Kto sa tešil na štvrté dobrodružstvo Steina a Barbariča? A kto si ho už nechal nadeliť od Ježiška? Keď ste na tieto otázky odpovedali kladne, pravdepodobne už viete, že aj Diabol v zrkadle sa naozaj vydaril. Pre vás, ktorí ste ešte nečítali, mám správu. Červenákovi sa podaril mimoriadny kúsok – jeho najnovšia detektívka je ešte o kúsoček lepšia, ako tri predchádzajúce.
Po tom, ako arcivojvoda Matej Habsburský dostal naliehavú výzvu od biskupa Khlesla, vracia sa urýchlene do Viedne spolu so Steinom, Barbaričom a Jarošom. Útok na arcivojvodu nenechá na seba dlho čakať, takže zatiaľ, čo sa Mateja Habsburského snažia zachrániť najlepší viedenskí doktori, Stein s Barbaričom sa musia pokúsiť nájsť stopy protestantského sprisahania proti katolíckym elitám. Majú ale vôbec šancu, keď medzi sprisahancov vraj patrí aj osoba z vysokých viedenských kruhov? A ako sa na ich vzťahu prejaví stúpajúce napätie medzi katolíkmi a protestantmi?
Diabol v zrkadle je už štvrtý diel obľúbeného cyklu historických detektívok o „troch pátračoch“ kapitánovi Steinovi, notárovi Barbaričovi a neodmysliteľnom kaprálovi Jarošovi, ktorého zdá sa obľubujú hlavne ženy. Pokiaľ vám predchádzajúce knihy ušli a radi by ste začali práve Diablom, nerobte to. Pri tejto sérii naozaj stojí za to začať od začiatku a vychutnať si tak nielen meniace sa vzťahy medzi postavami, ale aj stále spletitejšie prípady. Takže šup-šup, pekne od prvého dielu.
Všetko, čo sme si obľúbili v predchádzajúcich románoch, nájdeme aj v Diablovi v zrkadle. Aj štvrtý diel je plný napätia, záhad a dobrodružstiev, veľa sa pátra, strieľa, bojuje a zakráda po tajomných miestach. Naši hrdinovia sú stále rovnako na zožranie: Stein neodolateľne drsný a namosúrený, Barbarič sa rovnako zdráhavo púšťa do boja a pre zábavnú vetu nejde ďaleko, a Jaroš je stále pomilovaniahodný akčný hrdina. Červenák nestratil nič zo svojho zmyslu pre humor, a tak sa zvesela hláškuje a vtipné situácie odľahčujú napätie. Čo by som rada vyzdvihla sú všeobecne ženské postavy v autorových knihách, špeciálne tuná Marii Markétu. Jeho dámy sú vždy zaujímavé, žiadne krehké kvetinky potrebujúce záchranu. V tomto prípade sa mu ale podarilo stvoriť jednu z jeho najzaujímavejších a najrozporuplnejších postáv. Aj by sa mi páčilo, keby sme sa s ňou stretli v ďalších dieloch.
