Antiutópia, cesty časom aj mimozemšťania – tri sci-fi klasiky (minirecenzie)

Sci-fi je žáner, ktorý mám naozaj rada, preto po ňom siahnem vždy, keď som v knižnici. Tenokrát som mala naozaj šťastnú ruku a zobrala som si tri knihy, ktoré sú nielen klasikou žánru, ale ako bonus sa aj výborne čítajú. Prinášam vám svoje názory na ne. Knihy som pôvodne chcela zoradiť chronologicky podľa toho, kedy vyšli, ale nakoniec sú zoradené podľa toho, ako veľmi sa mi páčili. 🙂

Aldous Huxley – Konec civilizace (v originále Brave new world)

Tento klasický antiutopický román som mala v úmysle si prečítať už dlho, nesmierne ma totiž fascinoval jeho názov v originále. „Skvelý nový svet“ je názov veľmi ironický vzhľadom k spoločnosti, o ktorej román pojednáva. A nebola som sklamaná, ale úprimne povedané ani nadšená. Ono tá základná myšlienka nie je zlá. Spoločnosť, ktorá nie je ovládaná nejakým hrozným diktátorom, ale vlastnou pohodlnosťou a túžbou po uspokojení. To je také… niekedy nepríjemne pripomínajúce skutočnosť. Problém ale pre mňa predstavovali postavy. Autor nenapísal ani jednu, s ktorou by sa dalo sympatizovať. Aj Divoch John, vytvorený očividne ako protipól povrchnej, emócií aj myslenia zbavenej spoločnosti, aj ten mi bol nesympatický. Možno preto, že bol z neho iba ďalší extrém, ktorý na večnú túžbu po uspokojení reagoval bičovaním samého seba, na okolitý nadbytok sexuality zasa zatvrdeným celibátom, a nakoniec aj obyčajná radosť z práce pre neho bola hriechom. Koniec civilizácie bol napísaný v dvadsiatych rokoch 20. storočia, takže Divoch možno naozaj predstavoval autorov náhľad na to, aký by mal správny „cnostný“ život byť. Pre mňa to však bolo len potvrdenie, že extrémy na jednej aj druhej strane nie sú pre mňa a medzi mysľou a telom by mala byť rovnováha, popierať jedno alebo druhé nie je zdravé. 🙂

G. H. Wells – Stroj času, Ostrov doktora Moreaua

Na túto knihu som bola veľmi zvedavá. Videla som filmové spracovanie Stroja času a bola som ním sklamaná. Ale vedela som, že film sa od knihy dosť podstatne líši, takže som sa na román vrhla s nadšením. Wells sa ukázal ako naozaj skvelý spisovateľ. Jeho romány sú jednoznačne dobrodružné diela, nepotrebujú trápnu ľúbostnú zápletku ako barličku, ako to bolo vo filme. A hoci asi všetci vedia, o čo v daných príbehoch ide, aj čo hrdinovia objavia, dokážu obidva romány spoľahlivo udržiavať napätie a ani trochu nenudia. Pre mňa veľmi príjemné prekvapenie, so zaujímavými myšlienkami a skvelými zápletkami. Síce z hľadiska súčasných poznatkov je Ostrov doktora Moreaua trochu neaktuálny, ale tá základná myšlienka je nadčasová. A veľmi ma pobavilo, ako neuveriteľne sa líšilo vyznenie filmu Stroj času od pôvodného Wellsovho románu. Obidva romány odporúčam všetkým dobrodružným dušiam, ktoré ich rovnako ako ja ešte nečítali. Napravte to, milí zlatí, ide o klasiku, ktorá naozaj stojí za to.

Arkadij a Boris Strugackí – Stalker

Ako predchádzajúce romány, ani toto nie je žiadna novinka. Kniha vyšla už v roku 1972 pod pôvodným názvom Piknik pri ceste, známejšia je ale pod názvom Stalker. Možno aj vďaka rovnomennému filmu od Tarkovského, ktorý bol podľa nej natočený. Práve Stalker ma dostal najviac z tu spomenutej trojice. Parádne sa číta, má perfektnú zápletku, vynikajúcu atmosféru, zaujímavé postavy, a prichádza s dosť iným (a znepokojujúcim) pohľadom na kontakt s mimozemskou civilizáciou. Čítala som tento román už pred pár rokmi a zostal mi hlboko v pamäti, tá myšlienka aj pocity, ktoré vo mne vzbudil. A zážitok je nezmenený, aj keď som vedela, o čom to je, aj ako všetko dopadne. Dúfam, že sa mi ju podarí zohnať domov, pretože toto je kniha, ktorú chcem mať vo svojom „zlatom fonde“ už len pre ten pocit, že ňou môžem kedykoľvek zalistovať. Pre mňa je to jedna z najlepších sci-fi vôbec, napínavá, zaujímavá, miestami poriadne drsná, ale stále je tam priestor na všetky tie hlbšie myšlienky, ktoré mám tak rada. Určite si prečítajte, výborný zážitok zaručený.

Advertisement