Ďalšia parádna klasika: Philip K. Dick – Muž z vysokého zámku (recenzia)

Už je to pár rokov, čo som si povedala, že si prečítam všetky kultové diela sci-fi a fantasy, ktoré sa mi dostanú pod ruku. Nemám na to žiadny systém, poradník, časové obmedzenie ani abecedný zoznam. Čítam podľa toho, na čo mám práve chuť, čo ma zaujme a čo majú práve v knižnici. Vďaka tomuto rozhodnutiu som obnovila svoju študentskú známosť s Arthurom C. Clarkom, zamilovala si Raya Bradburyho a Stanislawa Lema a zistila, že Asimov ani Duna nebudú úplne moja šálka kávy. A objavila som úžasného Philipa K. Dicka a jeho pozoruhodné romány.

Neviem, či vám jeho meno niečo povie, ale povedala by som, že názvy ako Blade Runner alebo Minority Report ste už počuli. Ide o filmy, ktoré boli natočené na základe jeho románov. A upozornenie, že naozaj iba na základe, je napríklad v prípade Minority Report skutočne na mieste. V podstate má film s pôvodnou poviedkou spoločný len názov, mená a počiatočnú situáciu. Takže aj keď ste videli niektorú z adaptácií, nie som si istá, či vás to pripraví na ponuré, paranoidné a podivné svety, ktoré Dick vytvára.

Je zaujímavé, že Dickove romány tak trochu klamú telom, alebo aspoň anotáciou. Veď počúvajte zhrnutie Muža z vysokého zámku. Druhá svetová vojna nedopadla tak, ako to poznáme my. Vyhralo Nemecko a spolu s Japonskom si rozdelili Ameriku. Kalifornii vládne japonská okupačná správa, veselo sa obchoduje s otrokmi a poslední prežívajúci Židia sa snažia skryť sa pod falošnými menami. Po Spojených štátoch ale za pobaveného prizerania sa Japoncov a za besnenia Nemcov koluje zvláštna kniha, ktorá tvrdí, že Spojenci vojnu neprehrali… Neviem ako vy, ale ja som si okamžite predstavila akčnú záležitosť, kde sa posledné zvyšky odboja postavia proti okupantom za pomoci tajuplnej knihy, proste epický boj dobra so zlom. Ale to som bola na omyle.

Bola som síce pripravená, keďže už som čítala Sní androidi o elektronických ovečkách?, ale aj tak ma trochu zaskočilo, ako kľudne dej plynie. Áno, sú tam samozrejme aj akčné scény, ale oveľa viac je tam myšlienok a vnútorného sveta postáv. Mala som pocit, ako keby boli pre Dicka príbeh a jeho smerovanie vlastne vedľajšie. Ako keby to podstatné bolo zachytenie situácie, myšlienok a pocitov ľudí žijúcich pätnásť rokov v okupovanej zemi. To, ako ich ovplyvnil život v takej príšernej spoločnosti.

Na postavách je najzvláštnejšie to, aké sú dokonale obyčajné. Žiadni neohrození hrdinovia, žiadni odporní záporáci (teda až na Nemcov). Sú to proste ľudia ako my, ktorí sa pokúšajú žiť čo najnormálnejšie a najznesiteľnejšie v situácii, ktorá rozhodne nie je ani normálna, ani znesiteľná. Hrdinovia sú rôznorodí a nie vždy úplne sympatickí. Predavač starožitností, ktorý zarábal na fascinácii Japoncov všetkým pôvodne americkým nebol práve môj typ. Ku svojim chlebodarcom mal dosť ambivalentný vzťah – cítil sa voči nim menejcenný a zároveň nimi pohŕdal. Na jednu stranu mi liezol na nervy, na druhej som s ním súcitila, ale iskričku skutočnej sympatie vo mne vykresal až na záver, kedy našiel svoju hrdosť. Frink a jeho bývalá žena Juliana, pán Tagomi – moja najobľúbenejšia postava – tí všetci boli vo svojich myšlienkach dokonale uveriteľní. Ich snaha žiť aspoň trochu normálne a naplnene, Tagomiho úvahy o zle vo svete, to všetko vo mne zanechalo silný dojem.

