Každý z nás má nejaký čitateľský vkus. Niekto obľubuje viac detektívky, niekto spoločenské romány, iný sci-fi alebo romantiku. Čítame si naše obľúbené žánre, a keď aj náhodu natrafíme na niečo, čo nám úplne nesedí, tak to proste nedočítame. Ak nás k tomu niečo neprinúti. Niečo ako čitateľská výzva Klubu knihomolov. Tak, ako sa to stalo mne, keď som si vylosovala autorku úplne mimo svojich preferencií a doniesla si domov romantickú knihu K zbláznění od Stephanie Laurens.
Anglicko, 1816. On je vysoký, dobre vyzerajúci, sexy a šarmantný, duchaplný, má titul a potrebuje manželku. Ona je na pomery tej doby nezávislá, krásna, príťažlivá, samozrejme duchaplná, a v žiadnom prípade sa nehodlá vydávať. Keď sa tí dvaja stretnú, iskrí to medzi nimi ako pri výbuchu supernovy. Aj vy až tak nedýchate od napätia, ako to celé môže skončiť?
Nebudem zastierať, že romantická literatúra nie je práve moja šálka kávy. Preto pre mňa autorka ako Stephanie Laurens naozaj predstavovala výzvu. Už len vybrať si knihu bol trochu oriešok, pretože na polici v knižnici boli samé romány s názvami ako Ušlechtilá vášeň a Démon touhy. Vtedy som zistila, že knihu s takýmto názvom nie som schopná si ani požičať, nieto ešte prečítať, takže mi na výber zostali dva tituly: Pravda o lásce a K zbláznění. Keďže pravdu o láske v podaní S. Laurens som sa ešte necítila byť pripravená odhaliť, zostalo mi K zbláznění. A nebolo to až také strašné čítanie, ako som sa obávala.
Necítim sa byť príliš povolaná písať recenziu na knihu, ktorej žáner až tak neobľubujem. Čo sa môžem sťažovať na to, že on je krásny, má pevné svaly, je skúsený, ale so železným sebeovládaním, keď to proste patrí medzi hlavné atribúty tohoto druhu literatúry? Takže som to poňala inak a napíšem vám čo možno najobjektívnejšie to, čo považujem za plusy a mínusy tejto knihy. Začnime pozitívne. 🙂
Plusy:
- Aj keď to znie divne, tak pomerne pravdepodobné psychologické pohnútky obidvoch hlavných hrdinov. Ona má svoje tajomstvo, ktoré nechce odhaliť a má k tomu dobré dôvody, rovnako ako k svojej plachosti.
- Vcelku fajn sexuálne scény. Boli napísané dosť vkusne a s fantáziou, a ani raz som sa pri čítaní nemusela smiať. To je veľké pozitívum. 🙂
- Autorka si dala prácu s detektívnou zápletkou, ktorá mala hlavu a pätu. Aj keď to v knihe samozrejme nebolo najdôležitejšie.
- Jedna prekvapujúca postava s neočakávaným charakterom. To bol taký milý bonus na záver.
- Niekoľko dobrých tipov pre sebeobranu – musím niekedy vyskúšať, či to naozaj funguje.
Mínusy:
- Rozťahanosť. Ako bože, ľudia, miestami to bolo utrpenie. Keby tú knihu zoškrtali o tretinu, nič by sa nestalo a bolo by to svižnejšie a čitateľnejšie. Chválila som psychológiu, ale oni furt rozoberali to isté. To, že sa Deverell v myšlienkach zaoberá tým, ako je to možné, že dokáže byť pri Phoebe taký zdržanlivý a trpezlivý, je síce fajn, ale plný psychologický rozbor stačí raz, a potom to môže iba náznakom pripomenúť. Nemusí tam byť zakaždým. Rovnako ako popisy osôb. Asi to je tým, že nie som tá cieľová skupina, ale to, že má pevnú mužnú postavu mi stačí napísať raz – dvakrát a netreba opakovať stále. Vrcholom bolo na konci trojstranové vyznanie lásky, kedy som už naozaj trpela a preskakovala celé odseky. To sa vážne nedalo.
- Miestami som musela dlhšie vety prečítať dvakrát, lebo mi nedávali zmysel, ale to neviem či bolo autorkou, alebo prekladom. Čo ma ale zarazilo je skutočnosť, že nielen, že obálka nekorešponduje s obsahom, ale aj preklad názvu nie je správny. V originále sa to volá To Distraction, čiže Na rozptýlenie, čo aj pekne ladí s tým, čo sa deje v knihe. Nechápem, prečo to nepoužili. A prečo je žena na obálke blondýnka a pravdepodobne ľahká deva alebo barová tanečnica, keď hrdinkou knihy je elegantná červenovlasá dáma?
- Nedostatok humoru. To mi asi chýbalo najviac. V podstate nemám nič proti romantike ani proti erotike, ale potrebujem, aby to bolo aspoň trochu vtipné. V tejto knihe bolo humorných situácií naozaj málo a celkovo sa toto dielko bralo dosť vážne. Doteraz s láskou spomínam na neprekonateľný Škandál od Amandy Quickovej, ktorý je pre mňa ideálom tohto druhu literatúry.
Tož tak. Prekonala som sama seba, prečítala, čo mi bolo vylosované, a naozaj to nebolo také hrozné, ako som sa obávala. Nemôžem ale tvrdiť, že by ma kniha nadchla natoľko, aby som si hneď prečítala ostatné autorkine knihy. Bolo zaujímavé vystúpiť trochu mimo svoj obvyklý vkus, ale akurát som si tým potvrdila, že čítam naozaj to, čo mi plne vyhovuje, a obchádzaním nehumornej romantiky o nič v živote neprichádzam.
Názov: K zbláznění
Autor: Stephanie Laurens
Originálny názov: To distraction
Vydalo nakladateľstvo Baronet v roku 2009, ISBN 978-80-7384-252-9.
Pravá knihomolka 