Láska na prvé prečítanie: David Mitchell – Hybatelé (recenzia)

HybateléMilujem Davida Mitchella. Milujem Davida Mitchella! Môj manžel túto skutočnosť našťastie berie s rozvahou, pretože vie, že je to láska čisto platonická. Milujem Mitchellove úžasné príbehy a spôsob, akým neprekonateľne narába so slovami. Pýtate sa, čo spôsobilo toto náhle vyznanie citov? Práve dočítaná kniha Hybatelé – novinka, ktorá nie je úplne novinkou, román, ktorý nie je obyčajným románom.

Hoci Hybatelé vyšli vo februári tohto roku, román v skutočnosti naozaj nie je žiadna novinka. Je to Mitchellova prvotina, ktorá v origináli vyšla už v roku 1999 a v češtine ju v roku 2005 vydal Volvox Globator. Je veľkým šťastím pre nás, ktorí sme Mitchella objavili až po tom, ako bol prvý náklad beznádejne vypredaný, že sa Mladá fronta rozhodla knihu vydať znovu. A ešte k tomu v tomto krásnom prevedení. Tá obálka je perfektná!

To, že Hybatelé nie sú obyčajný román, je jasné hneď po otočení na úvodnú stránku. Tam sa totiž píše: román v deviatich častiach. Hybatelé sú román zložený z deviatich zdanlivo takmer nesúvisejúcich poviedok. Kúzlo je ale práve v tom slove „takmer“. Čo by mohli mať spoločného Kvazar, člen kultu Óm Šinrikjó, ktorý sa skrýva tesne po útoku nervovým plynom na tokijské metro, a mladý predavač platní milujúci jazz? Stará predavačka ryžových rezancov z posvätnej hory a prepracovaný biznismen z Honkongu? Nič a zároveň všetko. Každý z nich má svoj vlastný príbeh, svoj vlastný život, ale v určitom momente sa osoba, maličkosť z jedného príbehu dotkne osudu hrdinu z ďalšej časti. Telefonát, náhodné stretnutie v reštaurácii, a smer osudu sa zrazu mení – aj keď nie vždy. Nie je to tak, že hrdina z prvého príbehu ovplyvní druhý, druhý ovplyvní tretí a tak ďalej, a tak ďalej až do konca. To by bolo po čase trochu nudné. Mne ten systém trochu pripomínal biliárd. Prvá časť ako rozstrel bielou, vďaka ktorej sa všetky ostatné gule tiež pohnú, vzájomne do seba narážajú a ovplyvňujú svoju dráhu. Niekedy sú to len jemné dotyky: rovnaký sen, meno, hudba. A inokedy je ten dotyk silný a posúva dej výrazne ďalej. Každá z častí sama o sebe je výborná, čo im ale dodáva silu je ich vzájomná previazanosť a postupné smerovanie. Všetky tie náhody, ktoré vedú k určitému cieľu, im dávajú pocit osudovosti. Ako hovorí Londýňan Marco:

Řídí náš život náhoda nebo osud? Odpověď je stejně relativní jako čas. Když žijete svůj život, je to náhoda. Když koukáte na cizí, jako na knihu, kterou čtete, je to od začátku do konce osud.

Každá časť je iná; odohráva sa na inom mieste, s iným hrdinom, rieši iné problémy, ale niečo majú spoločné. Všetky sú skvelé. Fascinuje ma, ako Mitchell dokáže vystihnúť jednotlivé postavy – každá má vlastný spôsob reči aj vlastný spôsob myslenia. Všetky časti sú písané v ich-forme, takže hrdinom vidíme priamo do hlavy, a môžem vám povedať, že či už išlo o starú Číňanku spomínajúcu na minulosť, mladého zamilovaného predavača platní, alebo Rusku plánujúcu lúpež obrazov, všetkým som im verila, boli dokonale presvedčiví. Nedá sa povedať, že by som si všetky postavy obľúbila, to vzhľadom k ich povahe ani nejde. Ale vďaka Mitchellovi som ich pochopila. Aj toho nešťastného atentátnika mi v konečnom dôsledku bolo skôr ľúto, ako nevidel, že je iba zneužívanou figúrkou zlomyseľných ľudí využívajúcich nešťastie iných. Alebo možno aj nie. V tomto románe je nakoniec všetko relatívne, veď zistíte sami.

Musím tiež vyzdvihnúť skvelú prácu prekladateľky Lenky Pavlovskej. Celý preklad je veľmi prirodzený, hlavne som to ocenila v Nočnom vlaku rozhlasového moderátora Strýčka Sýčka, ktorý nerozpráva úplne spisovne. Niekedy sa stane, že vám podivný slovosled a použité výrazy úplne trhajú uši (alebo skôr oči, keďže ide o knihu), to ale nie je tento prípad. Čítanie som si skutočne užívala nielen vďaka majstrovstvu autora, ale aj prekladateľky.

