Ten rok so sedmičkou na konci

Rok 2017 je už úspešne za nami a ani vo februári nie je neskoro trochu si pripomenúť, čo sa za ten čas udialo.

Čo sa týka blogovania, tak to minulý rok nebola žiadna sláva. Nikdy som nebývala práve hyperaktívna blogerka, ale deväť nových článkov za rok je aj na mňa pomerne málo. Ale čo sa dá robiť? Pri práci a rodine a túžbe niekam stále vyrážať si človek musí určiť priority, a tou mojou je ten skutočný, neblogerský život. Ale to dôležité som aj tak napísala, takže viete o skvelých aj menej skvelých knihách, ktoré som v roku 2017 prečítala, o mojej “kríze stredného veku“, aj o akciách, ktorých som sa zúčastnila aj nezúčastnila. Mimochodom, kríza sa má dobre, dočasne ma pod náporom povinností opustila, aby sa pomaly začala vracať aj s pocitom, že teraz je ten správny čas na nejaké životné rozhodnutie. 🙂

Síce som toho príliš nenapísala, ale teší ma, že čitateľské krízy sa mi celkom vyhýbajú a prečítala som toho celkom dosť. Nie som natoľko poctivá, aby som si všetky prečítané knihy dávala na Goodreads alebo na Databázi knih, ale mám taký malý zápisníček, kde si značím všetky práve prečítané knihy. Za minulý rok som ich napočítala 45, a keď k tomu pripočítam všetky tie Garfieldovské komiksové knihy, ktoré som si požičala od staršieho syna, môžem to smelo zaokrúhliť na 50. To je náhodou celkom pekné číslo. 🙂 Tých 45 kníh bola taká všehochuť, romány, detské knihy, humoristické romány aj literatúra faktu, ale najväčšie zastúpenie mali predsa len sci-fi a fantasy.  Tento rok som nenarazila na nejaký román, ktorý by mi doslova vyrazil dych a ktorý by som odporúčala, kade chodím, ako to bolo s knihami Světla, která nevidíme, alebo Muž jménem Ove. Ale aj tak som prečítala zopár skvelých kúskov, ktoré by som rada vypichla.

 

Noční vlak do Lisabonu od Pascala Merciera pre všetkých, ktorí sa radi zamýšľajú nad životom (najlepšie cudzím).

Romány Naslouchač a Faja od Petry Stehlíkovej pre tých, ktorí majú radi napínavé fantasy príbehy a chceli by si prečítať niečo, čo tu ešte nebolo. (Len upozornenie, druhý diel končí príšerným cliffhangerom a tretí diel sa ešte len chystá, takže to bude chcieť trpezlivosť. Ale knihy sú skvelé!)

Diabol v zrkadle a Vlk a dýka od Juraja Červenáka pre čitateľov obľubujúcich kvalitné detektívky. (Ako vždy vynikajúce, napínavé, vtipné a krvavé.)

A Faktor Churchill od Borisa Johnsona pre ľudí, ktorí by sa radi zaujímavou formou dozvedeli niečo o tomto významnom chlapíkovi. Ak ste náhodou neštudovali jeho život podrobne, stavím sa, že vás plno vecí prekvapí.

Nedá mi to a musím spomenúť aj jedno tohtoročné sklamanie – a bohužiaľ to nie je nikto iný ako môj obľúbenec David Mitchell a jeho Hodiny z kostí. Možno práve preto, ako veľmi jeho knihy zbožňujem, bolo sklamanie o to väčšie. Jednoducho mi tá divoká fantasy zápletka tentokrát vôbec nesadla, aj keď ľudské osudy Mitchell dokáže stále zachytiť úžasne zaujímavo. A len dúfam, že ďalšie romány, ktoré Mitchell (snáď) napíše, ma zasa nadchnú tak, ako obvykle.

Zhrnutie roku 2017 máme za sebou, celý rok 2018 pred sebou. A zatiaľ to aspoň čo sa týka čítania a aktivít vyzerá nádejne, prečítaných mám sedem super kníh, za sebou jedno stretnutie Klubu knihomolov a veľa zaujímavých plánov do budúcna. Želám teda sebe aj vám, nech máme v tom novom roku šťastie na skvelé príbehy a čas na ich čítanie. 🙂

 

Advertisement