Keď príde chuť utiecť do lesa.

having a midlife crisis: Nikdy som sa nezamýšľala nad tým, čo budem robiť, keď to príde, nie naozaj. Iba som sa na tej predstave bavila. A teraz je to tu – mám tridsaťpäť a pol roka, našla som si prvý šedivý vlas, a zrejme na mňa zaútočila kríza stredného veku.

Nie, nehodlám vymeniť dom, auto ani svojho skvelého manžela za mladší model, ako to robia ľudia vo vtipoch. So svojím životom som v podstate spokojná, čo je asi divné. Skôr si uvedomujem, že už mám polovičku života pravdepodobne za sebou a tak mi napadá – je toto naozaj všetko? Dni a týždne okolo mňa letia až desivo rýchlo a ja ich často vnímam ako jeden veľký kolotoč. Práca, žehlenie, úlohy do školy, nákupy, nezabudnúť na logopédiu, a čo zasa uvaríme cez víkend? Večer po celom dni padám unavená a nemám silu skoro ani čítať. Samozrejme, sú aj pokojné a krásne chvíle, kedy si užívame voľno s rodinou a kamarátmi, ale je ich v porovnaní so zvyškom sakra málo. Ani moje obľúbené knihy, keď sa k nim konečne dostanem, mi až tak nepomáhajú.

Tak napríklad si čítam o profesorovi, ktorý v šesťdesiatke radikálne mení svoj život v knihe Noční vlak do Lisabonu. Alebo je tu úryvok z mojej obľúbenej trilógie Přechod: „Život něco znamená. Nejen chodit do práce a vařit večeře a vozit auto do servisu. Co ty na to?“ Čo ja na to? Súhlasím. Ale ako to spraviť? Ako si užívať život medzi všetkými tými povinnosťami, ktoré na človeka číhajú? Keď čírou náhodou nie ste rentiér s neobmedzeným prísunom peňazí, pretože bez nich to momentálne nejde? Neviem. Chýba mi pocit, že to, čo robím, má nejaký zmysel, chýba mi kontakt s prírodou (a zároveň tak nejako tuším, že vstávať každé ráno o piatej, aby som podojila kravy, nebude to pravé orechové pre mňa), chýba mi trochu voľnejšie tempo a vadí mi skutočnosť, že život frčí okolo mňa. Že chvíľami len existujem namiesto toho, aby som skutočne intenzívne žila.

Minule som sa zasnívala nad hájovňou, ktorú som na jednom výlete videla, a musím povedať, že predstava odísť pracovať niekam do lesa mi momentálne pripadá mimoriadne lákavá. Aj keď mám podozrenie, že riešiť stav mysle zmenou miesta pobytu nie je to pravé. Asi by som o pár mesiacov na tom bola rovnako, akurát by som sa sťažovala na to, že všade sú samé stromy, a že srnky sú tento rok mimoriadne otravné. Zatiaľ to ale máme s manželom ako plán na dobu, keď „dáme do poriadku Adamka a Danda bude chodiť na výšku.“ Čo je celkom dlhý časový úsek, ale aspoň má človek niečo, nad čím sa môže zamýšľať. Mimochodom, nerieši náhodou odchod do lesov kvôli frustrácii vlastným životom aj kniha Doppler? Čítali ste niekto? Rozmýšľam, či si ju prečítať, len netuším, či mi to v niečom pomôže, alebo či ma to uvrhne do depresie.모바일바카라【KMF66.COM】F1카지노 F1카지노 カ 온라인바카라 カ zkwlsh カ 실시간카지노 カ 안전출금카지노 カ 인터넷바카라 カ F1카지노모바일 カ F1카지노 カ 포뮬러원카지노 カ 실시간바카라 カ 온라인야마토 カ 라이브바카라 カ 무료카지노 カ 라이브바카라 カ 다모아바카라 カ 온라인카지노 カ 월드온라인바카라게임 カ 인터넷바카라 カ 인터넷카지노 カ 포뮬러원카지노 カ 온라인카지노 カ 온라인바카라 カ 온라인카지노 カ 라이브카지노 カ 인터넷카지노주소 カ 실시간바카라 カ 월드온라인바카라게임 カ F1카지노 カ 코리아카지노 カ 온라인바카라 カ 인터넷카지노 カ 실시간카지노 カ 안전출금카지노 カ 온라인바카라 カ 모바일바카라 カ 라이브카지노 カ 12벳온라인카지노 カ 라이브카지노 カ 오션파라다이스 カ 포뮬러원카지노 カ 아시아카지노 カ 실시간카지노 カ 포뮬러원카지노모바일 カ 인터넷바카라 カ 온라인카지노 カ 인터넷바카라 カ qkzkfk カ 인터넷카지노 カ 온라인바카라게임 カ 인터넷카지노 カ 안전출금:

Zatiaľ sa teda zamýšľam, čo so sebou (a nielen so sebou, lebo samozrejme akákoľvek zmena sa týka aj mojej rodiny). Či ide o nejaký krátkodobý výskyt nespokojnosti, ktorý časom odznie, alebo či to je naozaj niečo hlbšieho. A robím si duševné cvičenia. Napríklad: „Keby prišla upírska apokalypsa, čo by mi bolo ľúto, že som nestihla zažiť?“ A púšťam si skvelú hudbu, lebo to mi (okrem voľna s rodinou) zatiaľ pomáha úplne najviac. Najmä Faith No More a Midlife crisis. 🙂 Snáď sa mi to pri tom poskakovaní na hudbu v hlave nejako utrasie.

Reklamy

4 thoughts on “Keď príde chuť utiecť do lesa.

  1. Kati, mne pomahaju cvicenia bdelosti.
    K tomu vecerna pozitivna rekapitulacia – t.j. spracovanie dna s uvedomenim si vdacnosti.
    Denne prezitie dna vedome – co akurat robim, preco to robim, ako sa pri tom citim? Co mi tento clovek rozprava, preco som sa s nim akurat tu a akurat teraz stretla, co to hovori o mne a o nom?
    A este k tomu; Je toto sen? Ak by to bol sen, co by sa stalo? (cvicenie pre vedome snivanie) – toto ma “vracia” neustale do tu a teraz.
    A svet akoby bezi dvoma rychlostami – na jednej strane velmi rychlo, teraz tu bol januar a uz tu je april. Na druhej strane je velmi hojny a hodnotny a akoby kazda vedoma chvila urobila v case zastavku a natiahla ten moment. A vtedy sa do tychto momentov vkradne nenapadne obrovska sila … ani neviem, ako ju nazvat – laska, vdacnost, pokora, radost zo zivota.

    • Veru, niečo s tým budem musieť urobiť. Trochu si viac uvedomovať prítomnosť a nenechať sa len tak unášať prúdom, to by asi pomohlo. Ďakujem za komentár.

  2. jaaj, to poznam….niekedy mam pocit, ze zivot okolo mna len tak prefrngne a kvoli robote nemam cas na nic, a ked uz mam cas, tak sa mi zase nechce. nastastie to trva len 2-3 mesiace v roku. Ale myslim, ze cele je to o rovnovahe, keby sme nemali povinnosti, nevedeli by sme si vychutnat volny cas. haha, len kde zobrat taku pracu, aby sa to dalo ustrazit 🙂

    • Asi by som bez povinností bola strašná lemra, ale svojho sna stať sa zabezpečenou rentiérkou sa stále nevzdávam 🙂 Dúfam, že je to fakt len obdobie, ktoré prejde, alebo ktoré aspoň prinesie nejakú pozitívnu zmenu.

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s