Alternatívny svet, ako ho vykreslil Dick, bol fascinujúci. Samozrejme, nešlo ho brať nejako zvlášť vážne ako skutočnú víziu toho, ako by to dopadlo po výhre Nemecka, už len kvôli nemeckým aktivitám vo vesmíre aj na Zemi. Ale podstata zostala zachovaná. Mohla som sa síce smiať predstave osídľovania planét, ale riešenie rasovej otázky – aj keď nie detailne vykreslené – vo mne vyvolalo skutočné mrazenie. Autor všetko popisuje vecne, ako keby opisoval skutočnosť, niečo, čo naozaj videl a zažil. Komploty medzi nacistami a ich boje o moc, snaha všetkých prežiť čo najlepšie v tom pokrivenom svete okolo nich, aj vedomie, že takto to ďalej nemôže pokračovať a všetko sa rúti ku katastrofe.  Pôsobí to veľmi dôveryhodne a pravdu povediac dosť depresívne. Našťastie nejaké iskierky nádeje tam sú, aj keď veľmi malé. A ak by ste čakali, že vám záver knihy dá nejakú nádej… No, záver je skutočne pre odolných čitateľov.

Ani nie tým, že by vám pripravil nejaké šokujúce prekvapenie. Koniec knihy prekvapí hlavne svojou neukončenosťou. Samozrejme, príde k určitému a naozaj zásadnému odhaleniu. Ale tam kniha končí. Žiadne logické otázky o tom, prečo, ako, a čo ďalej nielenže nie sú zodpovedané, ale nikto sa ich ani neopýta. V predhovore síce pani píše, že existujú náznaky, že Dick písal aj pokračovanie Muža z vysokého zámku, ale mne pripadá pravdepodobnejšia táto vedomá neukončenosť. Po tom, ako som pár kníh od neho prečítala, sa mi to naňho podobá viac. A prekvapujúco sa mi to tak aj páči. Najskôr som síce neverila tomu, že to, čo som práve prečítala, bola posledná stránka. Takto to predsa nemohlo skončiť! Kde bolo nejaké vyvrcholenie? Ale postupom času sa mi celá vec rozležala a som spokojná. Možno preto, že sa mi zdá, že by každý pokus o nejaké vysvetlenie ten zážitok z knihy iba zmenšil.

Asi sa opakujem, ale mám rada knihy s určitou pridanou hodnotou. Tu je možno tej pridanej hodnoty viac, ako samotného príbehu, ale práve preto je to silný zážitok. K románom Philipa K. Dicka si musíte nájsť cestu. Buď sa vám zapáčia a budete ich milovať bez výhrad aj s ich nie práve kladnými postavami, množstvom zaujímavých myšlienok, zvláštnych príbehov a nevyužitým akčným potenciálom, alebo vám budú pripadať ako nudná blbosť. To však nezistíte skôr, ako sa do prvého z nich začítate. Skúste aj vy dať Philipovi K. Dickovi šancu. Nie preto, že je to klasika, alebo preto, že inšpiroval toľko filmárov. Iba preto, že tie zvláštne temné a znepokojivé svety, o ktorých tak pútavo píše, stoja za pozornosť. Rovnako ako vynikajúco ilustrované nové vydanie Muža z vysokého zámku od Arga.

Názov: Muž z vysokého zámku

Autor: Philip K. Dick

Originálny názov: The men in the high castle

Vydalo nakladateľstvo Argo v r. 2016, ISBN 978-80-2571-808-7.

Reklamy

2 thoughts on “Ďalšia parádna klasika: Philip K. Dick – Muž z vysokého zámku (recenzia)

  1. To vypada zajimave. Od tohoto autora jsem jeste nic necetla a z oblasti sci-fi uz jsem take dlouho nic necetla, takze jasna volba. Dekuji. A moc pekne jsi to napsala, ostatne tak jako kazdou svou recenzi. Tesim se na dalsi 🙂

    • Ďakujem za pochvalu 🙂 Dúfam, že sa ti kniha bude páčiť, keď už som ťa na ňu nalákala 🙂 Dick je veľmi zaujímavý spisovateľ, jeho knihy majú super námety a myšlienky, aj keď spracovanie je väčšinou iné, ako by človek očakával. Neviem, či je toto jeho najprístupnejšia kniha, ale rozhodne ňou otestuješ, či ti jeho štýl sadne, alebo nie. Len naozaj upozorňujem na ten “chýbajúci” záver. To dokáže naštvať 🙂

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s