Je mi jasné, že toto nie je príliš vyvážená, objektívna recenzia. Môžem ale napísať niečo iné, keď Hybatelé v sebe spájajú všetko, čo hľadám v perfektnej knihe? Páči sa mi, ako sú všetky časti výborne napísané a vypointované. Páči sa mi, že spolu zdanlivo najskôr vôbec nesúvisia, až na tie drobné spájajúce dotyky, ale s postupom času začínajú vytvárať celistvý obraz, ktorý chcel Mitchell ukázať, a spätne dostávajú aj už prečítané úseky nový význam ako v knihe postupujete ďalej a ďalej. Páči sa mi ten autorov skvelý jazyk, že sa celý román ľahko a rýchlo číta, aj keď v konečnom dôsledku má všetko hlbší význam. Páči sa mi, že ide o knihu pútavú a občas dokonca vtipnú, a zároveň múdru a hlbokú, ktorá ma zanechala s pocitom, že som práve prečítala niečo výnimočné. Nadchlo ma, že sú v príbehoch  nadprirodzené prvky, lebo pre tie mám slabosť. Unesená som aj z názvu, českého aj anglického, ktorý podľa mňa perfektne vystihuje samotný román, aj keď to človeku docvakne asi až po dočítaní. No, zrejme vám už došlo, že sa mi na Hybateľoch páči úplne všetko, a keby som hodnotila v recenziách hviezdičkami, smajlíkmi alebo čímkoľvek iným, tak by ich Mitchellova prvotina dostala najmenej dvadsať. Netuším, či na vás tento román zapôsobí rovnako, ako na mňa. Viem ale, že si rozhodne zaslúži vašu pozornosť, a že má potenciál páčiť sa aj čitateľom, ktorí nemajú k autorovi taký výrazný citový vzťah ako ja. 🙂

Názov: Hybatelé

Autor: David Mitchell

Originálny názov: Ghostwritten

Vydalo nakladateľstvo Mladá fronta a. s. v roku 2016, ISBN 978-80-204-3998-7.

Reklamy

6 thoughts on “Láska na prvé prečítanie: David Mitchell – Hybatelé (recenzia)

  1. Od Mitchella už mám doma pěkně dlouho Atlas mraků, ale pořád nějak nebyl čas. Na díla tohoto autora už jsem ale slyšela spoustu chvály a tak se těším, až si budu moci svá očekávání ověřit 🙂 I když jsem povídky původně neměla moc ráda, postupně jsem si k nim našla cestu. Mám ráda když jsou promyšlené, zajímavé…prostě trochu jiné, a myslím, že to by tento autor mohl splňovat 🙂 Moc pěkně napsaná recenze, Hybatele jsem si přidala do hledáčku 🙂

    • Ďakujem za pochvalu. 🙂 A ak si si obľúbila dobre napísané poviedky, myslím, že tento poviedkový román by sa ti mohol páčiť. Hybatelé sú vážne skvelí, keď bude čas, určite si prečítaj. 🙂

  2. Jsem tak ráda, že Tě kniha tak nadchla! Pro mě to tehdy bylo jako rána do hlavy (neříká se tomu satori? 😀 ) – tento styl vyprávění miluji a mohla bych takto psané knihy číst prostě pořád. Jsem zvědavá, jak budeš reagovat na Bone Clocks, až vyjde v češtině. Já jsem s touto knihou dost zápasila a ještě stále ji nedočetla. Budu si ji muset vzít na dovolenou a cestou se pokusit k ní najít vztah.

    • Tiež som rada, že ma Hybatelé nadchli. 🙂 Bála som sa, že budem mať až príliš veľké očakávania, ale je to fakt úžasná kniha. V podstate som ju plynulo po prvom prečítaní prečítala po druhý krát. 😀 Keď sa na konci všetko spojilo, tak som sa vracala k jednotlivým častiam, aby som si overila, či si dobre pamätám spojitosti… a pri overovaní som ju prečítala celú 🙂 No naozaj som zvedavá, aká bude Bone Clocks. Keď Ty, ako taká veľká fanynka Mitchella, máš zmiešané pocity, tak to príliš dobrá vizitka nie je. Snáď sa to u Teba cez dovolenku zmení. 🙂 Možno na ňu treba mať len vhodné rozpoloženie.

  3. Ak tvoja recenzia niekoho nepresvedčí k prečítaniu tak už nič iné. Najvyšší čas sa k Mitchellovi vrátiť. Síce si to vravím s veľa knihami, ale tomuto dám prioritu :D. Až to bude dobré a prepletené ako Atlas mrakov, už teraz som spokojná.

    • Jaj, keď sa ti Hybatelé nebudú páčiť, tak budem mať výčitky svedomia. Mne sa veľmi páčila a ešte aj teraz, nejakú dobu po prečítaní, sa k nej v myšlienkach vraciam a mám nutkanie si ňou listovať. Fakt výborná vecička, jazykovo aj príbehovo. Dúfam, že s ňou budeš spokojná. 🙂

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s