Tajomstvá a smrť v rudolfínskej Prahe: Juraj Červenák – Krv prvorodených (recenzia)

krv-prvorodenych_fullS knihami Juraja Červenáka mám jediný problém – sú také dobré, že mi pri písaní o nich dochádzajú superlatívy. Prvá detektívka z cyklu Stein a Barbarič Mŕtvy na Pekelnom vrchu bola vynikajúca, Krv prvorodených je absolútne famózna. Ak to takto pôjde ďalej, pri tretej knihe odohrávajúcej sa v Prešporku budem iba nadšene híkať.

Kapitán Stein, notár Barbarič a kaprál Jaroš sú vyslaní do rudolfínskej Prahy, aby z poverenia cisárovho brata vyriešili vraždy prvorodených detí významných veľmožov. Maskovaný muž unáša deti, ktorých mŕtvoly sa potom nájdu na brehu rieky s vyrytými znakmi z kabaly. Únosy pokračujú aj po príchode hrdinov do Prahy a Stein, Barbarič a Jaroš musia čo najrýchlejšie odhaliť, kto za tým všetkým stojí. Sú to naozaj Židia, na ktorých ukazujú prvé dôkazy? Alebo stoja proti niečomu väčšiemu – sprisahaniu proti cisárovi? A čo s tým všetkým majú spoločné talianski banditi, ovládajúci ulice mesta?

Ako sme už u Červenáka zvyknutí, znovu nám prináša poriadnu porciu napätia, krvi, akcie a humoru. Oproti prvej knihe série, Mŕtvy na Pekelnom vrchu, je ale Krv prvorodených oveľa viac detektívkou. V jednotke sme spolu s hrdinami sledovali splašený beh udalostí a vôbec netušili, ktorá bije. V dvojke už autor premyslene dávkuje informácie tak, aby sme mohli hádať a špekulovať kto, ako a prečo. Aj ja som v nútených prestávkach pri čítaní rozmýšľala a dedukovala a niektoré veci som odhadla, ale aj tak ma vrah prekvapil. A trúfam si povedať, že prekvapí aj vás. Červenák sa totiž pohráva so zákonitosťami detektívky a s čitateľskými očakávaniami s takou gráciou, až je prekvapujúce, že toto je len jeho druhá detektívka. No ale veď to poznáte, kdo umí, ten umí.

Postavy sú stále rovnako skvelé. Drsný chlapík Stein, vždy pripravený vytiahnuť meč, tak úžasne historicky presne netolerantný, až sa mi pri niektorých jeho replikách otváral nožík vo vačku. Barbarič, ktorý miluje víno snáď ešte viac ako v jednotke, ak sa dá, drží sa bokom od akcie a navoňanú vreckovku má stále v pohotovosti. No a tajomný kaprál Jaroš, ktorý skutočne miluje svoje povolanie… Každého z nich máme šancu poznať o niečo viac, ale platí to najmä o Jarošovi, ktorý nám odhalí svoje tajomstvo – a že to je fakt niečo!

Krv prvorodených nemá jediné hluché miesto a od chvíle, čo Stein, Barbarič a Jaroš počas apokalyptickej búrky prichádzajú do Prahy, dej uháňa konským galopom. To ale neznamená, že by si Červenák nenašiel čas na humor, prípadne zachytenie atmosféry. To sa mu darí naozaj výborne. Až tak, že máte pocit, že sami chodíte úzkymi uličkami Starého Mesta, na váš nos útočia rozličné vábne i nevábne pachy, a pri holbe piva počúvate povesti o Golemovi.

Čím sa dostávame k ďalšej úžasnej veci na Červenákových knihách: nielen, že sa pri nich pobavíte, ale nenásilne a zaujímavou formou sa dozviete kopu vecí o danej dobe. Vedeli ste napríklad, že za cisára Rudolfa II. ovládala ulice Prahy talianska mafia? Že Praha bola natoľko multi-kulti mesto, že ste tam takmer nezačuli češtinu? Že vo vznešených domoch sa podávali také exotické jedlá ako indická sliepka alebo kaša z ružových lupienkov? Ja to už vďaka Krvi prvorodených viem – a nie sú to jediné zaujímavé veci, ktoré kniha skrýva.

Juraj Červenák nám v Krvi prvorodených pripravil ďalšiu (obsahom, vzhľadom aj jazykom) krásnu knihu, ktorá poteší nielen milovníkov histórie a napätia. Ak sa chcete pobaviť, napätím nedýchať a zároveň sa aj trošku poučiť, Krv prvorodených je jasnou voľbou. Červenák nám opäť ukazuje, ako má vyzerať perfektná kniha, a ja ju odporúčam naozaj všetkým. Len si na ňu vyhraďte voľný deň, lebo každé vyrušenie od čítania môže spôsobiť nutkanie k násilnostiam aj u toho najmierumilovnejšieho jedinca. 🙂

Ukážka:

(Krátka, ale vystihujúca. A mimochodom, milé učiteľky slovenského jazyka, objavila som vám vhodného spisovateľa, z ktorého diela môžete čerpať, keď budete chcieť dávať vražedné diktáty.)

