Rieky Londýna skrývajú mnoho tajomstiev: Ben Aaronovitch – Řeky Londýna (recenzia)

Obálka titulu Řeky LondýnaVždy som mala podozrenie, že v Británii pridáva nejaká tajná organizácia do vody látku, ktorá stimuluje fantáziu a tvorivé schopnosti. Ako inak by sa dalo vysvetliť to množstvo skvelých autorov sci-fi a fantasy pochádzajúcich zo Spojeného kráľovstva? Adams, Tolkien, Gaiman, Pratchett, Pullman, Rowlingová… A teraz, ako som si prečítala urban fantasy Řeky Londýna od Bena Aaronovitcha, ma už nikto nepresvedčí, že Angličania v tej vode niečo nemajú. 🙂

Peter Grant je mladý konstábl v službách londýnskej Metropolitnej polície. Po dvoch rokoch, kedy slúžil ako pochôdzkar, sa má rozhodnúť o jeho ďalšej kariére. Napriek tomu, že túži po práci pre kriminálku sa zdá, že pravdepodobne skončí ako kancelárska krysa a celé dni bude len zadávať informácie do počítača. To sa však zmení, keď sa pri hliadke na mieste vraždy pokúsi vypočuť svedka, z ktorého sa vykľuje duch. Tým na seba pritiahne pozornosť vrchného inšpektora Nightingalea, posledného anglického čarodejníka. Zrazu je z neho čarodejnícky učeň, rieši tajuplné nadprirodzené vraždy a popri tom sa pokúša uzmieriť dva znepriatelené božské klany… Život Petera Granta už rozhodne nie je taký jednoduchý a bezproblémový ako býval.

Túto knihu som vyhrala u Adris books na základe tvrdenia, že ako milovníčka fantasy, Londýna a dobrých príbehov ju dokážem skutočne oceniť. Tak na mňa totiž Řeky Londýna od začiatku pôsobili bez toho, aby som z nich prečítala jedno jediné slovo. Viete si teda predstaviť, s akým očakávaním som otvárala prvé stránky – čo ak som Adriene neúmyselne kecala? 🙂 A ako to teda dopadlo? Ako odpoveď vám možno bude stačiť krátke zhrnutie. Prvú kapitolu som začala čítať v stredu okolo obeda, celú knihu som nadšene dočítala vo štvrtok ráno pri raňajkách a smutne rozmýšľala, kedy že to vyjde druhý diel. Takže áno, Řeky Londýna ma nadchli, a ja vám hneď poviem prečo.

V prvom rade je ten román veľmi vtipný – takým anglickým spôsobom. Už od začiatku, kedy sa v ňom pomerne zábavne opisuje nález mŕtvoly, ktorý všetko spustil, mi bolo jasné, že v tomto si s pánom Aaronovitchom budem rozumieť. A mala som pravdu, kniha je až do konca pretkaná jemným sympatickým humorom, a hoci sa tam vyskytuje aj niekoľko skutočne strašidelných scén (napríklad na cintoríne), celkový dojem je viac zábavný než hororový.

Nightingale vytáhl celý košík jablek – byl to přímo proutěný košík s rukojetí a kostkovaným ubrouskem. Položil přede mě druhé jablko a ani jsem nepotřeboval, aby mi vysvětlil další krok. Vyzvedl jablko do vzduchu, já se pokusil zaslechnout formu, soustředil jsem se na svoje vlastní jablko a pronesl: „Impello.“ Ani mě nepřekvapilo, když se nic nestalo. „Opravdu je to čím dál jednodušší,“ prohodil Nightingale. „Jen se to děje pomalu.“ Podíval jsem se na košík. „Proč máme tolik jablek?“ „Mají tendenci vybuchovat,“ odtušil.

Příští den ráno jsem šel ven a koupil si tři sady očních chráničů a odolnou laboratorní zástěru. Nightingale si s s vybuchujícím ovocem nedělal legraci a já byl pak celé odpoledne cítit po jablečném džusu a celý večer jsem si vybíral jadérka z oblečení.

Ďalej je skvelá magická stránka veci. Londýn je taký, ako ho poznáme, a predsa iný. Obývaný duchmi, božstvami, upírmi, jedným čarodejníkom a množstvom zvláštnych bytostí, o ktorých som v živote nepočula – ale rozhodne chcem počuť znovu. (Čo je vlastne zač Molly?) Páči sa mi aj pojatie mágie, magických stôp a vôbec všetko, čo Aaronovitch používa. Vďaka jeho skvelým popisom som si vedela všetko veľmi dobre predstaviť – a to sa týka nielen pôsobenia napríklad božských síl, alebo toho, ako je cítiť magická stopa, ale aj úplne všedných vecí ako prostredie a Londýn samotný. A skutočne obdivujem jeho fantáziu – Matka Temža ako sexy černoška v zlatej čipke, ktorej trón je luxusné kancelárske kreslo, Otec Temža ako kolotočiar… Pri čítaní som občas dostávala záchvaty smiechu, ale celý ten bizarný svet napriek skutočne prekvapivým nápadom dobre držal pohromade a je jednou z hlavných vecí, kvôli ktorým sa oplatí si knihu prečítať.

