Moje knižné guilty pleasures

tea and booksGuilty pleasures, alebo „previnilé potešenia“. Veci, ktoré radi robievame, ale zároveň sa kvôli tomu cítime trošku previnilo a rozhodne sa o nich na verejnosti nešírime. Aj ja nejaké mám, pochopiteľne. A hoci ide o úplne nevinné záležitosti, som v rozpakoch, ak by som mala prezradiť, že napríklad s radosťou čítavam diskusie pod článkami na idnes.cz aj keď viem, že je to nielen úplná strata času, ale mi ešte aj s každým ďalším prečítaným komentárom klesá IQ a viera v prežitie ľudstva. Napriek tomu som sa rozhodla, že sa s vami podelím o svoje knižné guilty pleasures. Trochu dúfam, že mi to pomôže – buď sa prestanem cítiť previnilo, alebo mi bude natoľko trápne, že tieto veci prestanem praktikovať. 😀

.

Listujem v knihe dopredu a čítam si konce

Asi najhorší možný prehrešok voči dobrým knižným mravom a zároveň najväčšie potešenie, ktoré tu v zozname mám. Väčšinou to prebieha nejako takto: o jedenástej večer dám zodpovedne do knihy záložku s tým, že je čas ísť spať. Ale je mi ľúto sa ešte lúčiť s príbehom a zalistujem pár stránok dopredu, aby som zistila, čo ma čaká a na čo sa mám tešiť (je prekvapujúce, že to vždy myslím úprimne a verím tomu, že maximálne o pol hodiny budem bez knihy ležať v posteli). No a približne o jednej hodine v noci mám prelistovaný zvyšok knihy až po koniec, intenzívne rozmýšľam nad útržkami deja, ktoré som sa dozvedela a nad tým, čo znamenala posledná veta. 🙂 Guilty pleasure v pravom slova zmysle – užívam si čítanie, a zároveň si búcham hlavu nad svojou hlúposťou, keď sa dopredu dozviem nejaký dejový zvrat.

S radosťou si čítam negatívne recenzie na knihy, ktoré sa mi nepáčia

Vlastne neviem, prečo sa kvôli tomuto cítim previnilo. Asi nejaký zvrátený zmysel pre morálku, ktorý mi hovorí, že na knihe sa niekto dosť nadrel. Je teda v pohode, že sa mi kniha nepáči, ale nie je fér ešte sa baviť na tom, keď ju niekto sprdne. Ani toto mi ale nebráni v tom s chuťou si nejakú takú recenziu prečítať – a čím šťavnatejšia, výživnejšia a viac zosmiešňujúca je, tým lepšie. (Na nedávnej vlne o 50 shades som si poriadne zgustla.)

Čítam v nevhodných chvíľach

Síce som vždy propagovala to, že človek má čítať kedykoľvek to ide, ale povedzme si, sú určité chvíle, kedy sa to naozaj nehodí. Tak napríklad na návšteve, že? Alebo v nedeľu doobeda, kedy by som mala uvariť nedeľný obed pre celú rodinu. Ale v takýchto chvíľach je čítanie ešte napínavejšie ako obvykle, lebo sa pridávajú nové otázky. Nielen: „Kto je vrah?“ a: „Ten román vážne skončí takto?“ ale aj: „Stihnem uvariť ten obed do dvanástej, alebo budú deti jesť polievku so suchým chlebom?“.

Čítam knihy Rosamundy Pilcherovej

Z tohto priznania som skutočne v rozpakoch. Občas si prečítam knihy Rosamundy Pilcherovej a páčia sa mi. A nielen tie hrubé ako September alebo Hľadači mušlí, s rozpracovanou psychológiou postáv a poriadnou zápletkou, ale aj tie tenučké. Tie, v ktorých stačí pár stretnutí, aby mladá žena zistila, že jej životným poslaním je byť manželkou zatrpknutého lekára, a v ktorých dva týždne na stredomorskom ostrove postačia ako základ šťastného manželstva. Uf, keď som to napísala, cítim sa trápne aj sama pred sebou. 😀 Asi mám pocit, že som príliš inteligentná a emancipovaná na to, aby sa mi takéto knihy páčili. Ale aj napriek tomu raz za čas potrebujem porciu nefalšovanej romantiky, pri ktorej vypínam mozog a svoje cynické ja posielam na krátku ale intenzívnu dovolenku.

And that´s all, folks. Pochváľte sa aj vy svojimi guilty pleasures (určite nejaké máte), nech v tom nie som sama. 🙂

Reklamy

17 thoughts on “Moje knižné guilty pleasures

  1. uf! ty si precitas koniec knihy dopredu??? tak to je naozaj neodpustitelne, ale presne viem, po kom si zdedila tento zlozvyk 😉
    Moj zlozvyk je, ze mam rozcitanych naraz niekolko knih, rekord je 5. niekedy si potom nepamatam co bolo v ktorej knihe ale vacsinou sa plynule naladim 😉

    • Upokojuje ma, že viem, po kom to mám. 😀 Ale celkom mi v tomto pomáhajú e-knihy, v nich sa mi blbo listuje dopredu. 😉 Hm, rozčítaných veľa kníh… to sa mi stáva, keď sú knihy typu “dobré, ale nie je to žiadna bomba”. Keď natrafím na niečo super, tak sa nemožem odtrhnúť a žiadna iná kniha ma nemá šancu zaujať. 🙂

