O čom hovorím, keď hovorím o čítaní

Zdroje inšpirácie na napísanie článku môžu byť rôzne. Od vyháňania pavúkov spod skrine cez pekný romantický film, až po točenú dvanástku. V tomto prípade je moja inšpirácia jasná: posledná veta knihy Ženy a knihy. Vášeň s následky od Stefana Bollmanna. V nej autor píše, že čitateľky poháňa pri čítaní túžba dozvedieť sa viac o skrytých, nebezpečných stránkach života. Ako zakončenie kapitoly, ktorá sa vlastne celá venuje Päťdesiatim odtieňom sivej, mi to pripadalo trochu urážlivé – ako keby sme čítali len preto, aby sme sa dozvedeli viac o veciach, ktoré sa v sexe bojíme vyskúšať. Pekne ma to nakrklo, a hoci mi je jasné, že autor to tak nemyslel (v celej knihe sa venoval rozličným iným dôvodom, prečo ženy čítajú), inšpirácia už bola na svete. A vďaka nej aj tento článok objasňujúci, čo pre mňa znamená čítanie.

Určite nie som jediná, kto čítaním uteká od reality. Keď som v strese, unavená, niečo ma trápi a ja s tým nemôžem nič spraviť, nie je nič lepšie ako sa ponoriť do problémov v skutočnosti neexistujúcich literárnych postáv. A ak si vyberiem správnu knihu, na záver ma ešte čaká uspokojujúci pocit z toho, že ich trápenia boli vyriešené a všetko dobre dopadlo. Takže je to čítanie ako únik. Zároveň mi ale pomáha vidieť veci jasnejšie. Vďaka čítaniu získavam nový uhol pohľadu, nie že by sa zrazu po pár kapitolách dobrého románu všetko vyriešilo, ale akosi získavam správnu perspektívu. Pomáha mi to moje problémy relativizovať, uvedomiť si, čo je skutočný prúser a čo iba príliš prežívam. A napríklad z knihy Jonasa Jonassona Storočný starček, ktorý vyliezol z okna a zmizol pochádza moja obľúbená veta „Je ako je a bude tak, ako bude.“ Netrápiť sa zbytočne niečím, čo nedokážem ovplyvniť – to je heslo, s ktorým by som rada vydržala do budúcna. 🙂

Čítanie je pre mňa tiež nádherne bezbolestný spôsob učenia sa a získavania informácií – a nehovorím o náučnej literatúre. Vďaka čítaniu mám lepšiu slovnú zásobu (poznámky typu „rozprávaš ako kniha“ beriem ako lichôtky), pri troche šťastia a dobre urobených korektúrach si človek napozerá správnu gramatiku. Kvôli románu Dva roky prázdnin pre mňa nie sú nandu a pekari sprosté slová, ale viem, že ide o zástupcov fauny Južnej Ameriky, Philippa Gregory a jej Kráľova priazeň mi zasa ukázali život na dvore Henricha VIII. Keby bolo potreba, tak viem, že pečienka ľadového medveďa ma otrávi, ale tuleniu pokojne môžem zjesť aj surovú. Zo sci-fi som sa dozvedela o existencii libračných bodov a rozhodne to tam vysvetlili lepšie a zrozumiteľnejšie ako na wikipédii. Z modernej detektívky som zistila, aký vzťah mali Poliaci k Židom počas aj po druhej svetovej vojne, z iných kníh aké drastické to bolo v zákopoch tej prvej. A pobavilo ma vedomie, že šestnásťročný pubertiak bol za čias Julesa Vernea už zasnúbený mladý muž pripravujúci sa na svadbu.

Pamätáte sa ešte na ten obrázok, ktorý prednedávnom koloval po knihomoľských sociálnych sieťach? To, že „reading can seriously damage your ignorance“ – čítanie môže vážne poškodiť vaše ignorantstvo. Tak to je svätá pravda. Aj vďaka čítaniu je zo mňa empatickejšia bytosť. Od detstva som sa vciťovala do takého množstva hrdinov, pozerala som na život očami toľkých rozličných postáv, robila si názor na udalosti a potom ho prehodnocovala po zmene uhlu pohľadu, že už nič nevidím čiernobielo. Čítanie ma vycvičilo v tom pozerať sa na spory z pohľadu oboch strán, hľadať motiváciu všetkých zúčastnených, pokúšať sa porozumieť. Nie že by tak bol život jednoduchší, ale ja to beriem ako pozitívum.

Vďaka knihám dokážem cestovať v čase do minulosti aj do budúcnosti. Dostanem sa na miesta, na letenky do ktorých by som v živote nenašetrila. Dokonca aj na miesta, ktoré existujú iba vo fantázii spisovateľov. S Jitřním poutníkem som sa doplavila až na magický koniec sveta, cez okienka kozmickej lode Discovery sledovala krásnu a hrozivú nekonečnosť vesmíru. Bola som už v austrálskej divočine, londýnskom metre, na Zeměploche aj na ceste do stredu Zeme. Ocitla som sa v hlbokej minulosti aj vzdialenej budúcnosti, v iných svetoch, alternatívnych budúcnostiach aj vzdialených planétach. Knihy sú najlepší dopravný prostriedok všetkých čias.

