Kniha, z ktorej na vás dýchne smrť: Cat Wintersová – Ve stínu černých ptáků (recenzia)

NVe stínuadprirodzené sily proste musia existovať. Ako inak by môj „knižný zmysel“ hneď pri prvom pohľade na názov vedel, že táto kniha bude dokonalá? A ona naozaj je dokonalá. Vážne a bez preháňania – Cat Wintersovej sa v románe Ve stinu černých ptáků podarilo vytvoriť perfektný duchársky príbeh, ktorý si rozhodne zaslúži vašu pozornosť.

Je jeseň 1918 a svetová vojna už dávno nie je pre Ameriku iba vzdialenou hrozbou. Dotýka sa každého obyvateľa, aj hlavnej hrdinky príbehu, šestnásťročnej Mary Shelley Blackovej. Nielen, že jej milý Stephen dobrovoľne narukoval na frontu a pár mesiacov už od neho nemá správy, ale aj jej otca zatkli za vlastizradu, lebo pomáhal mladíkom vyhnúť sa odvodu na vojnu. A ako keby toho nebolo málo, všade naokolo zúri najdesivejšia pandémia modernej histórie – španielska chrípka. Mary Shelley po otcovom zatknutí odchádza do San Diega za tetou Evou. Spolu s tetou navštívi Stephenovho brata Julia, ktorý sa živí tým, že fotografuje pozostalých s duchmi ich mŕtvych príbuzných. Vedecky založená Mary Shelley Juliovi neverí a myslí si, že je to podvodník, ale na naliehanie tety sa nechá odfotografovať tiež. Po vyvolaní sa ale na fotke objaví duch Stephena a Mary Shelley sa vzápätí dozvie, že jej milý je skutočne mŕtvy. Keď ešte dostane informáciu, že jej otcovi hrozí až dvadsať rokov väzenia, v náhlom pohnutí mysle vybehne do búrky, kde ju zasiahne blesk. Mary na chvíľu skutočne zomiera a keď sa vráti späť do svojho tela, nič nie je ako predtým. Cíti emócie ľudí okolo seba, ale čo viac, zdá sa, že má zrazu dar komunikovať so svetom duchov. Alebo aspoň s jedným duchom – tým Stephenovým. Zúfalý Stephen za ňou prichádza a prosí ju o pomoc. Nemôže nájsť pokoj, pretože ho mučia desiví čierni vtáci. Je možné, že duchovia skutočne existujú? A podarí sa Mary Shelley zistiť, čo sa stalo so Stephenom a dopriať mu pokoj?

Ak sa chystáte do knihy pustiť, musím vás upozorniť, aby ste si na ňu vyhradili nejaký voľnejší deň, keď nebudete mať príliš veľa povinností a budete môcť čítať – mimoriadne zle sa od nej odtrháva. 🙂 Ani neviem, čo konkrétne za to môže. Jedinečný napínavý a zároveň dojímavý príbeh? Úžasné vykreslenie atmosféry? Sympatické postavy? Asi mix všetkých týchto vecí a k tomu navrch perfektný štýl Cat Wintersovej. Ale začnime pekne poporiadku.

Atmosféru vie autorka vystihnúť naozaj skvele. Je jedno, že zo začiatku sa Stephenov duch prejavuje len chvením obrazu a zvláštnym pocitom Mary Shelley, Cat Wintersová to všetko opísala tak sugestívne, že mi až behali zimomriavky. A keď neskôr paranormálne javy trochu „pritvrdili“, pri každom hlasnejšom zvuku som skoro vyskočila z kože. Nie je to ale žiadny horor, krvák a ľakavé scény nečakajte – je to duchársky príbeh v tom najlepšom zmysle slova, s postupným budovaním napätia a tajomnej atmosféry. Zároveň je Ve stínu černých ptáků aj detektívka, pretože Mary Shelley odhaľuje, čo sa so Stephenom v skutočnosti stalo. A ako keby toho bolo málo, kniha je tiež historickým románom s úžasne vystihnutým oparom večného strachu z chrípkovej nákazy, všadeprítomnou smrťou a beznádejou. Pre mňa bolo fascinujúce, že aj keď sa celá hrôza a zúfalstvo tej doby podarili autorke vystihnúť veľmi živo a vierohodne, kniha vôbec nepôsobí depresívne. Možno za to môže civilný štýl a pragmatický prístup Mary Shelley, možno občasné záblesky humoru, možno ten krásny a láskyplný vzťah, ktorý spolu so Stephenom mali. Ve stínu černých ptáků je kniha smutná aj krásna, dojímavá aj napínavá a mrazivá, v konečnom dôsledku ale prekvapujúco plná nádeje.

