Neobvyklá krása kvazikryštálov: Eva Menasse – Kvazikrystaly (recenzia)

Ku knihám z nemecky hovoriacich oblastí som doteraz mala taký vlažný vzťah. Nie že by som sa im cielene vyhýbala, ale jednoducho ma príliš neoslovovali. A teraz som v priebehu pol roka narazila vďaka vydavateľstvu Host hneď na dvoch skvelých rakúskych autorov. Po perfektnom Danielovi Glattauerovi som objavila aj Evu Menasse a jej krásne Kvazikrystaly. Neviem, či so svojou knihou dosiahne taký úspech, ako jej kolega s románmi v e-mailoch. Predsa len, Kvazikrystaly nemajú žiadnu sympatickú zamilovanú dvojicu, ktorej by ste držali palce. Ale aj tak vám knihu veľmi odporúčam do pozornosti. Eva Menasse totiž píše výborne a jej kniha vám z hlavy asi len tak nezmizne.

Napísať recenziu na túto knihu mi robilo trochu problém. Vedela som síce, čo chcem povedať, ale slová mi prišli strašne nevýstižné. Ako keby som sa pokúsila krásu kryštálu opísať pomocou fyzikálnej poučky o lome svetla. Šlo to tak ťažko aj preto, že Kvazikrystaly nie sú bežný román. Minimálne čo sa formy týka. Ústrednou postavou je Xana Molinová. Na začiatku ju stretávame ako štrnásťročnú školáčku, ktorá práve prežíva dramatické leto, na konci je z nej babička. O svojom živote nám ale nerozpráva ona sama. Každá kapitola predstavuje jednu udalosť v Xaninom živote, a každú kapitolu rozpráva iný človek. Či už je to Xanina kamarátka z mladosti, jej čudácky domáci, muž, ktorý sa do Xany zamiluje, jej otec, nevlastná dcéra, syn… Každý na Xanu pozerá trochu inak, odhaľuje nám niečo viac z jej života. V každej kapitole sa o nej dozvedáme nové veci, ale najmä sa dozvedáme veľa o postavách, ktoré nám príbehy rozprávajú.

Celé je to veľmi krehké, subtílne a ťažko opísateľné. Eva Menasse má skvelý štýl a jazyk, takže bravúrne zvláda opísať všetko – návštevu Osvienčimu aj bežný deň lekárky na reprodukčnej klinike. Vzburu dospievajúcej dcéry aj smútok osamelého starnúceho otca. Udalosti, ktoré sa v knihe odohrávajú, nie sú extrémne vzrušujúce, toto nie je žiadny epický román. Xane a všetkým ostatným postavám sa stávajú také normálne veci, síce smutné a občas dramatické, ale nie je to nič, s čím by sme sa nemohli stretnúť aj my sami. A hoci je všetko také bežné, ani tak som sa nemohla od knihy odtrhnúť. Eva Menasse je naozaj výborná spisovateľka a ani najmenej sa nečudujem všetkým oceneniam, ktoré román získal. Tie jednotlivé malé príbehy ma zaujali a pohltili, iba v jednom prípade mi postava a to, čo riešila, úplne nesadla. Inak som bola celý čas nadšená.

Kvazikrystaly na mňa veľmi zapôsobili a hrozne ma hnevá, že to neviem vyjadriť lepšie. To, čo je na knihe podstatné, sú pocity, ktoré vyvoláva. Zaujatie. Smútok. Nádej. Je príjemné, že kniha sa končí tou nádejou. 🙂 Hovorí o láske, o samote, o túžbach a smútkoch, pubertálnej vzbure aj manželskom stereotype. Popri tom sa Eva Menasse nevyhýba ani vážnym celospoločenským témam. Niekedy ako keby sa Xania sama vzdialila do pozadia, aby autorka mohla dať vyniknúť tomu, čo chce k danej veci povedať. Žiadne poučky, len napíše príbeh a nechá vás ho precítiť. Téma holokaustu a druhej svetovej vojny, pre Rakúšanov obzvlášť citlivá. Nemožnosť mať vlastné deti; osamelosť starých ľudí a to, ako s nimi občas príbuzní kruto zaobchádzajú. Nič z toho nie je rozobraté do hĺbky, dostanete náhľad, množstvo pocitov, a potom znovu ďalej k ďalšiemu príbehu. Je to veľmi… zvláštne. Krásne. Znepokojujúce. Pôsobivé. Rozhodne je to kniha, na ktorú nebudete môcť len tak prestať myslieť.

Takto napísané sa môže zdať, že kniha je taká roztrieštená, rozkúskovaná. Je pravda, že zo začiatku pôsobí skôr trochu ako zbierka veľmi voľne spojených poviedok. Ale postupom času sa veci jemne spletajú a pôsobia celistvejšie. Opakujúce sa postavy, rôzne pohľady na jednu udalosť… Po dočítaní zostane pocit – áno, je to naozaj príbeh jedného života. Pre mňa je táto kniha veľmi pozitívnym prekvapením. Je mi jasné, že nemusí sadnúť každému, určite nebude vhodná napríklad pre ľudí, ktorí vyžadujú v knihách veľa akcie. Ak sa však radi pri čítaní zamyslíte, oceníte to, že vám kniha pôsobí na city a radi by ste vyskúšali niečo nové, rozhodne po Kvazikrystaloch siahnite. Už len preto, aby ste si vychutnali tú zručnosť a talent, s akými Eva Menasse aj z jednoduchých vecí vytvára veľké príbehy.

Za poskytnutie e-knihy na účely recenzie ďakujem nakladateľstvu Host.

Ak sa vám náhľad knihy nezobrazuje v poriadku, ukážku si môžete prečítať tu.

Názov: Kvazikrystaly

Autor: Eva Menasse

Originálny názov: Quasikristalle

Vydalo nakladateľstvo Host v r. 2015, ISBN 978-80-7491-171-2

Reklamy

6 thoughts on “Neobvyklá krása kvazikryštálov: Eva Menasse – Kvazikrystaly (recenzia)

    • Jéj, ďakujem za pochvalu, až sa mi od rozpakov zmenšila slovná zásoba 🙂 A knihu si prečítaj, je naozaj zaujímavá. 🙂

  1. Už jsem na tuhle knihu narazila dřív a hrozně se mi líbil ten název (a obálka samozřejmě :)), ale nijak víc jsem ji nezkoumala. Tvoje recenze mě přesvědčila, že tohle by mohlo být pro mě. A myslím, že se ti ty pocity ze čtení povedly vyjádřit vážně dobře! 🙂

    • Ach, to som rada, že sa mi nejako podarili vyjadriť pocity. 🙂 Fakt som s tým bojovala. Ďakujem. 🙂 A myslím, že Kvazikrystaly by sa ti mohli páčiť, je to zaujímavá a zvláštna kniha. A samozrejme tá obálka! 😀

    • Áno, je to pravda, neprestáva ma fascinovať, že každý si v nejakej knihe vždy nájde to svoje, čo ho zaujme, čo je preňho podstatné. Vlastne sa dá povedať, že každý z nás čítal inú knihu (viem, že to nie je z mojej hlavy, ale neviem si spomenúť na autora citátu). To je na čítaní práve krásne, tá rôznorodosť pohľadov. A ešte krajšie je nájsť človeka, s ktorým sa v tomto zhodnete. 🙂 Ďakujem za komentár, milý Jan Hofírek. 🙂

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s