Na knižné výzvy akéhokoľvek typu príliš nie som. Síce ma občas nejaká lákala, ale väčšinou mi pripadali buď príliš dlhé, alebo príliš komplikované. Času a chuti na čítanie nemám až tak veľa, aby som v určenom čase lúskala napríklad autorov podľa abecedného zoznamu. Ale Letná knižná výzva Krajskej knižnice Františka Bartoša ma oslovila. Bolo tam len šesť bodov, vyzerala, že by som ju mohla zvládnuť, a hlavne – bolo to proste z našej knižnice! A tak som sa do toho pustila a zvíťazila nad ňou, aj keď priznávam, že ku koncu už to bol boj. 🙂
A aké boli body, ktoré sme mali splniť?
1. Kniha z regálu „Doporučujeme“
2. Kniha autora ze Zlínského kraje
3. Kniha z publikace „1001 knih, které musíte přečíst, než zemřete“. Seznam knih najdete také zde.
4. Kniha, která není beletrie (naučná literatura)
5. Přečtěte si knihu ušima (audiokniha)
6. Kniha zahraničního autora
Skvelé bolo, že keď bola výzva vyhlásená, práve som čítala knihu Problém tří těles od čínskeho autora Liou Cch, takže jednu položku som si už bezbolestne mohla hneď odškrtnúť. Ale poďme pekne poporiadku.
Medzi doporučovanými knihami na mňa vykukol román Úterní ženy od Moniky Peetzovej, kniha, na ktorú som už dlhšiu dobu pozerala, ale nikdy sa k nej nedostala. Teraz sa krásne zišla chuť na nenáročnú literatúru s knižnou výzvou, takže som po nej hneď siahla. A bola som veľmi príjemne prekvapená. Nie že by som mala pochybnosti o tom, že to je dobrá kniha, hlavne keď mi ju vychvaľovala aj moja mama. Ale nečakala som, že príbeh o skupinke rozdielnych žien, ktoré sa každý mesiac v utorok stretávajú v obľúbenej reštaurácii, ma tak chytí. Bolo skvelé, že autorka len tak nekĺzala po povrchu, zaoberala sa aj naozaj vážnymi témami a jej hrdinky rozhodne neboli nejaké svätice. Ale zároveň to všetko dokázala podať ľahko a vtipne a tak pútavo, že som knihu prečítala takmer na jeden záťah. Rozhodne je to skvelý román a určite si rada prečítam aj obidve pokračovania.
2. Kniha autora ze Zlínského kraje
Práve pri bode dva som mala najväčší problém. Vedela som, že chcem skúsiť knihy od spisovateľky Andronikovej, pretože som o nej ešte nič nečítala a hodnotenia na Databázi kníh boli veľmi dobré. Ale do knižnice som vyrazila aj s mladším synom, ktorý práve nemal chuť na vyberanie knižiek. Celý čas strašne nešťastne plakal, vydržal relatívne v kľude tak 10 minút, kým si starší syn vybral svoje knihy, ale na mňa už nemal trpezlivosť. V tom strese som Andronikovu pod áčkom vôbec nemohla nájsť, tak som preletele na B, zobrala jedinú knihu, ktorú tam mali od Antonína Bajaju, a rýchlo odišla, nech ho viac netrápim. Takže mi na splnenie výzvy pripadol román Duely. Nie že by sa mi romány Antonína Bajaju nepáčili, sú zaujímavé aj tým, že sa odohrávajú v tomto kraji. Kto ale niečo od neho čítal, vie, že nie sú úplne jednoduché na čítanie, v prípade Duelov to podľa mňa platí dvojnásobne. Útržky spomienok sa striedajú so súčasnosťou, kde spolu polemizujú dve stránky osobnosti hlavného hrdinu. Aspoň teda v prvej časti. Tá sa mi páčila trochu menej ako druhá a pomerne ťažko sa mi do nej dalo začítať. Keď už sa konečne začal ukazovať nejaký príbeh, šlo to lepšie, ale chvíľu som mala obavy, či to vôbec dočítam do termínu (tento bod mi zostal ako posledný). V druhej časti je zasa postava deduška, ktorý spomína na minulosť. Jeho spomienky sú neuveriteľne rozvláčne, častokrát odbieha od témy, jedna vec mu pripomenie milión ďalších, o ktorých chce porozprávať, a potom sa zasa vracia k načatému, častokrát sa opakuje. Aj ma to naozaj zaujímalo, aj mi starček často liezol na nervy. Ťažko sa dá aj povedať, o čom presne príbeh je. V skratke o problémoch jedného vedúceho JZD za komunizmu, je tam veľa starčekových spomienok na minulosť, a podstatnú úlohu tam hrá plch. 🙂 Je to dobrá kniha, ale musíte mať na ňu kľud a mali by ste sa obrniť trpezlivosťou. Odmenení budete zaujímavým príbehom, podivuhodnými postavičkami a náhľadom do minulosti, ktorý pôsobí, ako keby vám to naozaj rozprával človek, ktorý to všetko zažil.
