Kto z nás by ho nepoznal? Vysoký chlapík s neodmysliteľnou fajkou, ktorý zo zabudnutej vychádzkovej palice dokáže uhádnuť životnú dráhu človeka a vyrieši každý prípad. Geniálny, nikým neprekonaný Sherlock Holmes už viac ako sto rokov zostáva najlepším anglickým detektívom. No má nás po tej dobe ešte čím prekvapiť?
Postavu Sherlocka Holmesa som poznala trochu povrchne, asi ako každý, kto o ňom počul, ale nečítal knihy. Inteligentný gentleman, ktorý si poradí s každým zložitým prípadom a vďaka ktorému londýnsky Scotland Yard vyzerá ako banda neschopných tupcov. Keď som sa rozhodla, že by bolo načase si na detektíva spraviť vlastný názor, požičala som si najskôr súbor poviedok z obdobia po Sherlockovom „zmŕtvychvstaní“. Pravdu povediac, neboli zlé, ale nejako zvlášť ma nezaujali. Oceňovala som síce niektoré originálne detektívne postupy, ale po určitej dobe od čítania mi na poviedky zostali iba hmlisté spomienky, z ktorých sa výraznejšie vynára prípad v škole, alebo s cyklistkou. Takže dojem bol nasledujúci – celkom dobré, ale nič výnimočné. No bolo mi jasné, že utvoriť si názor na jednu z najslávnejších postáv len z niekoľkých poviedok, by bolo voči gentlemanovi v tvídovom obleku viac ako nespravodlivé. Takže keď som na polici v knižnici zbadala knihu s názvom 3 x Sherlock Holmes a zistila, že je tam aj jedno z najslávnejších diel, Pes baskervillský, neváhala som ani chvíľu a pustila sa do skúmania, či si s geniálnym detektívom tentoraz sadneme lepšie.
Vydavateľstvo XYZ, ktoré knihu 3 x Sherlock Holmes vydalo, zareagovalo na úspešný seriál Sherlock z dielne BBC, ktorý novým spôsobom spracúva klasické prípady. Preto sú v knihe práve poviedky Skandál v Čechách, Pes baskervillský a Poslední případ – sú to totiž predlohy dielov druhej série seriálu. Aj na obálke je namiesto obvyklej podobizne muža v stredných rokoch s fajkou fotka predstaviteľa Holmesa zo seriálu. Vzhľad obálky je pomerne moderný, preto pôsobí vyslovene starosvetské spracovanie textu (ornamenty na začiatku kapitol, typ písma) trochu zvláštne. Nie je to nič, čo by mi výrazne prekážalo, ale je to dosť nekonzistentné a čitateľ si to všimne. Čo mi ale naozaj vadilo, boli preklepy v poviedke Pes baskervillský. Podľa môjho názoru si príbehy a ich spracovanie zaslúžia našu najväčšiu starostlivosť, preto by skutočne poriadna kontrola mala byť samozrejmosťou.
Teraz k samotným dielam, začnem najskôr tými kratšími.
V poviedke Skandál v Čechách sa napriek názvu Holmes s Watsonom nedostanú za hranice Londýna. O pomoc ich požiada člen kráľovskej rodiny, ktorý sa pred piatimi rokmi nerozvážne zaplietol so „známou dobrodružkou“ Irene Adlerovou. Z tohto vzťahu zostal dôkaz v podobe spoločnej fotografie a teraz, keď sa dedič trónu zasnúbil s inou ženou, Irene jej chce fotku poslať. Následník potrebuje dostať fotografiu za každú cenu a v celom Londýne nie je vhodnejšieho odborníka na túto záležitosť, ako je Sherlock Holmes.
Skandál v Čechách nie je žiadny krvák, naopak, je to milá a zábavná záležitosť. Holmes srší anglickým humorom, takisto sledovanie podozrivej ho privedie do naozaj vtipnej situácie. Irene Adlerová je krásna, šarmantná a prekvapujúco inteligentná, a tak je otázka, či sa detektívovi podarí vyriešiť prípad ku klientovej spokojnosti. Poviedkou som bola príjemne prekvapená, ale myslím, že by jej viac svedčal väčší rozsah. Je škoda, že taká sľubná postava, ako je Irene Adlerová, nebola využitá viac. Veď presvedčila Holmesa, že ženy nie sú iba citmi zmietané osoby, ale treba s nimi ako s protivníkmi počítať.
Ďalšia z krátkych poviedok, Poslední případ, bola plánovaná – ako napovedá už názov – ako záver série o Sherlockovi Holmesovi. Holmes v nej prichádza za Watsonom, aby ho oboznámil s existenciou „superzločinca“ doktora Moriartyho. Ten ovláda celé londýnske podsvetie a nie je žiadneho zločinu, ktorý by nenaplánoval, prípadne by sa odohrával bez jeho vedomia. Holmesovi sa podarilo dostať ho do pasce a pripraviť situáciu tak, aby Moriartyho a členov jeho organizácie mohla zatknúť polícia. No pasca sklapne až o niekoľko dní a na ten čas chce Holmes odcestovať do zahraničia, pretože Moriarty ho prenasleduje a snaží sa ho zlikvidovať. Ponúkne Watsonovi, či by nechcel ísť s ním a obaja odchádzajú do Švajčiarska. No ani tam nie je Holmes v bezpečí. Podarí sa mu ustáť stretnutie s najväčším súperom, akého kedy mal?
