Čo dal a vzal školský rok 2014/2015

Minulý september som po dlhej dobe zasa začala rozdelovať rok na školský rok a na prázdniny. Nie že by som sa vrhla v náhlom záchvate nadšenia na štúdium, ale starší syn nastúpil do prvej triedy. Mladší zasa do škôlky a ja, ktorá som omdlievala už pri predstave toho, ako si sadám do auta a šoférujem, som začala každý deň jazdiť do práce. Začal nám veru zaujímavý rok.

Doteraz si veľmi dobre pamätám ten prvý deň. Odviedla som jedno pokojné a vyrovnané dieťa do školy, druhé plačúce a nešťastné do škôlky, s búšiacim srdcom som nastúpila do auta a odviezla sa do práce. Keď som potom s pocitom nadšenia z toho, že som to prežila nielen ja, ale aj ostatní účastníci premávky, a s podlamujúcimi sa nohami vystúpila na parkovisku pred firmou, došla mi zásadná vec. Toto som zvládla, ale ešte sa musím dostať domov. A na druhý deň ma čaká to isté. A ďalší deň tiež… No, nebolo mi veselo. Našťastie sa všetko nejako utriaslo, zvykli sme si, ale odniesla som si z tohto prvého roku zopár poznatkov.

  • To, že rodičia nemajú radi školské povinnosti rovnako ako deti, ale musia sa navyše tváriť pozitívne.
  • Že biela tabuľka na písanie sa najlepšie čistí pleťovou vodou.
  • Že stresovať sa z toho, ako uhnúť autom sanitke, je úplne zbytočné, keď existujú veci, z ktorých môžete byť v strese viac. Napríklad skupinky cyklistov na frekventovanej ceste, motorkári na stredovej čiare, autá zastavujúce na nečakaných miestach, alebo húkajúce hasičské auto za zadkom.
  • Že človek sa môže dopracovať aj do stavu, kedy sa teší, že si poriadne zažehlí a zaupratuje.
  • Že chuť čítať knihy a písať o nich s nárastom povinností nikam nemizne, akurát tá realizácia je náročnejšia. A že čítať sa síce dá v pohode aj o pol desiatej, ale na písanie už mozog vždy nefunguje tak, ako by sa hodilo.
  • Že skutočnosť, že nemáte čas na čítanie vôbec neovplyvňuje nutkanie hromadiť ďalšie nové knihy.
  • Že recenzia sa dá písať po jednej vete za večer aj niekoľko týždňov.
  • Že hoci každé ráno vstávate o trištvrte na šesť, aj tak sa dá kvôli knihe ponocovať do jednej,  potom si v práci nadávať do idiotov, týždeň ten zanedbaný spánok dobiehať, a znovu to zopakovať kvôli ďalšej skvelej knihe.
  • Že keď sa človeku zdá, že má veľa povinností, všetko sa naňho valí, nič nezvláda a nestíha, vždy príde ešte vyšší level. A že nakoniec to aj tak zvládnete všetko.
  • Že to, ako ste sa mali v skutočnosti dobre vám väčšinou dôjde až vtedy, keď sa začnete mať horšie.

Určite by sa našlo ešte mnoho ďalších podnetných vecí, na ktoré si teraz nespomínam, ale určite si spomeniem hneď po publikovaní tohto článku. 🙂 Aj tak si ale myslím, že najdôležitejšie zistenie je to posledné. Je mi jasné, že som tým objavila Ameriku. 🙂 Ale vlastná skúsenosť je vlastná skúsenosť, s tým sa nedá nič robiť. Teraz sa snažím si uvedomovať, ako mi je dobre a užívať si to (zistiť to spätne je síce fajn, ale vedieť o tom práve teraz je predsa len lepšie). Niekedy je to ťažšie, niekedy jednoduchšie, ale za každých okolností si uvedomujem, akého mám perfektného muža, úžasné deti, skvelú rodinu, s ktorou si výborne rozumieme. Že mám v živote šťastie na ľudí, ktorých stretávam. Že mám prácu, ktorá ma baví a koníčky, ktoré ma napĺňajú. A že aj keď je niekedy horšie a mám chuť zaliezť niekam do diery, zavrieť oči a počkať, kým sa všetko preženie, na druhý deň bude lepšie. Väčšinou. 🙂 Mám šťastie, viem o tom, a som za to vďačná. Tak, teraz len dúfam, že týmto výpočtom neprivolám pozornosť nejakého pomstychtivého božstva. 🙂

Hm, od kníh a šoférovania som sa dostala až po vychvaľovanie sa. 😀 Za odklon od témy by som od pani učiteľky Bílikovej na slovenčine dostala aspoň trojku. Takže naspäť k tomu čo dal a vzal školský rok 2014/2015. Vzal jednoznačne voľný čas a pridal povinností, to je asi najvýraznejšie. Ale vďaka tomu roku, ktorý mám za sebou som zistila, že zvládnem viac, ako by som si myslela, a že veci nebývajú také zlé, aké si ich predstavujem. A čo je najlepšia vec, ktorú priniesol? Krásne, slnečné, a hlavne odpočinkové prázdniny! 🙂 Tak voľnu a letu zdar!

 

 

Reklamy

9 thoughts on “Čo dal a vzal školský rok 2014/2015

  1. Úplne sa vidím v tom treťom bode, akurát ja som v cestnej premávke cyklista. Ale jazdím pomerne dlhý úsek do/z práce (12,5 km) a časť ide centrom mesta. Obzvlášť jedna rušná križovatka mi robila problémy, ale aspoň už odvážne chodím s autami na zelenú a nie zbabelo vyskakujem na chodník a na chvíľku sa radím k chodcom. A to, čo je pre teba skupinka cyklistov, motorkári alebo nečakane zastavujúce autá, sú pre mňa korčuliari, mamičky s kočíkmi a skupinky chodcov nerešpektujúcich skutočnosť, že idú po cykloceste.

