Vynikajúci román s príchuťou japonskej melanchólie: David Mitchell – Tisíc podzimů Jacoba de Zoeta (recenzia)

Je to historická freska, alebo mysteriózny príbeh? Dobrodružný román, detektívka, alebo krehká romanca o zakázanej láske? V románe Tisíc podzimů Jacoba de Zoeta vytvoril David Mitchell ďalší zo svojich žánrovo ťažko zaraditeľných skvostov. Ako aj ostatným jeho knihám, aj tejto je zložité jednoznačne nejaký žáner prideliť: „historický román“ je síce v podstate správny, ale zúfalo nedostatočný výraz. Jedno je však isté. Nech už je Tisíc podzimů Jacoba de Zoeta čokoľvek, je to hlavne absolútne skvelý príbeh, ktorý vás nenechá chladnými.

V roku 1799 je Japonsko dobrovoľne hlboko izolované od ostatného sveta. Domorodci nesmú pod hrozbou trestu smrti zem opustiť a cudzincom sa vstup zakazuje. Japonci a Európania na seba navzájom pozerajú s nedôverou a predsudkami, vzájomne sa považujú za barbarov. Niečo ich ale spája: obchod. Preto je na pár miestach v Japonsku povolené obchodovanie s cudzincami. Jedným z týchto miest je umelý ostrov Dedžima v nagasackom prístave, kde sa na malej ploche tiesnia pracovníci holandskej Východoindickej spoločnosti, poverenej obchodovaním so šogúnovým dvorom.

Práve sem prichádza mladý a sympatický úradník Jacob de Zoet. Jeho úlohou je nájsť dôkazy o podvodoch a korupcii medzi holandskými pracovníkmi na Dežime, jeho cieľom je zostať na mieste šesť rokov, zarobiť peniaze a po návrate sa konečne oženiť s milovanou snúbenicou Annou. Jeho život sa ale vydá cestou, ktorú by vôbec neočakával. Možno za to môže jeho zásadovosť a čestnosť, na Dedžimu až priveľká. Možno za to môže nesmelá, cudná a zakázaná láska k slečne Orito Aibagawa, pôrodnej babe, ktorá je žiačkou doktora Marina na Dedžime. Možno to spôsobili turbulentné historické udalosti v Európe, zavinené Napoleonovou rozpínavosťou. Nech je to ako chce, jedna z tisícich japonských jesení zmení Jacobovi život.

Keď som sa do knihy Tisíc podzimů Jacoba de Zoeta púšťala, nevedela som, čo ma čaká – iba to, že to bude výnimočný zážitok. A mala som pravdu. Tento historický román sa okamžite zaradil medzi najlepšie knihy, ktoré sa mi kedy dostali do rúk. David Mitchell je totiž perfektný rozprávač. Jeho príbehy sú dokonale premyslené a vďaka jedinečnému štýlu si vás omotá okolo prsta hneď od prvej strany. Tak dobre, v tomto prípade takmer od prvej strany. Na úvod si totiž Mitchell vybral dosť drastickú scénu komplikovaného pôrodu, a ani jeho vynikajúci jazyk ma neprinútil prečítať si prvú kapitolu celú. Preskakovala som celé odseky, len aby som sa s čo najmenšou psychickou ujmou dozvedela, ako to vlastne dopadlo, a pritom v duchu ďakovala za naše technicky vyspelé 21. storočie. Takže oprava: David Mitchell si vás omotá okolo prsta približne od strany pätnásť. 🙂

Pritom sa na začiatku nič závratného nedeje. Spolu s Jacobom spoznáte Dežimu a jej obyvateľov, pobavíte sa na skvelých žartíkoch doktora Marina, budete sledovať Jacobovo okúzlenie slečnou Orito a hltať všetky pozoruhodné životné príbehy pracovníkov Východoindickej spoločnosti, ktorými Mitchell naozaj nešetrí. Všetko je však napísané tak výborne a zaujímavo, že aj pri takomto pokojnom deji budete mať problém prestať čítať. Viete si teda predstaviť, ako ťažko sa od knihy odtŕha vo chvíli, keď sa všetko začína komplikovať a prichádzajú dramatické situácie. Tam pomôže jedine pevná vôľa, a niekedy ani to nie, pretože človek jednoducho potrebuje vedieť, ako to dopadne v kláštore, pri obliehaní Dedžimy, prípadne či je niektorá postava taká zradná, ako si myslíte.

Aj charaktery zvláda Mitchell bravúrne. Tie kladné (najmä Jacob, Orito a japonský prekladateľ Ogawa Uzaemon) si vás okamžite získajú, no a tie záporné… Asi takto: už dávno sa mi nestalo, že by som tak zo srdca neznášala nejakú fiktívnu postavu, prípadne bezmocne zatínala zuby vtedy, keď sa môjmu obľúbencovi diala nejaká nespravodlivosť. Všetky postavy sú ako živé, zachytené verne so svojimi chybami aj dobrými vlastnosťami, so svojou minulosťou aj osudovými rozhodnutiami. A to nielen tie hlavné, od ktorých sa to akosi očakáva. U Mitchella sa vám aj epizódne postavy vryjú do pamäti a aj vďaka nim celý román nepôsobí ani tak ako vymyslený príbeh, ale ako reálny dej, ktorý nikým nepozorovaní sledujete.