Čo sa týka zápletky, ani tentokrát sa nekoná žiadna domáca zabíjačka. Nemáme tu nič menšieho, ako pokus o vraždu arcivojvodu Habsburského a pekné protikatolícke sprisahanie. Stein, Barbarič a Jaroš sa musia poriadne posnažiť, aby celý prípad rozmotali a zabránili ďalším útokom. Najmä keď nie všetci vítajú ich vyšetrovanie s nadšením. Aj v tomto prípade celý príbeh šliape ako hodinky, nikde nečakajú žiadne logické zádrhele ani rušivé momenty, presne tak, ako sme si už z predchádzajúcich dielov zvykli. Dej je svižný, má spád a valí sa udalosť za udalosťou, ale ani tak som nemala pocit, že by ma Červenák ukracoval na charakteroch postáv, prípadne na opisoch prostredia. On naozaj vie skvele písať. A je to poznať hlavne na výbornom konci, kedy je čitateľ spolu s Barbaričom na pochybách, či bolo zlo skutočne potrestané…
Vystihnutie historických reálií je klasicky dobré. Teda… nie som odborník na dejepis. Nedokážem posúdiť, či hrdinovia používajú správne druhy pištolí, prípadne či Viedeň na konci 16. storočia skutočne vyzerala tak, ako ju Juraj Červenák popisuje. Čo posúdiť dokážem je, že ma jeho opisy historických udalostí zaujímajú, že sa pri opise mesta a okolia nenudím a hltám ho rovnako, ako tie dobrodružné časti. Tu sa nachádza aj tá pridaná hodnota oproti predchádzajúcim častiam, ten malý krôčik vpred oproti ostatným knihám. Dôležitú rolu v deji totiž hrajú búrlivé vzťahy medzi katolíkmi a protestantmi v tej dobe, hlavne rekatolizácia a jej krvavé dôsledky. Musím povedať, že práve toto na mňa veľmi silno zapôsobilo.
Pripomenutie, že nenávisť môže medzi ľuďmi vzniknúť len preto, že každý z nich oslavuje Boha trochu iným spôsobom. Že stačí málo, a zo suseda sa stáva nepriateľ a krv tečie prúdom. A najhoršie bolo, keď som si uvedomila, že za tie dlhé roky, ktoré odvtedy uplynuli, sa v podstate na celej veci nič nezmenilo. Ešte stále nie sme schopní a ochotní tolerovať iný názor, ako je ten náš, prijať skutočnosť, že niekto iný vidí svet inak ako my. Našťastie sa už kvôli tomu aspoň nepopravuje, nevyvražďujú sa mestá a ľudia medzi sebou nebojujú. Aspoň v našej „civilizovanej“ časti sveta, kde nám namiesto rešpektovania toho, že niekto druhý má iný názor, stačí trochu sa pourážať na internetových diskusiách. A to ešte môžeme byť radi, pretože sa zdá, že v iných končinách sa nesúhlas s iným svetonázorom prejavuje samovražednými atentátmi.
Takúto pridanú hodnotu na knihách mám rada, to, keď ma dej prinúti rozmýšľať nad minulosťou aj súčasnosťou, keď ma citovo zasiahne. A to sa mi práve na Diablovi v zrkadle páči. Síce som v súlade s hlavnými hrdinami mala na konci trochu depresívnu náladu, to ale neznamená, že sa mi kniha páčila menej. Tiež som ocenila, že náboženské rozpory medzi Barbaričom a Steinom boli relatívne umiernené. Nejako by mi k ich charakterom nesedelo, keby sa prejavili búrlivejšie.
Jediné, čo by som trochu vytkla, je o niečo väčšie množstvo prehliadnutých preklepov oproti ostatným knihám. Nemalo by vydavateľstvo Slovart záujem o prvočitateľa, ktorý by im ich do budúcna pomohol vychytať? Hlásim sa dobrovoľne. 🙂 Aj keď je pravda, že „kapitál“ namiesto „kapitán“ je rozkošný preklep.
Knihy Juraja Červenáka mám naozaj rada. Ešte ani jedna z nich ma po prečítaní nesklamala, vždy som dostala to, čo som očakávala – poriadnu porciu dobrodružstva a zábavy. V Diablovi v zrkadle sa autorovi podarilo skoro nemožné: napísať knihu, ktorá je ešte o kúsok lepšia, ako vyšperkované Ohnivé znamenie. Knihu, ktorú prečítate jedným dychom, a okamžite budete chcieť viac. Najnovší román vysoko návykovej série Stein a Barbarič si rozhodne nenechajte ujsť.
Názov: Diabol v zrkadle
Autor: Juraj Červenák
Vydalo vydavateľstvo Slovart Bratislava v r. 2016, ISBN 978-80-556-2457-0
Pravá knihomolka 