Book inspiration is all around

Book nerd: V jednej známej piesni sa spieva, že láska je všade okolo nás. Možno je to pravda, ja však okolo seba akosi viac vnímam podnety na čítanie, ktorým tuším naozaj nejde uniknúť. Stačí pesnička, výlet na dovolenke, alebo návšteva skleníka, a ja už mám nutkanie siahnuť po nejakej konkrétnej knihe, na ktorú som si vďaka tomu spomenula. Pre pobavenie vám prinášam pár príkladov, ktoré ma v poslednej dobe prepadli.

Niektoré inšpirácie sú pomerne jasné. Že v táborskom Husitskom múzeu (mimochodom majú výborne spracované expozície, odporúčam) získam neodolateľnú chuť nutne sa dozvedieť niečo podrobnejšie o tomto období, netreba vysvetľovať. (Mám v pláne Husitskú trilógiu od Sapkowského, ktorého štýl mi sedí a na Databázi kníh má výborné recenzie.) Ale že ako spúšťač chuti na čítanie zafunguje zbieranie uhoriek v našom vlastnom skleníku? To ma celkom zaskočilo. Ale naozaj, stačilo tam prísť večer, keď sa rastliny rajčín týčili mimoriadne výhražne, a už som si spomenula na Deň trifidov od Johna Wyndhama. To je román o nepriateľských umelo vyšľachtených rastlinách, ktoré prevzali vládu nad svetom, a v skutočnosti je oveľa lepší, ako to znie takto zhrnuté v jednej vete. A ani nehovorím o tom, že naše rozkošatené uhorky mi pripomenuli Adélu z filmu Adéla ještě nevečeřela. Vďaka tomu som si plynule spomenula na iný film s Michalom Dočolomanským, Tajemství hradu v Karpatech, a preto som samozrejme dostala chuť prečítať si knihu Tajomný hrad v Karpatoch od Julesa Verna. Jasné, nie?

A spúšťačom nie sú len miesta a veci, funguje aj hudba. Napríklad pesnička Cemetries of London od Coldplay mi vždy pripomína Řeky Londýna od Bena Aaronovitcha. A tuto naozaj neviem žiadnu spojitosť. Jedine že by to bolo skutočnosťou, že aj skupina, aj spisovateľ pochádzajú z Veľkej Británie, a že jedna z kľúčových scén v Riekach Londýna sa odohráva na cintoríne. Ale toto „logické“ vysvetlenie mi napadlo až dodatočne, najskôr bola hudba a okamžitá spomienka na knihu. Celkom zábavné je, že iná pesnička z toho istého albumu (Yes/Chinese sleeping chant), mi zasa vždy intenzívne pripomenula román Hybatelé. Dôvod je takisto neznámy. Najhoršie je, že Coldplay je moja obľúbená skupina, ktorú s kolegyňou rady pravidelne počúvame v práci, takže ma chuť okamžite sa vrhnúť na tieto romány prepadá v pravidelných intervaloch práve vtedy, keď by som sa mala venovať účtovaniu.

Byť knihomoľom skrátka nie je vôbec jednoduché. Nielenže nemôžem prejsť okolo kníhkupectva bez toho, aby som aspoň očkom nenakukla, čo tam majú a netúžila si to prečítať. Všetky blogy odporúčajú super knihy, rodinní príslušníci odporúčajú skvelé knihy (a dokonca sú ochotní ich aj požičať), v knižnici stačí nazrieť do úseku s práve vrátenými knihami a už mám v náručí aspoň desať kúskov. Ešte aj nevinné výlety (zámok v Telči a Dekameron – talianska renesancia ako talianska renesancia) a vôňa borovíc za teplého dňa (Dom v stráni, chorvátska vôňa = chorvátsky román) ma povzbudzujú k čítaniu. Akurát netuším, kedy to mám všetko stihnúť. Máte to tak aj vy? Kde číha knižná inšpirácia na vás?

Reklamy

2 thoughts on “Book inspiration is all around

  1. Wow, ako aj mňa sem-tam niečo inšpiruje k prečítaniu knihy, ale až tak intenzívne to nie je. Našťastie, veď to by som potom stále iba čítala. 😀

    • No, ani ja stále nečítam, už len kvoli tomu, že nie vždy mám všetky tie knihy k dispozícii. Ale zato mám takmer stále chuť niečo čítať 🙂

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s