Ako nájsť veľké Možno: John Green – Hledání Aljašky (recenzia)

Hledani AljaskyPre túto knihu takmer určite nie som cieľová skupina – mám odhadom o pätnásť rokov viac. 🙂 Ale hoci som sa na ňu pozerala mierne cynickým pohľadom dospelého človeka, skutočne sa mi páčila. Niekedy je totiž správny čas na návrat do dôb, kedy sa zdalo byť všetko možné. Správny čas na Hledání Aljašky.

Miles Halter má šestnásť rokov, nemá žiadnych priateľov a jeho záľubou sú posledné slová známych osobností. V jeho živote sa zatiaľ nič zaujímavé neudialo. A pretože Miles by chcel, aby sa niečo zaujímavého dialo, odchádza na internátnu školu v Culver Creeku. Tu konečne zisťuje, aké je mať priateľov a užíva si všetky zakázané radosti internátneho života. Spoznáva Plukovníka, Takumiho a Laru, ale najmä ju – Aljašku Youngovú. Aljaška je krásna a sexy, vtipná aj neznesiteľne náladová, skrátka fascinujúca a Miles ju miluje tak veľmi, ako môžete v šestnástich milovať. Ale to všetko sa stalo Predtým. Potom… Potom už nič nie je rovnaké.

Meno Johna Greena je momentálne skloňované vo všetkých pádoch kvôli tomu, že filmová adaptácia jeho románu Hvězdy nám nepřály/ Za všetko môžu hviezdy práve prišla do kín. Aj mňa tento príbeh zaujal, ale práve skutočnosť, že o Hviezdach písali skutočne všetci, ma trochu odradila. Rozhodla som sa teda otestovať Johna Greena a jeho štýl v jeho prvotine – Hledání Aljašky.

Hledání Aljašky je príbeh outsidera Milesa zvaného Váleček, ktorý sa odhodlal hľadať „veľké Možno“ a dúfa, že jeho život bude menej nudný, nezaujímavý a prázdny ako doteraz. Po príchode do novej školy sa mu to skutočne darí – získava priateľov, ktorí mu ukážu, ako žiť život tzv. na plné gule. Čo zahŕňa najmä cigarety, alkohol, kanadské žartíky a filozofovanie o živote. 🙂 O tom je v podstate celá prvá časť knihy nazvaná Predtým. Objavovanie krás zakázaných vecí, niekoľko úžasne vtipných historiek, ktoré ako keby vypadli z typického teenagerského filmu, ale popísaných Milesovým relatívne distingvovaným spôsobom, takže nikoho neurazia ani neznechutia, len poriadne pobavia. Greenovi sa podarilo perfektne vystihnúť atmosféru, takže aj keď v skutočnosti som nikdy pařmenka nebola, cigarety a alkohol mi v puberte zostali neznáme a partičku okolo Aljašky by som ako kamarátov svojho syna asi nechcela, aj tak som ich všetkých videla Milesovými očami. Keď som čítala, boli to skvelí, zábavní, úžasní ľudia a ja som plne rozumela, prečo ich má Miles tak rád. A Aljaška je fenomén. Vtipná aj neznesiteľná, krásna a sexy a vďaka Milesovmu pohľadu na ňu sa do nej asi tiež takmer zamilujete.

No a po tomto zábavnom úvode prichádza Potom. Potom sa stane niečo, vďaka čomu nie je Hledání Aljašky iba ďalším príjemným a zabudnuteľným príbehom o dospievajúcej mládeži. Samozrejme, neprezradím vám, o čo ide, aj keď si trúfam povedať, že na to prídete počas čítania. Predsa len, odpočítavanie na začiatku kapitol v časti Predtým (136 dní predtým, 100 dní predtým atď) vás nenechá na pochybách, že pôjde o veľký zvrat. A vďaka nemu dostáva Green možnosť zamýšľať sa nad vyrovnávaním sa s vinou; nad chybami, o ktorých sme nevedeli, že sú chybami, kým sme nevideli dôsledky; nad tým, ako žiť ďalej bez ohľadu na všetky veci, ktoré sa nám v živote stali. Píše o tom veľmi citlivo a zároveň prirodzene, tak, že na vás zapôsobí a prinúti vás premýšľať. Green to skrátka so slovami vie, či už ide o vtipné popisy, nezabudnuteľné hlášky alebo dojímavé scény.