Za veľký klad považujem to, že autor nenadŕža jednému národu, nie je to taká klasika „neotesaní západní barbari versus vznešení orientálni inteligenti“, čo bol pocit, ktorý mi zostával napr. po Clavellových knihách. Mitchell rozdeľuje chamtivosť, korupciu, intrigovanie a nepodložené predsudky rovnomerne medzi všetky zúčastnené národy, čo mu slúži ku cti. 🙂 V živote som v Japonsku nebola, a už vôbec nie v Japonsku devätnásteho storočia, takže nemôžem porovnávať so skutočnosťou, ale povedala by som, že tak, ako to Mitchell vykreslil, to tam mohlo naozaj vyzerať. Autor ukázal japonský zmysel pre krásu a jemnosť, úzkostlivé zachovávanie kódexu cti a zároveň jeho zneužívanie, intrigy a korupciu. Je to fascinujúce čítanie a spolu s krásnymi opismi melancholickej japonskej jesene spôsobilo, že sa na tento ostrovný štát túžim pozrieť ešte viac ako doteraz.

Nedá mi, aby som nespomenula profesionálnu prácu, ktorú vydavateľstvo Mladá fronta na knihe odviedlo. Vynikajúci preklad, ktorý má na svedomí Petra Diestlerová, plynie tak ľahko a hladko, že až po prečítaní vám docvakne, aká to musela byť náročná práca. Množstvo postáv, z ktorých každá má svoj špecifický jazyk, nedokonale rozprávajúci japonskí prekladatelia, námorná terminológia… Ani sa nečudujem, že Petra Diestlerová dostala za túto knihu ocenenie obce prekladateľov. Treba pochváliť aj krásnu obálku, ktorá je správne exotická i melancholická a výborne ladí s dejom.

Vždy, keď napíšem nejakú takúto oslavnú recenziu, prepadnú ma pochybnosti. Nebudú mať po jej prečítaní čitatelia na knihu až príliš veľké očakávania? Nebudú sklamaní? Neviem. Ja na Mitchellových knihách jednoducho chyby nevidím, vždy mám pocit, ako keby písal priamo pre mňa, spôsobom, ktorý ma absolútne nadchýna. Netvrdím, že tento román bude dokonalý aj pre vás. Jacob sa vám môže zdať príliš kladný, dej na začiatku príliš pomalý, alebo vám proste nesadne autorov štýl. V každom prípade ale Tisíc podzimů vyskúšajte. Možno zistíte, že David Mitchell píše aj pre vás.

Ukážka:

Pobřeží lemují tečky hořících ohňů až k ústí zátoky.

Jacoba napadne, jak se asi slečna Aibagawa tvářila na svůj ilustrovaný vějíř.

Na střeše van Cleefova domu pod pozorovací plošinou se mrouskají kočky.

Jacob se rozhlíží po úbočích plných střech a hádá, pod kterou asi bydlí ona.

„Pane Ogawo, jak se v Japonsku džentlmen dvoří dámě?“

Tlumočník se to sdělení snaží rozluštit. „Pan de Zoet chtít ‚namastit artyčok‘?“

Jacob přijde dramatickým způsobem o půl doušku saké.

Ogawa projeví velkou starost. „Já udělal chybu v holandština?“

„Že vám zase kapitán Lacy rozšiřoval slovní zásobu?“

„On vyučovat já a tlumočník Iwase v ‚žentlmenská holandština‘.“

Jacob to prozatím nechá být. „Když jste vy požádal svou manželku o ruku, oslovil jste nejdřív jejího otce? Nebo jí dal prsten? Nebo květiny? Nebo…?“

Japonec jim dolije kalíšky. „Já nevidět manželka před svatba. Svazek dojedná naše nakódo. Jak říct nakódo? Žena, která vyzná rodiny, které usilovat sňatek…“

„Všetečná pletichářka? Ne, promiňte: dohazovačka.“

„‘Dohazovačka‘? Legrační slovo. Dohazovačka chodí mezi našimi rodiny ači-koči.“ Ogawa zakýve rukou sem a tam. „Popíše nevěstu otci. Její otec je bohatý obchodník s barvivo ze sapanového dřeva z Karacu, tři dny cesty z Nagasaki. Prověříme rodinu… žádná šílenství, žádná tajná dluh a tak dále. Její otec tedy přijít do Nagasaki seznámit s Ogawovými z Nagasaki. Obchodníci nižší třída než samuraj, ale…“ Tlumočníkovy ruce se promění v misky vah. „Ogawů příjem stálý a my podílet na obchod se sapanové barvivo skrze Dedžima, tak otec souhlasí. Pak sejdeme ve svatyně na svatba.“

Odlehčený měsíc se odpoutal od vrcholku hory Inasa.