Každý, kto o Holmesovi niekedy počul, pravdepodobne vie, ako táto poviedka skončila. Sir Arthur Conan Doyle mal už sebavedomého detektíva plné zuby a rozhodol sa, že je na čase to s ním skončiť – a to najlepšie vo veľkom finále. Síce po niekoľkých rokoch podľahol nátlaku čitateľov a nechal Holmesa vstať z mŕtvych, ale keď písal toto dielo, určite to bral ako skutočný koniec jeho najslávnejšej literárnej postavy. Preto mi pripadá Poslední případ vyslovene odfláknutý. Ide predsa o najväčšieho detektíva všetkých čias, ten si nezaslúži odísť v niekoľkostranovej poviedke. Ani postava doktora Moriartyho nie je práve desivá. Holmes síce o ňom Watsonovi niečo málo rozpráva, ale to je práve ten problém. Nevieme, čoho presne sa Moriarty dopustil, ako na to Holmes prišiel, aká pasca to bola … Vôbec nič! Žiadne vzrušenie, alebo napätie. Vypočujeme si rozprávanie o tom, aký je Moriarty geniálny zločinec, potom nasleduje najzaujímavejšia časť s únikom z Londýna a nakoniec sledujeme, ako Holmes s Watsonom podnikajú výlety po Švajčiarsku a Holmes pri tom trúsi múdra. Záverečného boja sa Watson ako pozorovateľ ani nezúčastní. Ako nápad sa mi Poslední případ páči, ale spracovanie by si zaslúžil rozsiahlejšie a lepšie. V tomto stave pôsobí ako koncept dobrého románu a človek je vlastne rád, že Doyle sa nechal presvedčiť a napísal ďalšie poviedky, kde Holmesa oživil. Takýto koniec sa pre najslávnejší anglického detektíva naozaj nehodil.
Na záver si nechávam jeden zo štyroch románov, Psa baskervillského. Holmesa vďaka jeho povesti vyhľadá doktor Mortimer, ktorý narazil na podivný prípad. Ide o úmrtie známeho pána z Baskervillu v dartmoorskych močarinách. V rodine kolovala legenda o pekelnom psovi, mýtickej príšere, ktorá zabila niektorého z predkov a odvtedy je hrozbou pre mužských členov rodiny. Pán z Baskervillu mal slabé srdce a zomrel na infarkt, ale vyzeral, ako keby bol vydesený k smrti a zažil obrovský šok. Neďaleko miesta úmrtia sa našli stopy obrovského psa… Ujať sa veľkého dedičstva prichádza posledný z rodu Baskervillov a doktor si robí starosti, či to nie je pre nového majiteľa zámku príliš nebezpečné. Holmes pochopiteľne na netvorov z podsvetia neverí, ale musí uznať, že celý prípad je podivný. No to nie je všetko. Hneď po príchode do Londýna dostáva sir Henry varovný list, dokonca mu ukradnú jednu topánku a veci sa začínajú ešte viac zamotávať. Zdá sa, že nejaké nebezpečenstvo skutočne hrozí, preto s ním na jeho panstvo odchádza aj Watson, aby Baskervilla v prípade potreby ochránil. Holmes zostáva v Londýne kvôli neodkladným povinnostiam. Ľudia v okolí panstva sa správajú podozrivo, varovania sa množia, v močiaroch sa dejú čudné veci a ozývajú desivé zvuky a Holmes stále neprichádza… Vyberie si legendárny pes baskervillský svoju ďalšiu obeť?
Až Pes baskervillský mi ukázal, čo na fenoméne zvanom Sherlock Holmes vlastne je. Doyle vynikajúco buduje atmosféru – už zoznámenie sa s legendou rodu Baskervillov pôsobí zlovestne, ale postupne pribúdajú ďalšie a ďalšie desivé podrobnosti. Smrť šľachtica, ktorý trpel utkvelou predstavou, že ho pekelný pes prenasleduje. Varovný list pre nového lorda Baskervilla, bezvýznamne pôsobiaca strata topánky, zistenie, že sira Henryho niekto sleduje. Po príchode do Devonu zasa pochmúrny zámok a desivá močarina, v ktorej neopatrný krok mimo chodník znamená istú smrť a z ktorej sa ozývajú strašné zvuky. Doyle sa pokúša navodiť dojem, že Sherlock Holmes sa výnimočne bude potýkať s nadprirodzeným javom, ale zároveň necháva množstvo náznakov, ktoré čitateľovi umožnia prísť na realistické riešenie. Je trochu škoda, že príbeh je taký notoricky známy, pretože spôsob, akým bol zločin spáchaný, prekvapí málokoho. Ale logicky uvažujúci človek, ktorý vie, že v tomto type románov nie je žiadna maličkosť spomenutá zbytočne, by na riešenie problému prišiel aj tak. Keď už nie na to „kto“, tak aspoň „ako“. Okrem toho si takto môžme vychutnať, ako precízne je celý príbeh vystavaný a ako aj nepatrná maličkosť zapadá do celkového obrazu. A veľké finále v hmlou zahalených močarinách je naozaj pôsobivé.