    Inak posledný bod sa dá uvedomiť si aj opačne. To ako sa máme dobre si uvedomíme aj vtedy, keď sa začneme mať ešte lepšie. Aspoň u mňa to tak aktuálne je. Občas ma z toho trošku zamrazí a mám obavy, kedy sa to celé skončí, však ten nárast spokojnosti asi nemôže stúpať do nekonečna, ale väčšinou tieto obavy rýchlo zaženiem a s vďakou si užívam všetko, čo ma v živote stretáva. A že toho teraz je 🙂

    A díky za typ na čistenie bielej tabule pleťovou vodou, to ma vôbec nenapadlo vyskúšať 😀

    • Joj, to si dobrá, v Brne na bicykli centrom mesta, predpokladám, že v špičke… Máš môj obdiv. Ale človek si časom zvykne na všetko, aj to, čo ho predtým stresovalo. 🙂 Na veľký prídel šťastia sa možno tiež dá zvyknúť, ale neviem, ešte som nemala príležitosť to nejako dlhodobo otestovať 😀 Potom daj vedieť. 😉 A myslím si, že s tvojím prístupom – s vďakou si užívať to, čo ťa stretáva – nemôžeš urobiť krok vedľa. 🙂
      No, s tým čistením tabuľky to je z núdze cnosť, zistila som to, keď mi doma došiel lieh a nemala som po ruke nič iného. Nakoniec sa ukázalo, že pleťová voda čistí poriadne, nezanecháva stopy ako lieh predtým, a tabuľka má po použití povrch príjemný na dotyk 😀 Neviem, či to funguje so všetkými, ale Astrid na normálnu a zmiešanú pleť je na to skvelá. 😉

      • V špičke našťastie nie, ráno chodím okolo ôsmej a večer z práce až po deviatej. Brávam si dvanásťhodinové smeny, aby som chodila do práce menej dní 😀 No máš pravdu, že človek si zvykne na všetko. A časom mu to už ani nepríde tak stresujúce. Raz sa možno odhodlám a i ten vodičák si spravím 😀

        • Tak v tom ti držím palce, hlavne, aby ti potom neležal neužitočne medzi dokladmi, prípadne užitočne neslúžil ako záložka ako u Myanmar. 😀 Mimochodom, pekná nová fotka 😉

          • Ďakujem 🙂 toto je jedna mojich najobľúbenejších svadobných fotiek a pritom je to momentka, ani netuším, kedy to stihol odfotiť.
            Ja mám ako záložku (občas) doklad o prechodnom pobyte v ČR 😀

  2. Že keď sa človeku zdá, že má veľa povinností, všetko sa naňho valí, nič nezvláda a nestíha, vždy príde ešte vyšší level. A že nakoniec to aj tak zvládnete všetko.
    … Jo. Tak tohle jsem si tenhle semestr také zkusila 🙂 Moc pěkný článek, líbí se mi, jak i o období kdys toho nejspíš měla nad hlavu dokážeš psát s nadhledem. Tak snad ti prázdniny také umožní nějaký ten odpočinek! A moc gratuluji k jízdě autem, to nezvládám a obávám se, že ještě dloho zvládat nebudu – řidičák mi slouží tak maximálně jako záložka 😀

    • Ďakujem:) Som rada, že mi tam ten nadhlad zostal, niekedy to všetko bývá skutočne náročné. A tiež dúfam, že prázdniny budú oddychové. Prvý týždeň bol síce taký záhul, že som neprečítala vážne ani stránku, ale pomaly sa to zlepšuje 🙂 Inak, za to šoférovanie som na seba dosť pyšná, dlhé roky som na tom bola ako ty 😀 tak možno aj ty sa prekonáš 😉

  3. Skvělý článek, pobavila jsem se, výborně a čtivě píšeš! 🙂
    Mám pocit, že trauma z řízení zažívám momentálně naprosto stejné 😀 Největší guláš mám v hlavě z křižovatek (o cyklistech ani nemluvě) a za dva týdny mám druhý termín závěreček, které jsem napoprvé nedala právě kvůli křižovatce.. 😀
    Je super, že i přes tu haldu povinností si najdeš čas (a hlavně chuť) psát, obzvlášť s takovou lehkostí a humorem. Držím palce, ať jde všechno dál jak má! 🙂

    • Ďakujem, som rada, že sa ti článok páčil a pobavil ťa. 🙂 Pokiaľ ide o šoférovanie, môžem ťa ubezpečiť, že ono sa to časom poddá. Mňa hrozne deprimovalo, že som poznala dva druhy šoférov: tých, ktorých to od začiatku bavilo, nemali problém, nebáli sa a šoférovali. A potom takých ako ja – báli sa, neverili si, boli nervózni a nešoférovali. Nebol nikto, kto by šiel príkladom, strach prekonal a nebola to katastrofa. Tak pokiaľ ťa to ukľudní, zatial sa ešte nič strašného nestalo, a to už šoférujem od septembra prakticky každý deň. 😀 Takže aj ty to určite dáš, neboj sa. Držím palce o dva týždne! A ďakujem za želanie, snáď to všetko budeme naďalej zvládať a vydrží aj chuť na písanie.

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s