Hledání Aljašky je kniha výborná, ale nie dokonalá. Z môjho pohľadu miestami trpí syndrómom amerického filmu, čo v praxi znamená, že je všetko dobre a citlivo podané, ale občas so zbytočným pátosom. V niektorých častiach skoro počujete dojímavý a zároveň dramatický hudobný podmaz, ktorý vás upozorňuje, že toto je tá veľká scéna, pri ktorej máte plakať, prípadne sa usmievať cez slzy. Niekomu to nemusí vadiť, mne áno. Ja som proste skôr ten britský typ, a tak pre mňa zostáva bezkonkurenčne najlepším románom o dospievaní a hľadaní samého seba Třináct měsíců od Angličana Davida Mitchella, ktorý píše absolútne famózne a bez veľkých slov.

Aj napriek tejto chybičke, ktorú som aj tak ochotná rýchlo odpustiť, je Hledání Aljašky kniha, ktorá rozhodne stojí za prečítanie. Ak máte chuť pripomenúť si, aké to bolo mať šestnásť, alebo „len“ chuť na dobrý príbeh, Hledání Aljašky je kniha pre vás. Ja osobne som si ju skutočne užila a už teraz sa teším na ďalšie Greenove knihy. Uvidíme, či ich už zvládne na 100 %. 🙂

Ukážka:

„Doufám, že nám ten chudák neumře před koncem školního roku,“ prohlásil Plukovník, když jsme tím deštěm klusali domů, „protože mě ten předmět začíná bavit. Jaká je tvoje nejdůležitější otázka?“

Po třiceti vteřinách běhu jsem už lapal po dechu. „Co se… s námi stane…, když umřeme?“

„Proboha, Válečku, jestli nepřestaneš utíkat, tak to zjistíš.“ Zpomalil na tempo chůze. „Moje otázka zní: Proč se dobrým lidem dějou v životě hnusný věci? Doprčic, je tamhleto Aljaška?“

Řítila se k nám plnou rychlostí a něco křičela, ale co, to jsme neslyšeli dřív, než jsme uviděli, jak jí od pusy odletují sliny.

„Ty hajzlové mi zatopili pokoj! Zničili mi snad sto knih! Zasraný čuráci bojovnický! Plukovníku, prorazili díru v okapu, do ní strčili plastovou trubku a tu mi šoupli zadním oknem do pokoje! Všechno je úplně promáčený. Můj Generál ve svém labyrintu je absolutně zničený!“

„To je docela dobrý,“ uznale pronesl Plukovník, jako když umělec obdivuje dílo jiného.

„Hele!“ rozkřikla se.

„Promiň. Ale neboj,“ řekl. „Bůh nehodné potrestá. A než to udělá, potrestáme je my.“

separatorIINázov: Hledání Aljašky

Autor: John Green

Originálny názov: Looking for Alaska

Vydala Euromedia Group k. s. – Knižní klub v roku 2013, ISBN 978-80-242-4188-3

Reklamy

6 thoughts on “Ako nájsť veľké Možno: John Green – Hledání Aljašky (recenzia)

  1. Krásná recenze, musím se do ní také konečně pustit, ale někteří z ní byli zklamaní kvůli Hvězdám a já si říkala, že tomu dám raději chvilku čas 🙂 A ano Hvězdy jsou taky trošku sladkobolné, ale tak úžasné, že mi to ani nevadilo 🙂

    • Ďakujem 🙂 Vidíš, ja som sa zasa obávala, že budem sklamaná z Hviezd, keď o nich všetci hovoria. Ale sestra si ich už kúpila, tak za nejaký čas si požičiavam 🙂 A Aljaška je fakt dobrá, snáď sa k nej dostaneš.

  2. Krásna recenzia na krásnu knihu :). Tiež som s Greenom začala touto knihou a veľmi sa mi páčila. Po dočítaní som z nej bola ešte dlho nadšená. Hvězdy mám už tiež doma, ale ten boom naokolo ma nejak odrádza a asi si ju nechám spolu s filmom na neskôr.

    • Ďakujem, som rada, že sa ti recenzia páčila 🙂 Tiež to tak mávam s knihami, že ma príliš veľký boom skôr odradí ako navnadí. Na Zlodejku kníh som ešte nedostala chuť odvtedy, čo som videla asi desiatu recenziu, a to je to presne môj typ literatúry. 🙂 Aj s Hviezdami to tak je, ale na budúci týždeň ju požičiavam od sestry, a to ju asi dám 🙂

    • Jj, film by to mohol byť dobrý, ak by ho dostal do rúk nejaký rozumný režisér 🙂 Vraj Hviezdy sa podarili (nevidela som), možno by si rovnaký režisér poradil aj s Aljaškou 🙂

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s