Voľakedy by som definíciou perfektnej detektívky mohla stráviť aj pol hodiny. Rozprávať o ľudských a pritom prirodzených hrdinoch. O neobvyklej zápletke a dejinných súvislostiach, o dobre vykreslenom prostredí. A o tej štipke čohosi nedefinovateľného, čo odlišuje obyčajnú dobrú detektívku od výnimočnej. Po týchto Vianociach mi stačí perfektnú detektívku opísať takto: je to taká, aké píše Zygmunt Miloszewski.
Zapletení je výborná kombinácia psychologického trileru a neobvyklej kriminálky. Všetko sa začína vraždou Jindřicha Telaka, účastníka psychoterapeutického sedenia v bývalom varšavskom kláštore. Prípadu sa ujíma prokurátor Teodor Szacki, unavený rutinou a večnou byrokraciou, rovnako ako manželským stereotypom. Tento prípad však bude iný ako ostatné. Už len kvôli neobvyklým a hrozivým účinkom niektorých druhov psychoterapie, s ktorými sa prokurátor zoznamuje. Podstatná je ale otázka: vraždil niekto z účastníkov sedenia? A ak áno, má Szacki hľadať motív medzi samotnými členmi skupiny, alebo medzi tými, o ktorých sa pri sedení hovorilo?
Aby sa veci ešte viac skomplikovali, pri pátraní Szacki narazí na dávno zabudnutý prípad, ktorý sa odohral pred dvadsiatimi rokmi, pred pádom komunizmu. Súvisí nejako minulá vražda s prípadom Jindřicha Telaka? Szacki postupne zisťuje, že niekedy je lepšie nevedieť – pre vlastnú bezpečnosť…
Zapletení je prvou detektívkou s prokurátorom Teodorom Szackim, nakladateľstvo Host vydalo aj pokračovanie s názvom Zrnko pravdy. Prípady na seba nenadväzujú, takže knihy teoreticky môžete čítať v akomkoľvek poradí. Ak však začnete od druhého dielu, pripravíte sa o prekvapenie, ako to dopadlo so Szackého súkromným životom. Úvod a predstavenie by sme mali za sebou, teraz vám poviem, prečo ma toto dielo vlastne tak dostalo.
Pamätáte sa, ako som na začiatku písala o ľudských a prirodzených postavách? Tak v tejto detektívke ich dostanete v tom najľudskejšom a najprirodzenejšom prevedení. A myslím to v pozitívnom slova zmysle. Szackého okrem riešenia prípadu trápi bežná manželská kríza a stereotyp, i únavná byrokracia v práci. A Zygmunt Miloszewski, tá líška podšitá, všetko opísal tak presne, uveriteľne, a zároveň s humorom a pochopením, že so Szackim nielen budete sympatizovať, ale prakticky uveríte, že ten chlapík skutočne existuje. A podobné je to aj s ostatnými postavami, aj keď pochopiteľne Szacki dostal najviac priestoru. Či už ide o kolegu hýriaceho nevhodnými vtipmi, účastníkov psychologickej terapie alebo mladú flirtujúcu novinárku, nie sú to žiadne dvojrozmerné postavičky. Každého z nich si dokážete perfektne predstaviť, hoci Miloszewski sa nevyžíva v nejakých dlhých popisoch. Tento spisovateľ má skrátka dar – stačí mu len výstižná veta, pár slov, a postavy sú ako živé.
A netýka sa to len postáv. Prostredie i práca vyšetrovateľov, to všetko pôsobí nesmierne skutočne. Odteraz mám o Varšave a jej obyvateľoch celkom konkrétnu predstavu. 🙂 Zápletka je vystavaná veľmi originálne a priznám sa, že som až do úplneho konca netušila, kto je vlastne vrahom a ktorá dejová linka vedie k rozuzleniu. Pre nás môže byť zaujímavé aj to, že dej sa odohráva v inej postkomunistickej krajine. Problémy, ktoré Miloszewski spomína, sú veľmi podobné ako u nás. Komunistická minulosť, ktorú máme niekedy tendenciu trochu zľahčovať a zabúdať, že nebola len o lacných párkoch a rožkoch za 20 halierov; postavy, ktoré ťahali za nitky vtedy i teraz; rozporuplné vyrovnávanie sa s tým, čo sa v minulosti dialo… Nepripomína vám to niečo? Je zvláštne pozrieť sa do minulosti inej krajiny a uvedomiť si, že naozaj boli na tom tak ako my. A pre mladšie ročníky, pre ktoré je štyridsať rokov komunizmu iba kapitolou v učebnici dejepisu, môže byť Miloszewského román priblížením toho, ako to vtedy nielen v Poľsku vyzeralo.
A teraz prichádza na rad posledná a najťažšie opísateľná vec: niečo nedefinovateľné, čo robí vynikajúcu knihu vynikajúcou. Z podstaty názvu vyplýva, že presne určiť to nedokážem, ale pokúsim sa vám to priblížiť. 🙂 Čím je teda prvá kniha o prokurátorovi Szackom taká výnimočná? V prvom rade je to prirodzenosť. Prirodzenosť správania sa postáv, ich myšlienok, prirodzenosť toho, ako to všetko dokáže Miloszewski napísať a vyjadriť. Čítate a cítite – áno, takto normálny človek myslí a reaguje. A v druhom rade je to prekvapujúco humor. Napriek vražde, závažnosti témy, pomerne desivej psychoterapii, manželskej kríze a temným tajomstvám je Zapletení nesmierne vtipná a s ľahkosťou napísaná kniha. Neviem, či som sa vôbec niekedy pri inej detektívke toľko nasmiala. Szackého postrehy, komentáre a myšlienkové pochody sú skutočne neodolateľné, a síce sa asi nebudete stále váľať od smiechu, ale budete sa aspoň pochechtávať. Zaručene.
Zapletení je inteligentná detektívka so sympatickým a skutočne normálnym hlavným hrdinom, ktorá nešetrí humorom. Zároveň pri jej čítaní dostanete možnosť zamyslieť sa nad minulosťou a nad tým, ako ovplyvňuje aj náš súčasný život. Miloszewskému sa podarilo skvele spojiť zábavu s vážnou myšlienkou do pútavej a napínavej knihy, ktorú môžem odporúčať všetkým milovníkom detektívok. A to nielen v tomto románe, rovnako vynikajúca je aj kniha Zrnko pravdy. Tá sa na rozdiel od Zapletených dotýka momentálne veľmi aktuálnej problematiky protižidovských nálad a antisemitizmu, a od prvého románu sa líši aj tým, že máte ešte väčšie nutkanie zobrať prokurátora Szackého priateľsky na pivo a opýtať sa ho, čo to sakra robí so svojím súkromným životom. Čo sa týka napínavého príbehu, skvelého vykreslenia postáv a všadeprítomného humoru si Miloszewski drží stále rovnako vysokú úroveň. Čo vám budem hovoriť – prečítajte si, neoľutujete. Naozaj. 🙂
Názov: Zapletení
Autor: Zygmunt Miloszewski
Originálny názov: Uwiklanie
Vydalo nakladateľstvo Host v roku 2011, ISBN 978-80-7294-401-9.
Pravá knihomolka 