Jedová chyža smrdela ako špitál, chudobinec a márnica v jednom. Vo vzduchu sa dali priam nahmatať choroby; pachy telesných výlučkov, zatuchliny a plesne sa miešali s dymom a výparmi z jedla, pre ktoré bolo označenie pomyje ešte lichôtkou. Medzi podlahou slizkou od pľuvancov a začmudeným stropom sa prelieval chrapľavý rehot, nevraživé pokrikovanie, chrchlanie, choromyseľné bľabotanie a piskľavý, až do špiku kostí režúci chechot lacných fľandier.

Jaroš mal železný žalúdok, ale v tejto žumpe si aj on pripadal ako cintľavý rozmaznaný horenos, ktorého napína pri letmom závane hniloby či pohľade na čerstvú krv.

Takže takto sa väčšinu času cítil Barbarič.

separatorIIAutor: Juraj Červenák

Názov: Krv prvorodených

Vydalo vydavateľstvo Slovart Bratislava v r. 2014, ISBN 978-80-556-1148-8

Reklamy

8 thoughts on “Tajomstvá a smrť v rudolfínskej Prahe: Juraj Červenák – Krv prvorodených (recenzia)

  1. U nadšeného hýkání jsem se fakt rozesmála! Taky mám často chuť říct jenom JE TO SUPER, PROSTÉ ČTI! 😀 Už jsem psala, že Červenáka mi doporučovala kamarádka, myslím, že tohle bude konečně ta kniha, která mě ho donutí fyzicky sehnat… Díky za recenzi!

    • Nie je za čo 🙂 Som rada, že si sa pobavila a tiež, že som ťa na Červenáka navnadila 🙂 Krv prvorodených je vážne super, na českú verziu si počkáš až do jesene, ale ak si odvážna, môžeš skúsiť aj slovenský originál 🙂

  2. Už jsem o něm slyšela a někdo ho doporučoval jako další slovenskou knihu, kterou si mám přečíst. Možná si počkám asi na to české vydání a pak se na ní vrhnu 🙂

    • Nie som si istá, či som ti Červenáka neodporúčala práve ja 😀 Rozhodne stojí za prečítanie, určite si ho pripíš do zoznamu 🙂

  3. Hneď prvá veta hovorí o úrovni tohoto textu.
    “…že mi pri písaní o nich dochádzajú superlatívy.”
    Po slovensky sa míňajú. Môžem chcieť od pisateľa prekvapeného tým, že rudolfínska Praha bola multikultúrnym mestom, aby poznal vlastný jazyk? Môžem. Rovnako môžem chcieť, aby Pravá knihomolka vedela, že Červenák sa so zákonitosťami detektívky nepohráva, že on sa ich snaží rešpektovať.
    Ďura nadšený nevedkovský výkrik určite poteší, ale kvalita komentára nie je priamo úmerná počtu zvýraznených slov, milá Knihomorka.

    • Milý Hromovlad,
      moja recenzia sa ti očividne nepáčila, čo ma síce mrzí, ale čo sa dá robiť, nie je každý deň nedeľa. Ďakujem ti za tvoje gentlemanské upozornenie na použitý čechizmus. Žijem v ČR už skoro desať rokov, a aj keď sa veľmi snažím svoj prejav korigovať, niekedy mi české slovíčka ujdú. Predsa len, počúvam češtinu každý deň a už je to skoro môj ďalší rodný jazyk.
      Čo sa týka tvojich ďalších pripomienok, myslím, že je to vec názoru – tak to v recenziách býva, že sa prejaví názor recenzenta, ktorý sa nutne nemusí zhodovať s tým tvojím. 🙂 Podľa mňa sa so zákonitosťami detektívky Červenák pohráva, lebo (SPOILER) vzbudzuje očakávania, že sa bude držať určitých zažitých detektívkových klišé a pravidiel, ale nakoniec je všetko inak.
      No a čo sa týka prekvapenia nad multi-kulti mestom, tak samozrejme, že človek vie, že s cisárom Rudolfom prišlo do Prahy aj obrovské množstvo cudzincov, ale tak nejak lepšie si to uvedomí, keď mu to vie spisovateľ dobre podať. 🙂 V tom je veľké čaro Červenákových kníh. Erudovaný človek žasne, ako spisovateľ dobre zapracoval všetky detaily, laik nad tým, že v Prahe bola talianska mafia a že skoro nikto nehovoril po česky. 🙂 Máme síce na niektoré veci rozdielne názory, ale myslím, že sa zhodneme, že Krv prvorodených je vynikajúca kniha.

      • Milá Katyka!
        Môj prejav je zriedka gentlemanský a použitie eufemizmov na tom nič nezmení. Ale cítim potreby vysloviť ti uznanie – po 10 rokoch si si udržala svoju slovenčinu na úrovni, kde by som silný vplyv českého prostredia vôbec nehľadal. Viac čechizmov nájdem v Červenákovych textoch – a ten má do Čiech podstatne ďalej.
        Na tom, že Krv prvorodených je vynikajúca kniha sa nezhodneme. Je to dobrá oddychová kniha. Nesnaží sa byť ničím viac a to je dobre. Keby som o niektorej Ďurovej knihe tvrdil, že je vynikajúca, bol by to skôr prvý Bohatier a možno aj prvý Báthory.

        • Ďakujem za prejav uznania, som rada, že aspoň písaný text sa mi darí udržiavať natoľko slovenský, ako by som chcela, keď už v hovorenej reči mám český prízvuk a používam české slovíčka. 🙂 A Báthory je naozaj vynikajúci. 🙂

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s