Legendárna fantasy pre začiatočníkov i pokročilých: C. S. Lewis – Letopisy Narnie (recenzia)

Hľadáte čítanie pre deti, ktoré sa vám už zdajú priveľké na klasické rozprávky, no ešte primalé na Harryho Pottera? Vyskúšajte Letopisy Narnie od C. S. Lewisa – jedinečný mix fantasy a rozprávky. Ale pozor, hrozí nebezpečenstvo, že keď si budete chcieť knihu len tak pre zaujímavosť prelistovať, zlupnete túto lahôdku skôr, ako vaše ratolesti prečítajú prvú kapitolu. 🙂

Letopisy Narnie sú príbehy detí vo fantastickej zemi Narnia, ktorú sledujeme od jej vzniku až po zánik. Letopisy sa skladajú zo siedmych voľne nadväzujúcich románov.

Čarodějův synovec nás zoznamuje s deťmi Polly a Digorym, ktoré sa vďaka nesympatickému Digoryho strýcovi dostanú do iných svetov. Sú svedkami vzniku Narnie a jeden nepremyslený Digoryho čin je príčinou ďalších Narnijských dobrodružstiev.

Lev, čarodějnice a skříň už v názve prezrádza najdôležitejšie prvky zápletky. Štyria súrodenci Pevensievoví  sú počas druhej svetovej vojny poslaní na vidiek, kde v skrini nájdu priechod do tajomnej zeme Narnie. Tam vládne Biela čarodejnica a jej večná zima, a práve tieto deti sú predurčené na to, aby ju spolu s levom Aslanom porazili.

Kůň a jeho chlapec sa príbehu súrodencov Pevensievových dotýka len okrajovo. Sú tu iní hrdinovia, ktorých osudy sledujeme: chlapec Šasta a hovoriaci kôň Brí, ktorí utekajú z krutej zeme Kalormen a pokúšajú sa dostať do Narnie.

V príbehu Princ Kaspian sa Peter, Zuzana, Edmund a Lucinka po roku opäť ocitajú v Narnii, aby pomohli poraziť falošného kráľa, ktorý utláča všetky neobvyklé narnijské bytosti, a umožnili princovi Kaspianovi získať vládu nad zemou.

Plavba Jitřního poutníka zasa zachytáva dobrodružnú a tajuplnú cestu princa Kaspiana a detí na koniec sveta.

Stříbrná židle je príbehom o tom, ako sa Jill a Eustace vydávajú pátrať po Rilianovi, dávno stratenom synovi kráľa Kaspiana.

Poslední bitva, záverečný román narnijskej ságy, opisuje vnútorný rozklad a zmätok v Narnii. Rozmáha sa tam strach, beznádej a faloš, a iba kráľ a pár verných sa snaží bojovať za pôvodné ideály. Našťastie na to nie je sám a dostáva pomoc z nášho sveta.

Možno sa vám zdá rozsah na detské knihy príliš veľký. Je pravda, že kniha so všetkými siedmymi románmi pôsobí naozaj úctyhodným dojmom. No jednotlivé príbehy majú vždy iba okolo 100 strán a vyšli aj samostatne, čo je možno pre detského čitateľa vhodnejšie. Súborné dielo je síce dosť ťažké a trochu neskladné, ale zasa máte všetky diely pokope, keby ste sa k nim chceli vracať. A je pravdepodobné, že vy aj vaše deti sa k týmto pútavým príbehom vracať budete. 🙂 Letopisy Narnie sú totiž skvelý mix fantasy a rozprávok šmrncnutý kresťanskou aj gréckou mytológiou. Znie to trochu odstrašujúco? Nebojte sa. Štýl je relatívne jednoduchý, prispôsobený detskému čitateľovi, ale zato veľmi chytľavý. Aj trochu metafyzické a ťažšie pochopiteľné veci dokáže autor opísať tak, že každý vie, ako si to má predstaviť. A opisy osôb sú skutočne výstižné. Čo sa napríklad môžeme dozvedieť o rodičoch jedného z hrdinov Plavby Jitřního poutníka: „Byli to velice moderní a pokrokoví lidé: vegetariáni, nekuřáci a abstinenti, a nosili speciální spodní prádlo. V domě měli velice málo nábytku a velice málo pokrývek na postelích a okna byla vždycky otevřená.“ Aj vy tých ľudí priam vidíte pred sebou? 🙂 Dejová línia je vždy priamočiara, bez nejakých vedľajších odbočiek, čo zodpovedá rozsahu cca 100 strán na príbeh. Takisto postavy sú jednoznačné. Kto je kladný, zostáva kladný, niekto zlý sa môže polepšiť, ale čitateľ nikdy nezapochybuje o tom, komu je potreba fandiť, a koho je potreba poraziť. Žiadne rozporuplné postavy, žiadne pochybnosti o tom, kto je dobrý alebo zlý, ako je to napríklad v Harry Potterovi alebo sérii románov Jeho temné esence. Aj preto sú podľa mňa Letopisy Narnie určené už mladším ročníkom, nebála by som sa ich čítať (alebo dať čítať) už deťom vo veku 8-9 rokov.

