Mysteriózny triler nielen o vlkolakovi: Bartłomiej Rychter (recenzia)– Zlatý vlk

Zlaty vlkMám rada knihy s nádychom mysteriózna. Mám rada inteligentné detektívky, ktoré vás nechajú tápať až do konca kto a prečo zločin spáchal. Mám rada romány, ktoré mi dajú nahliadnuť do života v dobách, ktoré už dávno minuli. A najradšej mám knihy, ktoré toto všetko dokážu skĺbiť. 🙂 Knihy ako Zlatý vlk Bartłomieja Rychtera, detektívny príbeh s mysterióznymi prvkami, odohrávajúci sa na sklonku devätnásteho storočia.

Na jeseň roku 1896 sa v malom poľskom mestečku Sanok deje čosi zlého. Ktosi alebo čosi vraždí významných občanov, mestských radných, a na ich telách zanecháva stopy pazúrov a zubov. Lekári i polícia sa snažia prísť na rozumné vysvetlenie, no čím viac dôkazov majú, tým sú bezradnejší. Naozaj by mohlo byť niečo pravdy na poverách, ktoré sa šíria medzi ľuďmi, že za útokmi stojí vlkolak? Mladý učiteľ Borys Pasternak je vďaka náhode i vlastným schopnostiam zatiahnutý do tohto tajomného prípadu, ktorý sa môže skončiť tragicky preňho aj pre jeho blízkych. Podarí sa mu záhadu vyriešiť?

Podľa hrubého náčrtu deja by sa mohlo zdať, že Zlatý vlk je len ďalší bežný mysteriózny príbeh. Je to však naozaj iba zdanie. Zlatý vlk sa od priemeru odlišuje okrem iného dokonalým vystihnutím miesta a doby. Čo si predstavíte, keď sa povie mesto koncom devätnásteho storočia? Ja som mala hmlistú predstavu ulíc dláždených mačacími hlavami, kočiarov, plynových lámp, pánov v oblekoch. Nuž, tak to bolo možno v Ľvove, vo Viedni, nie však v zapadnutom haličskom mestečku. Chudoba a nedostatok jedla, chatrče a bedárske štvrte, všadeprítomné bahno a zvieracie výkaly, ohováranie a povery ničiace život i stupňujúce sa sociálne aj národnostné napätie – vitajte v Sanoku v roku 1896. Všetko toto Rychter ukazuje realisticky a bez príkras, vďaka čomu máte pocit, ako keby ste sa na tom mieste, v tej dobe ocitli. Autor rozhodne nič neromantizuje a neprikrášľuje, ukazuje všetky problémy a trecie plochy spoločnosti, a ja som po dočítaní knihy bola skutočne rada, že žijem v súčasnosti a nie koncom 19. storočia.

Hlavnou postavou je samozrejme Borys, ale nie je jedinou osobou, ktorej očami sa na udalosti pozeráme. Prvá obeť netvora, policajný komisár, Borysova dávna láska, mladá židovská prostitútka, dokonca aj kocúr Borysovej žiačky, tí všetci nám sprostredkúvajú svoje zážitky, dodávajú čriepky informácií a neuveriteľne tak zvyšujú napätie. Napríklad kocúr je jednou z mála bytostí, ktoré videli netvora a prežili, a pri jeho (síce kratučkých) častiach mi behali zimomriavky po tele. Ak by vám z nadprirodzena nestačil vlkolak, je tu ešte Borys a jeho tajuplná schopnosť. Mladý učiteľ totiž už od detstva vída veci, ktoré nie sú z tohto sveta. Vidí riečnu pannu, vidí prichádzať smrť, vidí mŕtvych… Veľmi osviežujúce ale je, že nielen, že ho tá schopnosť neteší, nemôže kvôli nej spávať a trpí záchvatmi zúrivosti, ale nedokáže ju ani ovládať. To je po knihách typu young adult veľmi príjemná a realistická zmena. A okrem toho, je to ďalšia z vecí, z ktorej vám budú behať zimomriavky, tajuplnú atmosféru vie Rychter budovať neprekonateľne.

Kniha by ale nebola perfektná, keby sa autor zameriaval len na atmosféru, či už mysterióznu, alebo dobovú. Dôležitý je tiež príbeh a ten je, dámy a páni, vynikajúci. Zápletka je dokonale logická a hoci je pomerne rozvetvená, nakoniec sú všetky otázky zodpovedané a všetky nitky dotiahnuté. A síce je pomerne jednoduché vydedukovať ako boli zločiny spáchané, kto a prečo ich vykonal zistíte až na konci knihy spolu s hrdinami. A do tej doby nebudete miestami dýchať od napätia.

