháňať jeho predchádzajúce diela. A tí, ktorým krimi doteraz nič nehovorilo, možno prídu na to, že detektívny žáner im má čo ponúknuť – aj keby to boli iba vynikajúce príbehy Jefferyho Deavera.

Ukážka:

Zamračil se a rozhlédl se po stovkách důkazních sáčků a tašek, které lemovaly snad všechny zdi v přízemí domu. „Netuším, co se tu krucinál děje.“

Lincoln Rhyme to však věděl.

„Děje se to, Lone, že náš pachatel je chytrý. Přímo geniální.“ Rhyme se rozhlédl po všech přítomných. „Mluvím o něm v mužském rodě, ale musíme si zachovávat otevřenou mysl. Klidně to mohla udělat žena. Žádné unáhlené závěry.“

„Ženská nebo chlap…,“ zabručel Sellitto. „Stejně to nechápu.“

„Znáš Locardův princip?“ pokračoval kriminalista.

„Trochu.“

„A co vy, Marko?“

Mladý policista zamžoural a recitačním hlasem začal odpovídat: „Před sto lety formuloval slavný francouzský kriminalista Edmond Locard hypotézu: na každém místě činu dochází k přenosu důkazů mezi pachatelem a obětí nebo samotným místem. Přenesené důkazy mohou být mimořádně titěrné, ale vždy existují a ve většině případů mohou vést k odhalení totožnosti pachatele, pokud má vyšetřovatel dostatek inteligence a prostředků, aby je našel.“

„Správně. Takže víme, že i na tomto místě činu“ – Rhyme nejistě zvedl ruku a ukázal na fotografie těla oběti, které pořídila Sachsová a Cooper je poté vytiskl – „zanechal pachatel něco ze sebe. Musel. Locardův princip nikdy nelže. Rozdíl je v tom, že tenhle pachatel věděl, že na místě činu něco zanechá.“

Sachsová navázala: „A tak místo aby se snažil zamést po činu všechny stopy své přítomnosti, udělal pravý opak. Veškeré důkazy o tom, kdo to je, proč to udělal a co má v plánu příště, utopil v záplavě jiných, absolutně bezcenných stop.“

Geniální…

Přebytek důkazů namísto jejich nedostatku.

Rhyme musel přiznat, že cítí k pachateli záštiplný obdiv.

separatorIINázov: Tak trochu šílení

Autor: Jeffery Deaver

Originálny názov: Trouble in mind

Vydalo nakladateľstvo DOMINO Ostrava v roku 2014, ISBN 978-80-7303-978-3

 

 

 

Reklamy

2 thoughts on “Poviedky, vďaka ktorým si zamilujete detektívky: Jeffery Deaver – Tak trochu šílení (recenzia)

  1. Naprosto souhlasím se vším, krásně jsi to vystihla, kdybych to už nečetla, hned bych si jí šla koupit 🙂 Já se teď pustila do Sběratele kostí a potom chystám Spící pannu, Kathryn mě zaujala 🙂

    • Som rada, že sa ti recenzia páčila 🙂 Trochu som sa bála, či sa mi podarilo vystihnúť, aká je tá kniha v skutočnosti dobrá. 😉 Som zvedavá, čo budeš na Deaverove romány hovoriť, ja ich mám naozaj rada.

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s