Samotná Narnia ako krajina je úžasná. Je to nádherné a magické miesto, kde žijú trpaslíci, kentauri a fauni, všetky stromy majú svoje dryády a niektoré zvieratá sú inteligentné a vedia rozprávať. A práve za zachovanie tejto rozmanitosti a slobody mýtických bytostí sa vedú všetky boje v príbehoch. Postavou, ktorá výrazne vyniká nad všetkými ostatnými v príbehoch o Narnii, je lev Aslan. Inteligentný rozprávajúci lev, stvoriteľ Narnie, Syn cisára za morom, vládca tajomnej Aslanovej zeme. Ako jediná postava sa objavuje vo všetkých siedmych románoch. Je múdry, spravodlivý a odpúšťajúci, zároveň ale budí strach a rešpekt. Pomáha deťom plniť úlohy, ktoré dostali, ale zasahuje väčšinou až v poslednej chvíli. Dobrodružstvá, ktoré v Narnii prekonávajú, sú totiž nielen pomocou krajine a jej obyvateľom, ale aj určité skúšky, kde deti musia prejaviť svoju česť, odvahu a vieru a pomáhajú im stať sa lepšími. Podľa C. S. Lewisa je Aslan zosobnením Ježiša Krista – teda toho, aký by bol a vyzeral v tomto neobvyklom svete. A každý, kto má trochu povedomie o kresťanskej vierouke, si je toho pri čítaní vedomý. Keby niekomu nenapovedali už jeho božské vlastnosti a titul Syn cisára za morom, je tu ešte Aslanovo obetovanie sa v príbehu Lev, čarodějnice a skříň, prípadne zjavenie sa ako baránka v Plavbe Jitřního poutníka. V prvých šiestich románoch je náznakov iba decentné množstvo, pravé orgie prichádzajú záverečnom dieli Poslední bitva. Tam som sa miestami nemohla sústrediť na dej kvôli tomu, že som si hovorila – jasné, falošný prorok, trpaslíci, ktorí „majú oči, ale nevidia, majú uši, ale nepočujú“, posledný súd, koniec sveta s odkazmi na Apokalypsu, a tak ďalej, a tak ďalej… Lewisov svetonázor a odkazy na Bibliu na vás z textu priam kričia. Ale toto je skôr problém hnidopišských dospelých ako som ja. 🙂 Deti vidia hlavne pekný príbeh s vnútorným posolstvom, na ktorého kvality a hĺbku budú prichádzať s pribúdajúcim vekom.

Mne osobne sa páčili všetky príbehy, v každom by som si vedela nájsť obľúbenú postavu, scénu, alebo skvelý vtip. Asi najviac ma – zrejme kvôli cestovateľskej povahe – oslovila Plavba Jitřního poutníka. Plavba za hranice známych vôd (ktorá evokuje Odyseove dobrodružstvá), tajuplné ostrovy, ktoré skrývajú tajomstvá krásne aj desivé, ale hlavne samotný koniec sveta, ktorý je skoro mysticky krásnym zážitkom. Dobrodružstvo, morská príšera aj nádherné zážitky, to všetko na 112 stranách – človeku je po prečítaní hneď jasné, prečo sa diela C. S. Lewisa stali klasikou.

Tento nadšený výpočet neznamená, že by som na Letopisoch Narnie nenašla nejaké chyby. Sú ale také zanedbateľné, že celkový zážitok z čítania neovplyvňujú. Ale pre vyváženosť recenzie – tu sú. Plynutie času v Narnii je pochopiteľne iné ako v našom svete. Rozdiely ale nie sú konštantné, v podstate sa menia román od románu. V príbehu Lev, čarodějnice a skříň uplynie v Narnii mnoho rokov, ale v našom svete iba niekoľko minút. Medzi Princom Kaspianom a Plavbou Jitřního poutníka uplynie v Narnijskom svete asi 50 rokov, v našom už ale pol roka. A paradoxne v poslednom románe medzi dvoma udalosťami v našom svete uplynie týždeň, ale v Narnii iba niekoľko minút. No vyznajte sa v tom! Takisto mi trochu chýbalo, že sa autor sústredil hlavne na narnijské dobrodružstvá, ale trochu viac nám neodhalil, aké mali dôsledky pre deti v našom svete. Predsa nemôžete prežiť niekoľko rokov, možno desaťročí, v inej krajine, dospieť, vládnuť kráľovstvu, a potom sa zasa vrátiť presne do okamihu, keď ste mali 10 rokov a skrývali sa v skrini, bez toho, aby to zanechalo nejaké stopy. Pamätali si deti všetky dobrodružstvá? Ako ich to ovplyvnilo? Je jasné, že to už by bolo na iný príbeh, ale aspoň  pár náhľadov by potešilo.

