Výnimočný záver výnimočnej série: Justin Cronin – Město zrcadel (recenzia)

Povedať, že som sa na záverečný diel skvelej série Přechod tešila, by bolo hrubé podcenenie situácie. Čakala som na akékoľvek správy, pravidelne kontrolovala facebookové stránky autora a v duchu ho postrkovala, aby sa neflákal a konečne tú knihu dopísal. Proste také klasické správanie sa fanúšika nedokončenej série. Nakoniec sa moje prianie stalo skutočnosťou a Město zrcadel sa objavilo na pultoch kníhkupectiev. A môžem vám povedať, že sa naozaj podarilo. Milí fanúšikovia, trojka prináša všetky tie skvelé veci, ktoré máme u Justina Cronina radi, takže neváhajte a čítajte. A vy ostatní, ktorí ste ešte kúzlo Přechodu neobjavili, vy si hneď zožeňte prvú knihu, pretože ani neviete, o čo prichádzate. 🙂

Po udalostiach Dvanáctky sa zdá, že si ľudstvo (alebo aspoň ten zvyšok, čo z neho zostal) môže vydýchnuť. Viráci sa stratili a všetci naši obľúbení hrdinovia si zvykajú na pokojný život. Alebo že by predsa len nie? Veď my všetci vieme, že ešte musí prísť veľké finále, posledné zúčtovanie, a vyzerá to tak, že to tušia aj niektoré postavy. Ale kým sa k nemu dostaneme, čaká nás posledná odbočka, posledné zoznámenie sa s novou postavou. Aj keď ani ona nie je úplne nová. Ide o chlapíka menom Timothy Fanning, uznávaného vedca a milovníka žien, ktorý je ale momentálne známejší ako Nula, pôvodca apokalypsy, alebo skrátka chlap, ktorý za to všetko môže.

Na striedanie postáv a časových rovín sme si mohli u Justina Cronina v predchádzajúcich dieloch už zvyknúť. Nikdy mi nerobilo problémy prispôsobiť sa novému uhlu pohľadu alebo novému času, a ani v tomto prípade to nie je inak. Aj keď teraz je ten skok v čase asi najväčší – zoznamujeme sa totiž s mladým Timothym a dozvedáme sa, prečo sa vlastne stal tým, kým je. Tu je vidieť, aký je Cronin skvelý spisovateľ, pretože aj keď viete, že sa vo svete ďalekej budúcnosti schyľuje k niečomu zásadnému a dej sa len tak hemží náznakmi, aj tak budete hltať dospievanie a roky na škole inteligentného mladíka, ktorým Nula býval. Spolu s ním sa zamilujete, precítite osudovosť jeho lásky a povedala by som, že vám ho dokonca bude ľúto. Aj mne ho bolo ľúto, aj keď dodatočne si myslím, že napriek všetkému to nebol dostatočný dôvod na rozpútanie celosvetovej epidémie. 🙂

No a po tejto zásadnej spoznávacej odbočke sa vraciame do obdobia po víre, kde už udalosti naberajú na obrátkach. Neviem, či je to tým, že som staršia a to napätie horšie znášam, ale teraz som sa normálne bála. Ešte sa ani nič nedialo, iba sa stupňovalo napätie a pribúdali zlovestné náznaky, a ja už som si obrazne povedané obkusovala nechty od nervozity. Keď Caleb likvidoval mraveniská, až som mala nutkanie naňho zavolať, aby zbalil rodinu a okamžite odišiel. To mi ale nezabránilo čítať stále ďalej a ďalej, niečo ako keď cez roztiahnuté prsty sledujete horor a síce sa bojíte, ale potrebujete vedieť, ako bude všetko pokračovať.

Trochu som sa obávala, či Cronin ten záver ustojí, či to nejako nepokazí. Ale zvládol ho naozaj bravúrne. Všetko vysvetlil, zdôvodnil, dotiahol do konca, a keď vás zaujímalo, ako to dopadlo so zvyškom sveta, tak v tretej časti sa to dozviete. Oproti Dvanáctke sa v plnej sile vrátila mystická zložka príbehu, takže sa môžete pripraviť na neuveriteľné zásahy vyššej moci a prorocké vízie, ktoré ale do celého príbehu zapadajú a aspoň podľa mňa mu dodávajú na osudovosti a určitej veľkoleposti. Je to ako keby ste čítali Bibliu nejakého alternatívneho vesmíru. Pokiaľ vám ale liezli na nervy v prvej časti, tak sa pripravte, že si pri čítaní trojky budete asi trhať vlasy. Mne to tam ale sedelo a určitým spôsobom ma to… upokojovalo. Justin Cronin ako keby vyjadroval dôveru v Boha alebo nejakú vyššiu moc, ktorá nás nenechá potopiť ani v najhorších chvíľach. Pri čítaní som si spomenula na príbeh, ktorý rozprával Bolek Polívka. Stál pri Múre nárekov a mal tam vložiť papierik so svojim prianím. Dlho rozmýšľal a nakoniec napísal vetu: „Aby bol Boh a aby nás mal rád.“ Polívka v to dúfa, ale Justin Cronin v to verí, a tá viera je cítiť z celej knihy.

Medzi vydaním druhého a tretieho dielu uplynulo pár rokov, a teda je jasné, že si človek nepamätá všetko, čo sa v predchádzajúcich častiach udialo. Samozrejme, je lepšie si knihy prečítať znovu, ale Cronin prehľadne zhrnul všetko podstatné na začiatku knihy, takže myslím, že problém s „chytením sa“ mať nebudete. Ale asi sa hodí mať knihy po ruke pre každý prípad. Napríklad mne bolo po dočítaní tak ľúto, že by som sa mala s príbehom rozlúčiť, že som sa hneď znovu vrhla na Přechod aj na Dvanáctku. 🙂

Aj keď sa zdá, že na knižnom trhu je momentálne preupírované, na trilógii Přechod je niečo zvláštneho a výnimočného, čo ju odlišuje od ostatných. Možno je to tým, ako sugestívne Cronin píše, takže ten príbeh skôr prežívate, než by ste ho čítali. Alebo je to postavami, ktoré sa stávajú vašimi priateľmi a začne vám na nich záležať, aj keď sa v knihe objavia iba na chvíľu. Možno za to môže originálne spracovaná zápletka, alebo prekvapujúce striedanie časov, alebo napínavé stupňovanie napätia, kto vie? Keď by som mala celú trilógiu popísať jedným slovom, asi by to bolo slovo „veľkolepá“. A hneď v závese by bolo slovo „osudová“. Čítať ju bolo ako sledovať napínavý boj dobra a zla v priamom prenose, a zároveň to bol vďaka jedinečnému spracovaniu a skvelému autorovmu talentu výnimočný literárny zážitok. Asi to nebude kniha pre každého, je v nej rovnaké množstvo myšlienok a (dosť smutných) ľudských osudov ako napínavej akcie, ale myslím, že by ste jej mali dať šancu aj v prípade, že koncom sveta práve neholdujete.

Názov: Město zrcadel

Autor: Justin Cronin

Originálny názov: The city of mirrors

Vydala Euromedia Group a. s. – Knižní klub v roku 2017, ISBN 978-80-242-5660-3.

Reklamy

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s