Krvavá pocta mayovkám: Juraj Červenák – Chřestýš Callahan (recenzia)

Chřestýš Callahan od Juraja Červenáka asi nie je kniha pre každého. Aby ste si ju poriadne vychutnali, mali by ste mať v srdci aspoň trochu lásky k starým dobrým westernom a mayovkám, myseľ otvorenú záhadám a strašidlám, ale hlavne schopnosť pobaviť sa aj na trochu krvavejších príbehoch. Ak tieto podmienky spĺňate, čakajú vás tri zábavné, strašidelné a v pravom zmysle slova dobrodružné poviedky s Chřestýšom Callahanom – jediným lovcom hláv na Divokom západe, ktorý je schopný protivníka zneškodniť nielen zbraňou, ale aj hodeným štrkáčom.

O deji vám toho príliš nepoviem. Ide o poviedky, takže ak by som naznačila priveľa, prídete o prekvapenie. V každom prípade to prebieha väčšinou tak, že Chřestýše privedú pracovné povinnosti do malého zapadnutého mestečka, chvíľu to vyzerá ako klasický western, zrazu sa niečo zvrtne a bác! Ste až po kolená v príšerách a nadprirodzene. Treba oceniť, že to nie je také bežné anglosaské nadprirodzeno, na ktoré sme už zvyknutí, ale exotickejšie indiánske. Takže hoci ide o upírov, zombíkov a démonov, sú aspoň zahalení v o niečo neobvyklejšom háve. Hlavne poviedka číslo dva bola v tomto prípade naozaj objavná.

Ako som už písala, poviedky sú tri. Prvá z nich nie je zlá, ale je taká… bežná. A netuším, čím to je, pretože westernová atmosféra je dobrá, aj príšery sú správne krvilačné, ale nie je to nič, z čoho by ste padli na zadok (pardón, Majstre). Zato tie ďalšie, to už je iné kafe. Tam zaplesalo moje srdce milovníka mayoviek a Aktov X. Zo začiatku správny western, potom dobrodružstvo s nádychom paranormálna, pri ktorom by Indiana Jones zbledol od závisti. A do toho riadna dávka humoru. Juraj Červenák sa pri písaní očividne bavil – a ja som sa bavila zasa pri čítaní. Callahanove suché hlášky boli dobré, ale to ešte nebolo nič oproti tomu, čo sa dialo, keď sa na scéne objavil Barker. (Kto čítal, pochopí, kto nečítal, môže ľutovať.) Len čo mi došlo, že si tie narážky len nepredstavujem, ale naozaj tam sú, skutočne som slzila od smiechu. A to nakoniec aj pri veciach, ktoré asi neboli myslené na pobavenie. Stačilo mi ale prečítať si obyčajné „Bratře!“ a začala som sa chechtať.

Musím vás len varovať, že Červenák si v tomto prípade servítky naozaj neberie a kniha by pokojne mohla ašpirovať na zápis do Guinessovej knihy rekordov v počte mŕtvol na stránku. Strieľa a umiera sa naozaj vo veľkom a Juraj Červenák dáva k dobru aj pár nechutnejších detailov. (Čo myslíte, prečo sa vlastne Callahanovej profesii hovorilo „lovec hláv“? Hm?) Doba bola krutá aj len tak, bez nejakých paranormálnych príšeriek, a autor to rozhodne vie výborne zachytiť a podať čitateľovi. Ukazuje tie časy bez romantického oparu, ale zároveň ani netlačí na pílu, takže síce si uvedomujete, aké to vtedy bolo nahovno (a máte napríklad chuť dodatočne zažalovať americkú vládu za barbarské správanie sa k indiánom), ale našťastie vám to nebráni v tom, aby ste sa vynikajúco bavili.

Toto dielo sa asi nezaradí medzi večne obdivované perly literatúry, ale o to mu ani nejde. Je to s láskou a pre pobavenie písaná dobrodružná kniha, ktorá v sebe spája to najlepšie zo žánru: drsnú krajinu, drsného hlavného hrdinu a – aké prekvapenie – pomerne drsné dobrodružstvá. Do toho skvelý humor, vynikajúca atmosféra pravého Divokého západu, množstvo mŕtvol a príšerky. Myslím, že pravoverný fanúšik dobrodružnej literatúry naozaj nemôže žiadať viac.

PS: Snáď neprezradím priveľa, ak poviem, že poviedky si užijete najviac vtedy, ak ste videli nejakú mayovku, napríklad Poklad na Striebornom jazere, a aspoň tušíte, že existuje western menom Tombstone. 🙂

Ukážka:

Znovu pokýval hlavou. „Zachránil jsi mi život.“

„Ne. Jenom jsem náhodou ve správnou chvíli zabil chlapa, který tě chtěl dostat. S tebou to nemělo nic společného.“

„I tak ti něco dlužím.“ Pohlédl mi do očí. „Dávej si pozor, sběrači hlav. Tohle je nebezpečný kraj.“

„Já vím.“

„Nevíš. Nemáš tušení, co tady číhá.“

„Slyšel jsem o Navazích, kteří utekli z rezervace…“

Zavrtěl hlavou na znamení, že měl na mysli něco jiného. „Dám ti radu. Nepokračuj za tmy. Po západu slunce se dobře schovej a nerozdělávej oheň. Jestli uslyšíš píseň, zalez a ani nemukni, nevystrkuj nos ze skrýše.“

Zamračil jsem se. „Píseň?“

„Vojáci, kteří hledali Navahy, ji taky slyšeli. Krátce potom je potkala záhuba.“

Zarazil jsem se těsně před zabodnutím ostruh do valachových slabin. „Víš, co se stalo těm kavaleristům?“

„Přijel jsem s nimi. Jako zvěd. Já jediný jsem přežil.“

„Kdo je zamordoval?“

Znovu zavrtěl hlavou. „Řekl bys, že nemám rozum. Vy bílí nevidíte a neslyšíte svět duchů. Nevíte nic o Prastarých, kteří tu kdysi žili. Ani o démonech, s nimiž bojovali na počátku času. Pamatuj si jen to, že nesmíš cestovat za tmy. Když uslyšíš píšťalu, modli se ke svému bohu.“

To sotva.

Díval jsem se mu do očí a hledal v nich náznaky opilosti nebo šílenství, ale mluvil vážně, střízlivě, s rozvahou. Věřil každému slovu, které mu vyšlo z úst.

Já ani náhodou.


Názov: Chřestýš Callahan

Autor: Juraj Červenák

Originálny názov: Štrkáč Callahan

Vydalo nakladateľstvo Robert Pilch – BROKILON, Praha, v roku 2013, ISBN 978-80-7456-188-7.

Reklamy

2 thoughts on “Krvavá pocta mayovkám: Juraj Červenák – Chřestýš Callahan (recenzia)

    • No jasné, keď nesedí žáner, človek sa asi k čítaniu neprinúti. Možno niektorá z jeho historických detektívok by sa ti páčila viac, ako toto. 🙂

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s