Letopisy Narnie sú romány, ktoré stoja za prečítanie či už máte 10, 30 alebo 50 rokov. Dospelí v nich nájdu výborné, aj keď dosť priamočiare dobrodružné príbehy s mnohými krásnymi scénami, vtipnými momentmi a hlbokými myšlienkami. Deti sa prenesú do nádherného sveta plného mýtických bytostí (pripravte sa na vysvetľovanie toho, ako vyzerá faun, prípadne čo je to dryáda), kde budú svedkami vzrušujúcich dobrodružstiev, ale získajú aj množstvo neoceniteľných informácií o tom, ako dlho raňajkuje kentaur, alebo aký optimistický môže byť bludička. Naviac popri čítaní dostanú aj zopár dobrých rád do života. Napríklad: nie každý, kto je k vám milý, to s vami myslí dobre. Alebo: lepšie je byť odvážny ako zbabelý. Je dobré priznať svoje chyby a poučiť sa z nich. Nikdy neprovokujte myšiaka s mečom. Ale hlavne: keď sa dostanete na tajomné strašidelné miesto, kde všetko nabáda k úteku, nezvoňte na zvonček! Ušetríte tým sebe aj iným mnoho starostí. 🙂 Jednoducho – Letopisy Narnie sú príbehy, v ktorých si každý nájde niečo, čo ho pobaví, nadchne, prípadne poučí. Ktorý bude váš najobľúbenejší?

Ukážka:

Aslan stál uprostřed hloučku tvorů, kteří ho v půlkruhu obstoupili. Byly tu Ženy ze stromů a Ženy z pramenů (v našem světě známé jako dryády a najády), které měly v rukou různé strunné nástroje, a ta hudba byla jejich dílem. Byli tu čtyři velcí kentauři. Koňská část jejich těla se podobala mohutným anglickým tažným koním a lidská část přísným, ale krásným obrům. Byl tu také jednorožec, býk s lidskou hlavou, pelikán, orel a velký pes. Těsně vedle Aslana stáli dva leopardi, z nichž jeden nesl jeho korunu a druhý jeho zástavu.

Pokud jde o Aslana samotného, bobři ani děti nevěděli, co říct nebo co udělat, když ho spatřili. Lidé, kteří nikdy nebyli v Narnii, si někdy myslí, že nic nemůže být zároveň dobré a strašlivé. Jestli si to děti někdy myslely, ten pohled je z toho rychle vyléčil. Když se pokusily podívat Aslanovi do tváře, zahlédly jen zlatou hřívu a veliké, královské, vážné, všudypřítomné oči. Zjistily, že se na něj dívat nemohou, a celé se roztřásly.

„Tak jděte,“ zašeptal pan Bobr.

„Ne,“ odpověděl také šeptem Petr. „Nejdřív vy.“

„Ne, synové Adamovi dřív než zvířata,“ trval na svém Bobr.

„Zuzano,“ zašeptal Petr sestře, „co ty? Dámy mají přednost.“

„Ne, ty jsi nejstarší,“ špitla Zuzana. Čím déle se takhle handrkovali, tím trapněji si samozřejmě připadali. Nakonec si Petr uvědomil, že je to na něm. Vytasil meč, pozvedl ho k pozdravu a rychle sykl na ostatní: „Pojďte. Seberte se přece.“ Přistoupil ke lvu a řekl:

„Přišli jsme, Aslane.“

„Vítám tě, Petře, synu Adamův,“ řekl Aslan. „Vítejte, Zuzano a Lucie, dcery Eviny. Vítejte, bobři.“

Hlas měl hluboký a zvučný a oni se při jeho zvuku přestali bát. Naopak se cítili šťastní a klidní a nepřipadalo jim vůbec hloupé jen stát a nic neříkat.

.

Názov: Letopisy Narnie (Čarodějův synovec; Lev, čarodějnice a skříň; Kůň a jeho chlapec; Princ Kaspian; Plavba Jitřního poutníka; Stříbrná židle; Poslední bitva)

Autor: C. S. Lewis

Originálny názov: The Chronicles of Narnia (The Magician´s Nephew; The Lion, the Witch and the Wardrobe; The Horse and His Boy; Prince Caspian; The Voyage of the Dawn Treader; The Silver Chair; The Last Battle)

Vydalo vydavateľstvo Fragment s. r. o. v roku 2007, ISBN 978-80-253-0535-5

3 thoughts on “Legendárna fantasy pre začiatočníkov i pokročilých: C. S. Lewis – Letopisy Narnie (recenzia)

  1. Ách, moje milovaná Narnie! Jsou to skutečně úžasné knihy a já pokaždé žasnu, kolik se toho do jednotlivých příběhů vešlo. A mám samozřejmě i své oblíbené postavy. Kromě Aslana je to hlavně Rípčíp a totálně umírám ze Šklíblatíka. 😀 Zase mám chuť si to přečíst. ♥
    Díky za krásné připomenutí.

    • Rado sa stalo:) Áno, Rípčíp bol úžasný 😀 Ale kto je to Šklíblatík? To je ten bludička zo Stříbrné židle? V tomto preklade sa volal Čvachetka – a bol to jeden z najzábavnejších depresívnych tvorov, o akých som kedy čítala 😉

Pridaj komentár