Knihy mi zároveň pomáhajú ujasniť si vlastné názory. O mnohých veciach by som ani netušila, keby som sa o nich nedočítala a takto o nich môžem premýšľať, zisťovať ďalšie informácie, vytvárať si názory. Nech už ide o metafyzickejšie veci ako je možnosť kontaktu s mimozemskou civilizáciou, alebo „obyčajné“ medziľudské vzťahy, knihy mi stále dodávajú nové námety na premýšľanie. A inšpirujú. Nebyť tej už spomenutej poslednej vety Bollmannovej knihy, ani by som netušila, akú silnú potrebu obhajovať a vysvetľovať vlastnú potrebu čítať mám. 🙂

Toto všetko, čo som tu napísala, sú veci, ktoré na čítaní nesmierne oceňujem, ale nie sú to vlastne dôvody, prečo čítam. Dobre, ten únik od reality asi bude vedomý, ale zvyšok… rozhodne si pred čítaním nepoviem: „Jej, potrebujem trochu rozšíriť slovnú zásobu a dozvedieť sa niečo o ľudskej povahe, idem na to!“. Čítam preto, že čítanie milujem. Je mojou neoddeliteľnou súčasťou, bez kníh si svoj život nedokážem predstaviť. Milujem všetky tie príbehy, ktoré knihy prinášajú, fantastické miesta, na ktoré sa dá dostať. Milujem to, že na každú svoju náladu by som dokázala nájsť knihu, ktorá sa k nej hodí. Keď sa chcem nenáročne pobaviť, náročne pobaviť, zažiť trochu tajomna, zamyslieť sa, na všetko sa nájde vhodná kniha. Sú knihy, ktorá ma hlboko oslovia a ovplyvnia, aj tie, s ktorými sa iba letmo zoznámim, ale všetky ich mám rada. Knihy robia môj život krajší a vďaka nim si tiež lepšie uvedomujem krásu vlastného života. Umožňujú mi vidieť lepšie a viac do hĺbky. Niektoré milujem kvôli skvelým príbehom, niektoré kvôli svetom, v ktorých sa odohrávajú. Niektoré kvôli pocitom, ktoré prebúdzajú, niektoré kvôli myšlienkam, ktoré sa v nich nachádzajú. Sú mojou vášňou, potešením, pobavením, umožňujú mi prežiť tisíce životov a zároveň si viac vychutnať ten vlastný. Pre toto čítam, milý pán Bollmann, a nie preto, aby som sa dozvedela niečo o venušiných guľôčkach.

Reklamy

12 thoughts on “O čom hovorím, keď hovorím o čítaní

  1. Narazila som na Tvoj blog len tak náhodou, ale s týmto článkom sa stotožňujem v plnom rozsahu.
    Skvele napísané !!!
    Prosím, čo sú to knihomoľské sociálne siete :))) ?

    • Ďakujem, som rada, že sa ti článok páčil a stotožňuješ sa 🙂 Vždy ma zaujímalo, ako čítanie berú ostatní ľudia 🙂 No a knihomoľské soc. siete sú moje nesprávne vyjadrenie sa 😀 Sú to len stránky a skupiny na FB, twittri a Pintereste, ktoré zdieľajú fotky a články o knihách. Keďže sa v tom prostredí dosť pohybujem, mala som jeden čas pocit, že ten konkrétny obrázok zdieľajú úplne všetci. Ale nič to nemení na veci, že je výborný a pravdivý. 🙂

      • Vieš mi prosím, ak môžeš, okrem svojho účtu na FB odporučiť aj iné ?
        Tvoju stránku som si dnes dovolila odporučiť viacerým mojim FB priateľom 🙂 .

        • Ďakujem za odporúčanie ďalej, to si vážim. 🙂 Napíšem ti tri moje obľúbené blogy, nájdeš ich určite aj na FB. Sú to Orvokki.sk, Knihy nekoušou a Book-lords. Inak na FB existuje skupina Knižní blogeři, do ktorej sa môžeš pridať aj v prípade, že nie si knižný bloger. Blogeri tam postujú svoje príspevky, takže máš šancu poznať nové zaujímavé stránky.

  2. Ďakujem – už som vyhľadala a uložila a hádam cez víkend prebrúsim.
    Žiadosť do skupiny na FB podaná, hádam ma schvália :)).
    Teším sa na ďalšie recenzie !

  3. Skvelý článok 🙂 Keby som mala napsať, prečo čítam ja, napíšem úplne to isté 🙂 To s tým uvedomením si rozdielu, čo je skutočný prúser a čo len zveličovanie mnnou samotnou totálne sedí aj na mňa. Vždy sa pri čítaní ukludním a potom si poviem, že nejako bolo a nejako bude, načo sa trápiť niečím, čo aj tak neovplyvním 🙂 Svätá pravda tento článok 🙂

    The Lazytude

    • Som rada, že sa ti článok páčil a že sa s ním stotožňuješ. 🙂 Zdá sa, že vlastne všetci/všetky čítame z rovnakých dôvodov. 🙂

  4. Tohle je tak strašně krásně napsaný! 🙂 Z každého slova je cítit láska ke čtení. Mohla bych se podepsat pod část o empatii a souhlasím i s tím, že knihy jsou nejúžasnější dopravní prostředek. Takové cestování mezi dimenzemi. Hrozně jsi mi zvedla náladu, díky za to 🙂

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s