crowsMusím tiež oceniť, ako dokonale je zápletka a motivácia postáv prispôsobená atmosfére a času, v ktorom sa dej odohráva. V nejakej inej dobe by mi to asi pripadalo pritiahnuté za vlasy, ale do tejto knihy rozuzlenie perfektne zapadá, je logické a ešte navyše aj poriadne prekvapujúce. S postavami sa autorka pekne vyhrala, všetky pôsobia ako živé, je jedno, či ide o epizódnu postavu vojaka, alebo o tetu Evu či Julia. Veľmi sa mi páči, že aj tie negatívne majú vlastnosti a prejavy, ktoré ich robia ľudskejšími, že to nie sú iba také bezduché zlé postavičky, lebo autorka potrebuje nejakého záporáka. A čo sa týka Mary Shelley… Mary Shelley je skvelá. Neviem síce, či by sa v roku 1918 nejaké dievča naozaj správalo a rozprávalo ako ona, ale je mi to úprimne jedno. Ona je perfektná postava – jej hlášky vás budú baviť, úvahy o vojne a chorobe vás prinútia premýšľať, jej vzťah so Stephenom vás bude dojímať a budete jej priať len to najlepšie.

Rada by som tiež vyzdvihla grafické spracovanie knihy. Všetko je perfektne zladené a neuveriteľne dotvára celkovú atmosféru. Použité písmo, nadpisy, ktoré pripomínajú titulky na samostatnom zábere v tých úplne najstarších, nemých filmoch. Celkové čierne ladenie a malý čierny havran na začiatku každej kapitoly. Najväčší dojem ale zanechávajú skutočné archívne fotografie, ktoré sú v texte použité. Sestry s nosidlami, truhla prikrytá americkou zástavou, seansa či fotka muža a „jeho“ ducha, aj tie vám pomôžu ponoriť sa do deja knihy tak, ako keby ste všetko sami prežívali. K samotnej obálke mám trochu výhrady, pôsobí príliš moderne (okrem iného, na čierno nalakované nechty sa naozaj nehodia), možno by lepšou voľbou bola čiernobiela verzia použitej fotky.

Ve stínu černých ptáků je román, ktorý vás vtiahne do seba a potom vypustí o úžasný zážitok (a zopár poznatkov z histórie) bohatších. Odporúčam ho nielen všetkým milovníkom tajomnej atmosféry, ale aj tým, ktorí majú radi silné a pútavé príbehy. Nechajte sa zlákať aj vy, určite neoľutujete. Ve stínu černých ptáků by síce nechcel žiť nikto, ale ako čitateľský zážitok je dokonalý.

Ukážka:

(vynikne lepšie, keď si uvedomíte, že Stephen je v tej dobe už po smrti 🙂 )

Už jsem ten pocit mívala dřív, ve tmě, když jsem se zcela probrala ze zlého snu – přesvědčení, že někdo na mě přes pokoj ze stínů nábytku upřeně hledí. V minulosti se vždycky ukázalo, že ten vetřelec je panenka nebo židle odrážející světlo měsíce, ale tentokrát jsem si byla naprosto jistá, že tam někdo bude, když se podívám.

Jen se otoč a podívej se, říkala jsem si. Moje dýchání do polštáře mi připadalo jako lehké poryvy vzduchu a bývala bych přísahala, že slyším pohyb střelky kompasu.

Jen se podívej.

Co nejklidněji jsem se nadechla, nechtěla jsem pokoj rušit. Pevně jsem zavřela oči a v duchu počítala do tří.

Jedna.

Dvě.

Tři.

Odkryla jsem se. Otevřela jsem oči. A zjistila jsem, že vedle mé postele stojí Stephen.

separatorIINázov: Ve stínu černých ptáků

Autor: Cat Wintersová

Originálny názov: In the shadow of blackbirds

Vydalo Nakladatelství JOTA v roku 2014, ISBN: 978-80-7462_520-6

Reklamy

4 thoughts on “Kniha, z ktorej na vás dýchne smrť: Cat Wintersová – Ve stínu černých ptáků (recenzia)

  1. Čím dál víc si to chci přečíst, tvoje recenze je velmi přesvědčivá, očividně jsem se rozhodla dobře, tak už jen knihu sehnat. 🙂 Krásný víkend!

  2. vyborna kniha! v piatok som ju docitala, je to presne ako pises. uveritelne postavy, temna atmosfera a neda sa od nej odtrhnut. zvlastne je, ze napriek hororovej atmosfere som sa naozaj nebala, strasidelne knihy ma vacsinou vydesia viac ako strasidelny film. a tie dobove fotky ma naozaj dostali… muselo to byt hrozne, vojna a este aj epidemia chripky. ani sa necudujem, ze sa upinali na duchov, ked vsade bolo tolko mrtvych.

    • Presne tak, ako píšeš, ani sa tej špiritistickej vlne človek nemôže čudovať. A som hrozne rada, že sa ti kniha tiež páčila, keď som ju čítala, mala som intenzívny pocit, že by to bola kniha pre teba. 🙂

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s