Zo života hmyzu (knihomolského)

Zdá sa, že na napísanie plnohodnotnej recenzie by som si potrebovala zobrať týždeň dovolenky, to ale neznamená, že sa v mojom knižnom živote nič nedeje. Prečítala som niekoľko skvelých aj menej dobrých kúskov a povedala si, že vám dám (nielen) o nich vedieť. Tak poďme na to!

Dostala som sa do knižnice a kúpila si tú parádnu plátenú tašku s knihomolským nápisom. 🙂 Som rada, že som to stihla, pretože pani knihovníčka mi bola pre jednu z posledných, ktoré im zostali v detskom oddelení. Od tej doby ju s hrdosťou nosím a dokonca v nej mám niekedy aj knihy. 🙂 A celkovo sa mi začali tieto knihomolské doplnky naozaj páčiť. Z nejakého dôvodu ma zahreje pri srdci vždy, keď zistím, že napríklad aj ten mladík, ktorý stojí predo mnou vo fronte na zmrzlinu, má rád knihy.

Tento rok som nezavítala na Svět knihy do Prahy, aj keď v pláne to rozhodne bolo. Ale okolnosti sa vyvinuli inak, v piatok som bola so synom v nemocnici, v narkóze mu opravovali a trhali zuby, no a rozhodne som sa necítila na to, že by som v sobotu šla hýriť, diskutovať a nakupovať medzi ostatných milovníkov kníh. Dúfam, že nabudúce už to zasa vyjde, a že po jednoročnej prestávke si všetko vychutnám o to viac. Ale musím povedať, že všetky tie statusy na Facebooku, články a reporty zo Sveta knihy a hlavne tie množstvá nakúpených kníh ma poriadne rozčuľovali. 🙂

Dala som šancu ďalšej YA sérii, konkrétne Piatej vlne od Ricka Yanceyho. Prvý diel ma úplne nadchol, bola som veľmi zvedavá, ako sa celý príbeh vyvinie. Hneď pri najbližšej príležitosti som si požičala aj ďalšie dva diely a … neviem. Nebola som sklamaná, ale asi som predsa len čakala viac. Postavy boli stále skvelé, najmä Cassie, aj vymyslené to mal autor celkom dobre, aj keď motiváciu mimozemšťanov som uhádla už v druhom dieli. Možno som len nebola v tom správnom duševnom rozpoložení, prišlo mi, že miestami je všetko zbytočne kruté, a to zo strany mimozemšťanov úplne bezdôvodne. Pre tých, ktorí čítali, myslím napríklad deti s bolením v krku. Načo to všetko? Keď nakoniec aj tak všetci zmiznú v jednom obrovskom kráteri, načo sa vôbec obťažovať s tým divadielkom? Kto to dá vedieť ostatným prežívajúcim, že nemôžu dôverovať už ani deťom? Záver bol našťastie dobrý, ale aj tak už som z ďalších dvoch kníh nebola nadšená natoľko ako z jednotky. Napriek tomu je to zaujímavý kúsok a keď máte chuť na trochu naozaj drsnej mimozemskej apokalypsy, odporúčam. 🙂

Zdá sa, že pre koniec sveta v akejkoľvek podobe mám slabosť, podľa toho vyzerá aj môj zoznam prečítanej literatúry. 🙂 Ďalší na rade je Naslouchač Petry Stehlíkovej, kde už veľký konflikt majú za sebou a svet teraz vyzerá o dosť inak, ako sme zvyknutí. Knihu som si vybrala na čítanie, keď sme mali ísť so synom do nemocnice a mala som pocit, že potrebujem niečo pútavé, napínavé a dostatočne odtrhnuté od reality, aby som stále nepozerala na hodinky a nejako sa tam pri čakaní zabavila. Svoj účel splnil Naslouchač dokonale. Veľmi sa mi páčila úplna odlišnosť sveta, ktorý si pre svoj príbeh autorka vytvorila, to, ako má všetko vymyslené, všetky tie tajomné postavy a úkazy, a hlavne samotný sklenit. Naozaj som len s napätím čakala, čo nového ešte dokáže. Rovnako ma teší, že zatiaľ sa nikto do nikoho nezamiloval, asi aj preto, že hlavná hrdinka má len trinásť rokov, a skoro nikto netuší, že je to hrdinka. 🙂 Už sa teším na jeseň na vydanie knihy Faja, kedy sa dozvieme, ako bude príbeh Ilan pokračovať. Naozaj príjemné prekvapenie a kniha, ktorú môžem iba odporúčať.

Do tretice ďalší koniec sveta – tentokrát v podobe Města zrcadel, posledného dielu trilógie Přechod od spisovateľa Justina Cronina. Toto je jedna z kníh, u ktorej dúfam, že sa dostanem k poriadnej recenzii, naozaj si to zaslúži. Keď som po prečítaní Přechodu a Dvanáctky spolu s ostatnými fanúšikmi čakala, kedy autor dopíše posledný diel, ani som sa nesnažila vymýšľať, ako by to mohlo pokračovať. Načo? Cronin aj tak vždy doteraz prišiel s vecami, na ktoré by som nikdy neprišla. Tak som len trpezlivo čakala a dúfala, že záver bude stáť za to. A môžem povedať, že naozaj stojí. Po skončení knihy som bola dojatá a nadšená a absolútne spokojná. Netvrdím, že sa nevyskytli veci, ktoré mi trochu nesadli, napriek tomu je Město zrcadel vynikajúcim zakončením vynikajúcej trilógie. Ak ste sa k trilógii Přechod ešte nedostali, rozhodne sa po nej porozhliadnite. (Recenzia na prvý diel tu.) Pre mňa naozaj srdcová záležitosť, aj vďaka tej mystickej zložke, ktorá sa v tretej časti dostala naplno k slovu. Prečítajte si to! 🙂

Ďalej hlásim skvelý úspech – dočítala som Noční vlak do Lisabonu od Pascala Merciera. Začala som s ňou minulý rok cez prázdniny, dočítala minulý týždeň. To znamená, že je to moja najdlhšie čítaná kniha, ktorú som naozaj dočítala. Len pre vysvetlenie – nečítala som ju tak dlho a s prestávkami preto, že by ma nebavila, alebo nebola dobre napísaná, práve naopak. Ale toto nie je žiadny feel-good román, ani dobrodružstvo, ktoré zlupnete ako jednohubku na posedenie. Táto kniha od vás vyžaduje sústredenie a premýšľanie, čo je celkom náročné, ak od únavy padáte na nos a zvládate akurát tak upírske a iné apokalypsy. Ale stojí to za to, ten pocit v priebehu čítania a po dočítaní je na nezaplatenie. Noční vlak do Lisabonu je kniha, ktorú by som bez rozpakov označila ako “hodnotnú”, v tom najlepšom slova zmysle. A aj o tomto románe by som vám rada napísala viac, pretože naozaj stojí za to.

Ešte sa chcem pochváliť prírastkom do knižnice – mamka, môj rýchlonohý posol zo Slovenska, mi priniesla Vlka a dýku od Juraja Červenáka, najnovšie pokračovanie série Stein a Barbarič. Zatiaľ som len začala, ale výborne sa bavím a som veľmi zvedavá, ako sa ten prípad vyrieši. A mimoriadne si užívam Barbariča, pre ktorého mám slabosť. 🙂