Zdá sa, že na napísanie plnohodnotnej recenzie by som si potrebovala zobrať týždeň dovolenky, to ale neznamená, že sa v mojom knižnom živote nič nedeje. Prečítala som niekoľko skvelých aj menej dobrých kúskov a povedala si, že vám dám (nielen) o nich vedieť. Tak poďme na to!
Jednoduchá a stručná odpoveď na túto otázku by bola: “Pretože som sa ho mohla zúčastniť.” V skutočnosti ale len zúčastniť sa nestačí, o tom som sa presvedčila minulý rok. Sobotu 14. 5. som si ale na holešovickom Výstavišti poriadne užila. Takže prečo bol pre mňa Svět knihy tento rok taký skvelý?
Marec je tradične známy ako mesiac kníh a prekvapujúco to platilo aj u mňa. Síce som minulý mesiac trpela čitateľskou krízou, moju chuť nakupovať nové knihy to ale nijako neovplyvnilo. Skôr naopak, oproti iným mesiacom som bola neobvykle aktívna. A pribudli mi samé skvelé veci, dokonca natoľko dobré, že výnimočne vydávam článok o svojich knižných prírastkoch.
Stretla som sa už s názorom, že je škoda čítať dvakrát tú istú knihu, keď existuje toľko ďalších, nových. A je pravda, že aj mne samej to občas napadne – najmä keď si prelistujem edičné plány jednotlivých nakladateľstiev a pritom si uvedomím, že z tých už vydaných som neprečítala ani zlomok. Poznáte to: „Tak veľa kníh, tak málo času!“ Priznávam sa, že z toho mám občas aj depresie. 🙂 Nestíham čítať tie nové, prečo sa teda vracať ku knihám mnohokrát čítaným? Veď niektoré poznám už takmer naspamäť!
Zdroje inšpirácie na napísanie článku môžu byť rôzne. Od vyháňania pavúkov spod skrine cez pekný romantický film, až po točenú dvanástku. V tomto prípade je moja inšpirácia jasná: posledná veta knihy Ženy a knihy. Vášeň s následky od Stefana Bollmanna. V nej autor píše, že čitateľky poháňa pri čítaní túžba dozvedieť sa viac o skrytých, nebezpečných stránkach života. Ako zakončenie kapitoly, ktorá sa vlastne celá venuje Päťdesiatim odtieňom sivej, mi to pripadalo trochu urážlivé – ako keby sme čítali len preto, aby sme sa dozvedeli viac o veciach, ktoré sa v sexe bojíme vyskúšať. Pekne ma to nakrklo, a hoci mi je jasné, že autor to tak nemyslel (v celej knihe sa venoval rozličným iným dôvodom, prečo ženy čítajú), inšpirácia už bola na svete. A vďaka nej aj tento článok objasňujúci, čo pre mňa znamená čítanie.
Asi každý z nás mal v detstve knihy, ktoré bezvýhradne miloval a ktoré si pamätá až do dospelosti. Ja by som vám rada predstavila tie svoje – a zároveň vám napísala, aké stopy na mne zanechali. 🙂 Čítať ďalej
Hovorím im “moja žítkovská trilógia” a na poličke majú miesto vedľa seba. Je to trochu zvláštne, lebo nielen, že to nie je trilógia, dokonca ani všetky knihy nenapísala jedna autorka. 🙂 Ale napriek tomu majú niečo spoločné. Miesto, kde sa odohrávajú, zvláštnu atmosféru a schopnosť vás pri čítaní úplne pohltiť. Žítkovské bohyně od Kateřiny Tučkovej a Želary a Jozova Hanule od Květy Legátovej.
Ďalšie knihy, ktoré by som vyniesla z horiaceho domu, by mi zabrali celý malý batoh. Mám ich pomerne dosť, aj keď nie všetky, ktoré z tejto série vyšli. Sú spoľahlivým zlepšovačom nálady, a to nielen kvôli farebným obálkam, ale hlavne kvôli skvelému humoru, ktorý je pod nimi ukrytý. Sú to knihy Terryho Pratchetta zo série Úžasná Zeměplocha. Čítať ďalej
Zdá sa, že knihy Maxima E. Matkina čitatelia považujú buď: za a) za plytké, prvoplánovo sexuálne a hlúpe, alebo za b) za dobre napísané, humorné a múdre. Ja patrím do skupiny b. 🙂 Napriek tomu mám od Matkina len tri z jeho deviatich kníh: Mužské interiéry, Aj ja teba a Nie na ústa. Čítať ďalej
Dnes by som vám rada predstavila sériu kníh, ku ktorým mám veľmi silný citový vzťah. Povedzme si to otvorene, nekriticky ich zbožňujem. 🙂 Nielen, že ich napísal Angličan, ale ten príbeh je geniálny a ešte aj obálky sa Argu skutočne podarili. Dámy a páni, prichádza moja obľúbená fantasy séria Jeho temné esence od Philipa Pullmana: Zlatý kompas, Jedinečný nůž a Jantarové kukátko. Čítať ďalej
Pravá knihomolka 