Nie som si istá, či ide o negatívum alebo nie, ale spôsob, akým bola kniha napísaná, mi spôsoboval takmer schizofrénne stavy. Neuveriteľne napínavé pasáže boli striedané síce zaujímavými, ale nič neodhaľujúcimi časťami, kde sme mohli poznať napríklad život policajného komisára, a až na ich konci bola nová informácia. To spôsobilo, že som sa zmietala medzi pocitmi: „To je ale zaujímavé, je hrozné, že vtedy boli takéto pomery“ a „Je mi jedno, že je policajný komisár nechutný panchart, ktorý zneužíva ženy, čo je s tým vlkolakom?!“. Zaraďte si to medzi klady či zápory knihy podľa vlastného uváženia, isté je, že Zlatý vlk vo vás dokáže vyvolať veľmi silné pocity a neprekonateľnú chuť v kuse čítať.

Zlatý vlk je jedna z tých skvelých kníh, ktoré za krásnou a tajuplnou obálkou skrývajú nielen tajomný detektívny príbeh, ale aj obraz doby, ktorý pripomína niektorý z pôsobivých, aj keď ponurých obrazov z obdobia realizmu. Vynikajúci príbeh, ktorý vás pohltí a na konci zanechá na železničnej stanici v Sanoku, smutne pozerajúcich za odchádzajúcim vlakom s postavami, ktorých ďalšie osudy si už môžete iba predstavovať. Odporúčam ho každému, kto obľubuje napínavé príbehy s historickým pozadím. Zlatý vlk nie je Rychterova jediná kniha, v rodnom Poľsku mu vyšli ďalšie tri romány. My môžeme len dúfať, že nakladateľstvo Host sa rozhodne vydať aj ďalšie diela tohto talentovaného autora.

Ukážka:

Komisař Witchenbacher obešel stůl a ozvěna pomalých kroků jeho okovaných bot se rozlehla pitevnou. Vzal si od doktora lampu a sám se sklonil nad tělem.

„Takže vy tvrdíte, že smrt byla způsobena zvířetem?“

„Jediné, co mohu potvrdit, je fakt, že bezprostřední příčinou smrti je pokousání.“

„Tak jak mi vysvětlíte tohle?“

Muži se naklonili nad místo, na které ukazoval komisař. Borys se chtěl nejdříve diskrétně vzdálit, teď byl však tak zvědavý, že nahlédl do místnosti, ale v šeru nic neviděl.

„Máte pravdu.“ Slyšel hlas doktora Zaleského. „Kromě kousnutí na krku a ramenou a také na dlaních a pažích jsou na kloubech i čerstvé modřiny.“

„Co to znamená, doktore?“

„Barva skvrn naznačuje, že vznikly před necelými dvaceti čtyřmi hodinami, a jejich rozložení odpovídá mužské dlani. Dobře jsou vidět tři skvrny vedle sebe, pravděpodobně způsobené tlakem ukazováčku, prostředníku a prsteníku, a na druhé straně levé paže zemřelého je možné si všimnout obrysu palce. Takže…“

„Takže,“ přerušil lékaře tichým, ale rozhodným hlasem komisař, „máme co do činění s útokem zvířete, které — ještě než se zakouslo do jejího těla — drželo oběť lidskýma rukama?“

separatorIINázov: Zlatý vlk

Autor: Bartłomiej Rychter

Originálny názov: Złoty wilk

Vydalo nakladateľstvo Host v roku 2013, ISBN 978-80-7491-017-3

Za poskytnutie e-knihy k recenzii ďakujem vydavateľstvu Host.

Reklamy

4 thoughts on “Mysteriózny triler nielen o vlkolakovi: Bartłomiej Rychter (recenzia)– Zlatý vlk

  1. To vypadá opravdu napínavě! Moc pěkná recenze, taky mám ráda historické knihy, tím popisem 19. století jsi mě nalákala asi nejvíc 🙂 Detektivky čtu až poslední dobou, ale autora neznám… Ráda si to přečtu!

    • Ďakujem. 🙂 Je to fakt dobrá kniha, myslím, že by sa ti páčila 🙂 Bolo veľmi príjemné, že tá napínavá aj historická zložka boli pekne v rovnováhe, čitalo sa to naozaj dobre. Nie som si tým istá, ale myslím, že Zlatý vlk je zatial prvá kniha, ktorá u nás od Rychtera vyšla, takže jeho meno asi príliš známe nebude.

  2. Nalákala jsi mě už prvním odstavcem. Také miluju inteligentní detektivky a pokud je v nich navíc nádech tajemna…jsem ztracena! 🙂 Zlatý vlk mě zaujal už dříve svou obálkou, ale k jeho přečtení jsem se ještě nedostala. Myslím, že to budu muset napravit. Skvělá recenze! 🙂

    • Ďakujem, som rada, že sa ti recenzia páčila, aj že som ťa navnadila na čítanie. Zlatý vlk za to rozhodne stojí! 🙂

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s