3. Kniha z publikace 1001 knih, které musíte přečíst, než zemřete.
V tomto bode ma v prvom rade príjemne prekvapilo, že som dosť tých kníh už čítala. 🙂 A rovnako príjemne ma prekvapilo, že sa v zozname nachádza aj dosť kníh zo žánru sci-fi. Tak ma ten zoznam inšpiroval, že som si z neho vybrala nie jednu, ale rovno tri knihy. O prvých dvoch som už písala, boli to sci-fi klasiky Stroj času od H. G. Wellsa a Konec civilizace od Aldousa Huxleyho. Do tretice to nebolo sci-fi, ale román Yanna Martela Pí a jeho život. A čítal sa naozaj výborne. Neviem, kam by som ho zaradila, do akého žánru, ale rozhodne vám ho vrelo odporúčam. Kto by povedal, že plavba stroskotanca na mori bude taká pútavá a zaujímavá? Rovnako ako jeho spomienky na detstvo a dospievanie? Je tam množstvo fantázie, niekedy netušíte, čo bola pravda, čo výmysel, ale číta sa vynikajúco a má perfektnú atmosféru.
4. Kniha, která není beletrie (naučná literatúra)
Tu pre mňa zapracovala náhoda, pretože na výlete na Žítkovú som si kúpila knihu Žítkovské čarování od Jiřího Jilíka. Je to kniha, ktorá sa zaoberá bohyňami zo Žítkovej, autor vyhľadával historické zdroje o bohyniach, zosumarizoval názory na ne z literatúry, pridal vlastné skúsenosti aj spomienky tých, ktorí posledné bohyne ešte zažili alebo o nich počuli. Pravdu povediac, ja som zostala celkom skeptická. Skôr mi to pripomínalo moju knihu rozprávok z detstva, Zamagurské rozprávky, možno ste to tiež niekedy čítali. Čarodejnice meniace sa na ropuchy alebo mačku, urieknutie dobytka, zariekanie… Viac som to brala ako takú sondu do života na kopaniciach na začiatku minulého storočia. Z jednotlivých príbehov sa dali dobre poznať vzťahy medzi ľuďmi, problémy, ktoré ich trápili… A nebolo to práve veselé čítanie. Jednou z najčastejších vecí, ktoré bohyne riešili, bolo nájdenie zlodeja – podľa všetkého to bol väčšinou niekto zo susedov. Ženy často zariekali, aby získali manžela. V podstate hocijakého, pretože keď sa žena nevydala a zostala takzvane na ocot, jej postavenie v rodine bolo úbohé. Keď muža mali, riešili neplodnosť. Vlastne sa ukázalo, že sa život naozaj príliš nezmenil, až na to postavenie žien. Ľudia stále riešia tie isté problémy, len na to majú rozdielne prostriedky. Z tohto hľadiska prečítanie knihy naozaj neľutujem, aj keď čo sa týka čarovania, určite ma to nepresvedčilo.
5. Přečtěte si knihu ušima (audiokniha)
V pravidlách knižnej výzvy bolo, že zlosovania o výhru sa môžu zúčastniť ľudia, ktorí splnia aspoň 5 bodov zo šiestich, a ja som tušila, že práve audiokniha bude bod, ktorý nesplním. Jednoducho mi tento žáner nesedí. Na to, aby som si knihu naozaj vychutnala, si musím nájsť čas. Nájsť si elektroniku, na ktorej si audioknihu pustím, tak aby ma nikto nerušil a mohla som sa na text sústrediť. Jediné vhodné miesto je v mojom prípade v aute cestou do práce a tam zasa dávam pozor na cestu a na premávku a nie na dej. Doma je to absolútne bez šance, takže som tento bod vypustila a bohužiaľ som o skúsenosť chudobnejšia. Možno niekdy inokedy, keď sa podmienky zmenia. 🙂
Šiesty bod som splnila ako prvý, bola to už spomínaná sci-fi Problém tří těles od Liou Cch. Kniha sa mi páčila, aj keď som ku koncu narazila na vec, ktorá ma celkom sklamala. Na román mám rozpísanú aj recenziu, zatiaľ som stále v polovičke a len dúfam, že sa mi podarí ju dopísať skôr, ako na pulty príde druhý diel. 🙂 Hoci mám pocit, že sa autor v jednej veci neubránil strašnému klišé, na druhý diel sa veľmi teším. Na Problému tří těles je totiž jedna z najlepších vecí nie exotické prostredie, nie spomienky na nedávnu minulosť Číny, ale skutočnosť, že autor sa nebojí používania technických a fyzikálnych poznatkov a píše o nich veľmi pútavo a zrozumiteľne. Ja som síce fanúšik sci-fi, ktorý oceňuje spisovateľov ako Bradbury, u ktorých je téma kozmických letov len taký prostriedok na to, ako písať o ľuďoch, toto bolo ale veľmi príjemné osvieženie, a Liou Cch ma dosť nadchol.
Tak som teda vybojovala svoj boj s Letnou knižnou výzvou a neľutujem, rozhodne to bola príjemná inšpirácia na čítanie. Ak bude niečo na budúci rok, tak sa rada zasa zapojím. A čo vy a knižné výzvy? Zúčastňujete sa, alebo vás ešte žiadna neoslovila? A čítali ste niektorú z kníh, ktoré som spomenula?
No to si si vybrala dost narocne knihy na leto 🙂 Teda az na Uterni zeny, to bolo naozaj prijemne citanie, presne ako pises, mam rada pribehy, ktore sa najskor zdaju ze budu oddychove, ale zrazu prekvapia hlbkou. Po opise knihy Duely mi preblesklo hlavou slovne spojenie “povinna literatura” za mojich mladych cias. Pri niektorych knihach si poviem,toto si urcite precitam. Pri tejto konkretnej – toto urcite nie 🙂