Prostredie, humor, fantasy svet – to všetko by som ohodnotila na 100 %, päť hviezdičiek alebo akékoľvek iné najvyššie hodnotenie, ktorému dávate prednosť. V čom kniha trochu pokrivkáva je samotná detektívna časť. Nie zápletka, tá je vymyslená výborne a je správne duchárska a napínavá (tiež dosť drsná a krvavá), skôr jej rozpracovanie a rozpletenie. Celkovo som mala trochu pocit, že je vyšetrovanie v niektorých častiach neprehľadné a nie sú tam vysvetlené určité motivácie. A úprimne, keď som sa dozvedela dôvod rozbrojov medzi Matkou Temžou a Otcom Temžou, chvíľu som neverila, že skutočne by všetky problémy spôsobilo iba toto. To je ale iba maličkosť, drobná škvrnka na inak perfektnom obraze, ktorý nám tu Aaronovitch vytvoril. Tajne tiež dúfam, že v ďalších pokračovaniach sa to zlepší – hodnotenia ďalších dielov na Goodreads sú vyššie ako jednotka, tak predpokladám, že by to mohla byť pravda. Zlepšovať sa autor môže iba v tejto oblasti, vtipnejšia, poučnejšia (áno, popri čítaní sa dozviete aj množstvo zaujímavých vecí o Londýne) a fantastickejšia tá kniha snáď ani nemôže byť.

Čo by som na Řekách Londýna ocenila dodatočne je skutočnosť, že nemajú žiadny hlboký filozofický presah. 🙂 (Aspoň nie viac, ako je v bežných knihách obvyklé.) Väčšinou to na knihách mám rada a vo fantasy sa hojne vyskytuje. Pullman brojí proti náboženstvu, Pratchett proti tyranii akéhokoľvek druhu, z Gaimanových kníh mi je smutno, lebo ukazuje nudu a šeď života bez fantázie. Ale občas sa potrebuje človek iba zabaviť a nezamýšľať sa nad otázkami života, vesmíru a vôbec, čo Řeky Londýna vrchovatou mierou poskytujú. Inteligentný humor, skvelý magický svet, sympatické postavy (všetky, prirodzené aj nadprirodzené), detektívna zápletka s prvotriednymi strašidelnými prvkami. Pripočítajme k tomu načrtnuté záhady, ktoré sa pochopiteľne v prvej časti neodhalili, a máme tu dokonale návykové zábavné čítanie, ktoré vás dostane a prinúti chcieť viac. Odporúča deväť z desiatich nadprirodzených bytostí.

Názov: Řeky Londýna

Autor: Ben Aaronovitch

Originálny názov: Rivers of London

Vydalo nakladateľstvo Argo Praha v roku 2015, ISBN 978-80-257-1549-9.

Reklamy

13 thoughts on “Rieky Londýna skrývajú mnoho tajomstiev: Ben Aaronovitch – Řeky Londýna (recenzia)

  1. Na tuhle recenzi jsem tu číhala :D. Jsem ráda, že se ti kniha líbila ale i kdyby ne, já bych se neurazila:). Pěkná recenze, je videt, ze te opravdu bavila a ze ti i humor sedl;).

    • Je mi jasné, že by si sa neurazila, ale aj tak má človek taký pocit zodpovednosti:) Ale kniha mi vážne sadla, doslova som ju zhltla na posedenie. Škoda, že neviem písať recenzie tak rýchlo, ako viem čítať, to by bol článok na blogu oveľa skôr. 🙂

  2. Tvoja recenzia ma dostala :), hneď som si ju dala do wishlistu na martinuse.sk 🙂 a pri najbližšej možnej príležitosti kupujem !
    A ako som pozerala, ďalší diel vyjde až v roku 2016 :(.

    • Tak dúfam, že aj tebe sa bude páčiť tak ako mne, fakt je to skvelá oddychovka. A keď sa to tak vezme, rok 2016 už nie je až tak ďaleko, to nejako vydržíme 🙂

  3. Skvělá recenze! Řeky mě zaujaly, ale začínám mít trochu obavy, že by mi tak docela nesedly. Já totiž ty otázky života, vesmíru a vůbec v knihách tak trochu potřebuju a myslím, že by mi tu přeci jen trochu chyběly 🙂

    • Ďakujem 🙂 Jasné, kniha nemusí sadnúť každému. Ale keby si niekedy potrebovala niečo na odreagovanie, tak namiesto YA skús siahnuť po tomto 😉

  4. To je tak krásně napsaná recenze! Až mám chuť se rozběhnout domů (práce nepráce 🙂 ) a začít okamžitě číst. Takže program na dnešní noc je jasný 🙂 Chtěla jsem se začíst do r. Podpis všech věcí, ale to musí počkat 🙂

    • Na Podpis všech věcí už tiež pozerám, odkedy kniha vyšla. Podľa všetkého je to úplne iné kafe ako Řeky Londýna 🙂 Tak snáď sa ti bude kniha páčiť a pobavíš sa pri čítaní tak, ako ja.

      • Podpis všech věcí se čte moc dobře, jsem zhruba v polovině a původně jsem si říkala, že dnes přečtu aspoň třicet stran. No tak doufám, že přečtu třicet stran, ale z Aaronovitche. Kniha už leží vedle počítače, záložka je připravena k použití 🙂

      • Jsem teprve na straně 10 a už se směji 🙂 Např. zde došlo k menšímu zdržení, než se našel dostatečně velký evidenční sáček, do něhož by bylo možné uložit hlavu. Nebo další – kouzelné slůvko přesčas 😀

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s