„Ale co,“ promluví Jacob s otevřeností, kterou vyvolalo saké, „co láska?“

„My říkáme: ‚Když manžel miluje manželku, tchyně ztratí nejlepší služku.‘“


 

Názov: Tisíc podzimů Jacoba de Zoeta

Autor: David Mitchell

Originálny názov: The Thousand Autumns of Jacob de Zoet

Vydala Mladá fronta a. s. v roku 2013, ISBN 978-80-204-2668-0

 

Reklamy

11 thoughts on “Vynikajúci román s príchuťou japonskej melanchólie: David Mitchell – Tisíc podzimů Jacoba de Zoeta (recenzia)

  1. Mitchella mám moc ráda, tento román jsem si koupila hned poté, co vyšel v angličtině. Musím se přiznat, že jsem byla zklamaná – bylo to něco úplně jiného, než na co jsem od autora byla zvyklá. Je to krásně napsané, jak jinak :), japonské reálie, zajímavé téma…. Dám knize ještě jednu šanci, až ji budu číst podruhé, tak už budu vědět, do čeho jdu a asi si ji lépe vychutnám, protože nebudu čekat žádné nadpřirozeno jako v předchozích románech.

    • Je pravda, že nadprirodzena tam bolo skutočne iba minimum. Ale tá atmosféra, spôsom, akým román napísal, boli úžasné. Ale tiež som na tom s jednou Mitchellovou knihou tak ako ty s Jacobom. Ja som zasa mala trochu problém s Number9dream. Prišlo mi to až príliš prekombinované, že tých odbočiek mohlo byť menej (aj keď je pravda, že potom by to nesedelo s názvom, že áno :-D). Už je to nejaký ten rok odkedy som knihu čítala a zvažujem, že sa k nej vrátim znovu. Tak nejak mám pocit, že na ďalšie čítanie mi bude viac sedieť, a pripravujem sa na ňu opakovaným počúvaním Johna Lennona 😀 Tak snáď nám to opakované čítanie obidvom vyjde. 😉 Mimochodom, čítala si aj Hybatele? Ja som sa k nim nikde nedostala a na angličtinu si netrúfam. Je tá kniha taká dobrá, ako vyzerá? 🙂

  2. Mitchell má k Japonsku blízký vztah, já mám tuto krajinu také ráda, takže jsem byla nadšená z reálií, ale ten příběh mi tehdy prostě nesedl. Podruhé to bude určitě lepší. Number9dream jsem četla dokonce dvakrát – poprvé jsem se občas ztrácela, protože jsem nevěděla, co je realita a co je jeho fantazie, ale bylo to skvělé – moc se mi líbil i ten vložený příběh, na který narazil v domě, ve kterém se schovával. Ta mafiánská linie příběhu byla někdy až příliš drsná, to je pravda, ale do příběhu to prostě patřilo. Hybatelé – ooooo, to byla paráda!!! Četla jsem to taky v angličtině, už je to snad pět let, takže si to chci letos nebo příští rok určitě přečíst znovu, bylo to vynikající, mám ráda to jeho prolínání postav příběhy. Pro někoho, kdo toho v angličtině nemá dost načteného, by to byl asi dost tvrdý oříšek. Kniha je tuším nesehnatelná – vyšla kdysi v malém nákladu a dotisk se asi zatím neplánuje.
    Momentálně mám rozečtený Mitchellův poslední román The Bone Clocks a zatím bohužel zklamání 😦 Nadpřirozeno tam je, ale dost přitažené za vlasy. Román se skládá z několika příběhů, které se patrně na konci protnou. První se mi zatím s určitými výhradami líbil nejvíc, druhý byl skvěle napsaný, ale skončil velmi nespravedlivě zásahem toho nadpřirozena. Třetí je zatím dost rozvleklý – hlavní postava je válečný zpravodaj v Iráku, takže se k tomu neustále vrací. No uvidím, jsem někde ve dvou pětinách, má to šest set stran, tak mi to ještě nějaký ten pátek vydrží.

    • Čítať Mitchella v angličtine si zatiaľ netrúfam. On má taký úžasný jazyk a vyjadrovanie, že by som sa bála, že mi unikne nejaký krásny detail alebo výraz. Okrem toho, preklady jeho diel sú fakt dobré. Ale keď MF Hybateľov nevydá (alebo sa mne nepodarí niekde získať jeden kus z tých, čo vydal Volvox Globator), tak sa do toho pustím. Len aby sa dala zohnať aspoň v angličtine 😀 Tak Bone Clocks je sklamaním? 😦 To je škoda… ale možno to záver nejako vylepší. Alebo to bude chcieť ďalšie čítanie. 🙂

  3. Výborným zdrojem knih psaných v angličtině je buď bookdepository.com – tam jsou nové knihy, nebo worldofbooks.com – to je antikvariát. Kurz koruny vůči libře je bohužel dost nepříznivý, ale co se dá dělat, člověk pro literaturu musí přinášet i oběti 🙂 Bone Clocks se snad nějak zajímavě rozjede, pevně v to doufám, ale zatím to vypadá, že to nebude román, který bych si od něj přečetla víckrát.

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s