Nekorektné minirecenzie: George R. R. Martin – Písečníci

Formát minirecenzie som videla na blogu Psaní o čtení a veľmi sa mi zapáčil. Budem ho používať v prípade, keď vás na nejakú knihu budem chcieť upozorniť, ale (prekvapujúco) sa mi nebude chcieť príliš vykecávať. A prečo nekorektné? Lebo sa mi nechce zaťažovať objektívnosťou. 🙂 Proste napíšem, čo si o knihe myslím, a keď bude hrozná, tak sa nebudem snažiť hľadať klady. 😉 Ale tentoraz nebudem pľuť oheň a síru, kniha, o ktorej budem písať, sa mi páčila. Veď čo aj čakať od Martina iného ako kvalitu. 🙂

Oficiálna anotácia

George R. R. Martin si získal přízeň čternářů také jako povídkář. Ve svém vesmíru, obydleném mnoha druhy vesmířanů i nestvůr, neřeší kosmologické nebo technické problémy, ale zajímá se o lidské reakce ve vyhraněných situácích, ať již jde o duše zbloudilé z lůna církve, koráby ztroskotané na primitivních světech nebo opuštěné a zmírající civilizace…

Tato sbírka obsahuje sedm raných Martinových próz, jež jsou navzdory krutým scénám neobvykle poetické, mezi jinými slavnou povídku Ve znamení kříže a draka (Hugo 1980), vystavěnou hned na dvou geniálních nápadech, a ještě slavnější Písečníky (Nebula 1979, Hugo 1980), krvavý horor, který založil autorovu světovou proslulost.

Upozornenie pre všetkých, ktorým to náhodou po prečítaní anotácie nedošlo. Je to SCI-FI! Je to SCI-FI! Je to SCI-FI! A trochu hororu k tomu. Neočakávajte teda žiadnu poviedkovú variáciu na Hru o tróny, to by ste mohli byť ťažko sklamaní. Ak ale nemáte alergiu na kozmické lode, skúste dať Písečníkom šancu bez predsudkov. Čaká na vás sedem poviedok, všetky dobre napísané; ktorá sa vám bude páčiť viac a ktorá menej záleží na vkuse.

V anotácii spomínaná Ve znamení kříže a draka ma nechala pomerne chladnú. Nie že by nebola dobrá, ale… Proste to nebolo ono a na podobnú tému som už čítala aj lepšie kúsky. Rovnako Nebešťanka, keď som ju čítala, tak sa mi páčia, ale teraz mám problém si na ňu bližšie spomenúť. Ale ostatné poviedky, to už je iné kafe. Najviac ma oslovila poviedka Krutinky. Odohráva sa na planéte, kde roky mrazozimy striedajú rovnako dlhé obdobia žároléta. Podrobnosti o živote ľudí tam boli zaujímavé, ale najviac ma zasiahla jej melancholická a snová atmosféra. On celkovo Martin píše skôr také melancholické príbehy. O láske, o túžbe po hviezdach, o nutkaní poznávať vesmír a o tom, čo všetko sme pre to ochotní obetovať. Rychlodružka a Kamenné město sú typické príklady. 🙂 Z iného súdka sú zasa poviedky Písečníci a Sídlo červa. Písečníci sú perfektne vystavaný a vypointovaný hororový príbeh, pri ktorom na mňa síce padal veľmi tiesnivý pocit, ale nemohla som sa odtrhnúť a musela som čítať do konca. Čo si človek môže od poviedky želať viac? Na ňu teda rozhodne nezabudnem. 🙂 To isté platí aj o Sídle červa – už len ten názov… Pre mňa je najdesivejším dielkom tejto knihy, aj keď nie pre to, čo sa v ňom odohráva (hoci aj to je dosť drsné). Svet, ktorý Martin vytvoril, mi celkove nerobil dobre a z Lidočerva budem mať nočné mory ešte dva mesiace. Keď si človek predstaví ako vznikal! Brrr.

Suma sumárum, zabudnite na chvíľu na Hru o tróny a ponorte sa do ďalších bizarných a zvláštnych svetov, ktoré ešte Martin dokázal vytvoriť. Žiadny milovník sci-fi to rozhodne neoľutuje.

Písečníci, George R. R. Martin, Trifid (2007), ISBN 978-80-7387-042-3