  2. Velmi hezky sepsaná provinění 🙂 Pobavila jsem se a zároveň potěšila, že nic z toho neznám, já jsem velmi disciplinovaná čtenářka 🙂

    • Tušila som, že svet je plný vzorných čitateľov 😀 Gratulujem k nedostatku knihomolských prehreškov. Tuším sa s tými svojimi pokúsim niečo spraviť 😀

  3. S čítaním dopredu nie si sama, ja priam až vyhľadávam spoilery a obzvlášť u detektívok a iných napínavých príbehoch si koniec prečítam absolútne vždy. Milujem to! Ten pocit, že na začiatku knihy je hrdina polomŕtvy a vrahom podľa všetkých manžel a na konci je to úplne inak.
    A podobne ako máš ty Rosamundu Pilcher, ja mám Evitovky. Akurát mne sa tie príbehy nepáčia, tých dobrých je ako šafránu. Ale i tak, keď som u mami na návšteve a ona má zrovna nejakú rozčítanú, tak ju za ten víkend prečítam i ja. A potom si dám niečo inteligentné a náročné, aby bol môj vnútorný knižný vesmír vyrovnaný 😀

    • Ach, konečne ďalšia “nevzorná čitateľka”! 😀 Tak si ma upokojila, že v tom nie som sama. Pre mňa je to listovanie dopredu v knihe taký ukazateľ kvality. Keď ma detektíva alebo román dokáže pri sebe udržat aj vtedy, keď zhruba viem, o čo pojde, tak je to vážne dobre napísané 😀 No áno, Evitovky… ale niekedy človek niečo také proste potrebuje, nemožeme celý čas čítať iba hlboko filozofické a náročné diela. Aspoň si to myslím 😀

  4. Bod tři!!!! Nebýt možnosti elektronického čtení, tak fakt ani nezamíchám a nechám vesele připalovat cokoli, co právě bublá na sporáku… 😀
    Jinak teda NIKDY!!!! nečtu poslední stránky a nekoukám, jak co dopadne O.O občas ale, když je něco fakt děsně napínavý, přelítnu velmi rychle očima další odstavce, jestli jako hrdina utrpí vážné zranění, jestli se ti dva konečně políbí, atp.
    A taky do některých knížek čmárám poznámky, případně jim minimálně ohnu růžek, abych věděla, že na té straně bylo něco zajímavého. Zpětně pak googlím reference z dané strany, třeba památky/umění nebo kapely, když je zmíněn její název, a tak… 🙂
    Yep a celý život čtu víc knížek najednou. Výjimku tvořila akorát Temná věž, když jsem ji začala číst, tak jsem absolutně neměla chuť číst ještě něco dalšího. Ale jinak se u jedné knížky zpravidla neudržím, mám jich aspoň pět-šest, záleží na tématu. 😛

    • Ach, obdivujem tvoju odolnosť a pevnú vôľu. Ja by som asi nevydržala, len tak nakuknúť dopredu a nepolistovať si ďalej 😀
      Ja do knižiek nečmáram, keď ma niečo zaujme, tak googlim hneď 🙂 Alebo na to zabudnem. Je pravda, že nad nejakými poznámkami som už uvažovala, ale niečo písať alebo robiť do knihy nemám to srdce, a nalepovať si označovacie papieriky si zasa nikdy nespomeniem. 🙂
      Hm, to väčšie množstvo rozčítaných kníh som mávala voľakedy. Teraz mám v poslednej dobe šťastie na také, ako bola u teba Temná věž – proste čítam jednu knihu a iné ma nezaujímajú. Až príliš ma zaujíma, ako to bude ďalen, než aby som sa rozptyľovala inými príbehmi. 🙂

  5. Jak říká moje babička, dokud si nepřečtu, kdo je vrah, nečtu s klidem 😀 A já to nedělám jen u detektivek, ale téměř všech knih, když jsem někde za půlkou, tak nalistuju poslední dvě strany… A uklidňuju se tím, že stejně dostanou jiný význam, až se dočtu ke konci 🙂 Na Rosamundě neujíždím, ale občas taky přečtu něco, co kdyby vidělo mé dávné já, které četlo ve dvanácti letech Voltaira, nafackovalo by si 🙂

    • Babička je múdra žena 😀 Aj ja “listujem” nielen detektívky. Osobný rekord je Tisíc podzimů Jacoba de Zoeta, ktorý som takto do jednej v noci listovala asi trikrát, vždy ma to bavilo, a s nadšením som knihu aj dočítala. 🙂
      Cha, páči sa mi, že by ti tvoje mladšie ja nafackovalo 🙂 Ale myslím, že sa nedá stále čítať iba tzv. náročnejšia literatúra. Občas človek potrebuje pri čítaní aj vypnúť a zrelaxovať. 🙂

  6. S radosťou si čítam negatívne recenzie na knihy, ktoré sa mi nepáčia
    … haha, totálně přesné! 😀 Já mám obecně ráda negativní recenze, jsou takové pěkně vtipné 🙂

    A skvělý článek 🙂 Na konec knihy se sice nedívám, mám ale tendenci otevírat ji přibližně uprostřed…a někdy i tam čeká pěkný spoiler 😀 Naštěstí mám paměť děravou a tak než se k tomu místu dostanu, všechno zase spokojeně zapomenu 🙂

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s