Kto sa tešil na štvrté dobrodružstvo Steina a Barbariča? A kto si ho už nechal nadeliť od Ježiška? Keď ste na tieto otázky odpovedali kladne, pravdepodobne už viete, že aj Diabol v zrkadle sa naozaj vydaril. Pre vás, ktorí ste ešte nečítali, mám správu. Červenákovi sa podaril mimoriadny kúsok – jeho najnovšia detektívka je ešte o kúsoček lepšia, ako tri predchádzajúce.
Tretia recenzia na Červenákovu detektívku a zároveň tretí nadšený jasot. Nie je to už trochu trápne? Čo sa dá robiť, Ohnivé znamenie je zasa raz skvelé čítanie, ktoré mi úplne sadlo. A ja vám predsa nebudem kecať len preto, aby som v jednom kuse nechválila. Ale pre trochu vyváženosti som si pripravila dva body, ktoré mi na tejto knihe prekážali.
Existujú medzi nami ľudia – rodení rozprávači. Takí, ktorí vás svojimi slovami prenesú do dôb, ktoré sú už dávno za nami, nakazia vás nostalgiou za časmi, ktoré ste nezažili a primäjú snívať o príbehoch, ktoré zažili (alebo si vymysleli) oni. Takým človekom je aj Boris Filan. Dôkazom je aj jeho kniha Klimtov bozk (v češtine vyšla pod názvom Klimtův polibek), román o veľkej láske, dospievaní v časoch socializmu, ale hlavne o zlatých rokoch šesťdesiatych.
Chřestýš Callahan od Juraja Červenáka asi nie je kniha pre každého. Aby ste si ju poriadne vychutnali, mali by ste mať v srdci aspoň trochu lásky k starým dobrým westernom a mayovkám, myseľ otvorenú záhadám a strašidlám, ale hlavne schopnosť pobaviť sa aj na trochu krvavejších príbehoch. Ak tieto podmienky spĺňate, čakajú vás tri zábavné, strašidelné a v pravom zmysle slova dobrodružné poviedky s Chřestýšom Callahanom – jediným lovcom hláv na Divokom západe, ktorý je schopný protivníka zneškodniť nielen zbraňou, ale aj hodeným štrkáčom.
Sú knihy, ktoré vás zaujmú už tým, aké silné témy dokázali skombinovať. To je aj prípad prvotiny Jakuba Dotlačila. Jiné životy Hynka Harra ponúkajú historický exkurz do 60. rokov 19. storočia v Čechách a tiež neobvyklý paranormálny príbeh – neodolateľná kombinácia, čo poviete?
Hovorím im “moja žítkovská trilógia” a na poličke majú miesto vedľa seba. Je to trochu zvláštne, lebo nielen, že to nie je trilógia, dokonca ani všetky knihy nenapísala jedna autorka. 🙂 Ale napriek tomu majú niečo spoločné. Miesto, kde sa odohrávajú, zvláštnu atmosféru a schopnosť vás pri čítaní úplne pohltiť. Žítkovské bohyně od Kateřiny Tučkovej a Želary a Jozova Hanule od Květy Legátovej.
S knihami Juraja Červenáka mám jediný problém – sú také dobré, že mi pri písaní o nich dochádzajú superlatívy. Prvá detektívka z cyklu Stein a Barbarič Mŕtvy na Pekelnom vrchu bola vynikajúca, Krv prvorodených je absolútne famózna. Ak to takto pôjde ďalej, pri tretej knihe odohrávajúcej sa v Prešporku budem iba nadšene híkať. Čítať ďalej
Meno Juraja Červenáka je v českých a slovenských luhoch a hájoch stále známejšie. Milovníci fantasy ho poznali (a uctievali) už vďaka Roganovi a kapitánovi Báthorymu. Do povedomia tých, ktorí nadprirodzené bytosti v literatúre príliš nemusia, sa dostal historickou detektívkou z obdobia protitureckých vojen Mŕtvy na Pekelnom vrchu. Rozhovor s Jurajom je určený pre jeho fanúšikov aj pre tých, ktorí ešte s jeho knihami neprišli do styku. Fanúšikovia sa dozvedia, o čom bude kniha Krv prvorodených z cyklu Stein a Barbarič, ktorá onedlho vyjde na Slovensku, a tiež o tom, čo všetko musí chudák autor prečítať, kým napíše jeden historický román. Tí, ktorí knihy Juraja Červenáka ešte nepoznajú, sa o nich aj o samotnom autorovi čo – to dozvedia, a tiež prídu na to, že od takého sympatického chlapíka si určite musia niečo prečítať. 🙂 Čítať ďalej
Zdá sa, že knihy Maxima E. Matkina čitatelia považujú buď: za a) za plytké, prvoplánovo sexuálne a hlúpe, alebo za b) za dobre napísané, humorné a múdre. Ja patrím do skupiny b. 🙂 Napriek tomu mám od Matkina len tri z jeho deviatich kníh: Mužské interiéry, Aj ja teba a Nie na ústa. Čítať ďalej
Určite aj vy poznáte ten zvláštny pocit, ktorý sa vás zmocní po dočítaní naozaj dobrej knihy. Ticho v mysli a trochu zasnený pocit, ako vo vás kniha doznieva. Presne to sa mi stalo po prečítaní výnimočného románu Kateřiny Tučkovej Žítkovské bohyně. V skutočnosti bolo to okúzlené ticho v mysli také výrazné, až som sa bála, či dokážem napísať recenziu, ktorá by mala hlavu a pätu. Ale dokázali to iní, tak sa do toho pustím aj ja. 🙂 Čítať ďalej
Pravá knihomolka 