Postavy sú vyslovene skvelé. Sir Henry je sympatický, všetci okrem doktora Mortimera pôsobia podozrivo, ako keby niečo skrývali a Holmes je vo vrcholnej forme. Ironický, vtipný, logicky mysliaci, odhaľujúci veci iným skryté, pyšný na svoje intelektuálne schopnosti. Veľmi sa mi páči scéna, kde mu doktor Mortimer oznamuje, že je podľa neho druhým najvhodnejším človekom na riešenie baskervillského prípadu – a Holmesova dotknutá reakcia. Watson svojou priemernou inteligenciou a „nahrávkami na smeč“ necháva genialitu svojho priateľa ešte viac vyniknúť.
Jazyk samozrejme zodpovedá dobe, v ktorej román vznikol, ale nie je to nič rušivé. Dej čitateľa vtiahne tak, že si neobvyklé zvraty a spôsob reči postáv skoro nevšimne.Ja osobne som zaznamenala, ako čudne Watson rozpráva, až pri prepisovaní ukážky. Takisto je zaujímavé sledovať vyšetrovacie postupy, ktoré sa nemohli spoľahnúť na modernú techniku. O čo jednoduchšia by bola práca s týmom pracovníkov, ktorí by vedeli, na čo sa zamerať a s poriadnym registrom zločincov! Takto je na celú vec Holmes sám – ale našťastie si vďaka svojej genialite poradí s každým problémom. Veľmi ma tiež pobavilo obdivné vzdychanie nad tým, ako objavil článok, z ktorého boli vystrihnuté slová anonymného varovného listu. Pre nás, odchovaných množstvom detektívnych seriálov, je niečo také obyčajnou rutinou a vieme, na čo sa zamerať. Pre Holmesových spoločníkov bola celá záležitosť prekvapujúcou novinkou.
Nadšená obdivovateľka, nekriticky hltajúca jednu poviedku o Sherlockovi Holmesovi za druhou, sa zo mňa zrejme nestane. No ďalšie tri Doylove romány o tomto geniálnom gentlemanovi si určite prečítam. Už len preto, aby som zistila, ako sa vlastne Holmes s Watsonom zoznámili, prípadne aby som sa dozvedela niečo o detektívovej slabosti pre ópium a kokaín. Ale hlavne preto, aby som si užila vtipné, napínavé a dobrodružné príbehy, ktoré na mňa v týchto dielach určite čakajú. Takže, ako znie odpoveď na úvodnú otázku? Má nás Sherlock Holmes ešte čím prekvapiť? Podľa mňa určite áno. Minimálne zistením, aká zábavná, dobre spracovaná a napínavá môže byť stojedenásťročná detektívka.
Na českej wikipédii sa môžete dozvedieť pár základných údajov o Holmesovi a prečítať si zoznam diel s jeho postavou. Podrobný rozbor vzťahov, návykov, názorov a schopností tohto renesančného chlapíka je v angličtine tu.
Ukážka:
Já jsem však toužil vrátit se ke svému svěřenci. Melancholie močálu, smrt nešťastného koníka, příšerný ryk, který byl uváděn do spojitosti se strašlivou legendou Baskervillů – všechny tyto věci obestřely moji mysl smutkem. A k tomu, aby byly tyto víceméně neurčité dojmy dovršeny, se připojila rozhodná a jasná výstraha slečny Stapletonové, pronesená s tak důtklivou vážností, že jsem nemohl pochybovat, že k tomu má vážný a hluboký důvod!
Odolal jsem tudíž všemu neléhání, abych se Stapletonovými pojedl, a vydal jsem se hned na zpáteční cestu; ubíral jsem se cestou porostlou trávou, kudy jsme přišli.
Zdá se ale, že musela existovat ještě nějaká kratší stezka než ta, kterou jsem znal, protože ještě dřív, než jsem došel na silnici, spatřil jsem ke svému překvapení slečnu Stapletonovou sedět na balvanu u stezky. Její tvář byla zardělá spěšnou chůzí a ruku tiskla k srdci.
„Běžela jsem celou cestu, abych vám nadběhla, doktore Watsone,“ řekla. „Neměla jsem ani čas dát si klobouk na hlavu. Nesmím otálet, jinak mě můj bratr bude postrádat. Chtěla jsem vám říct, jak mne mrzí ten omyl, že jsem vás pokládala za sira Henryho. Prosím, zapomeňte na to, co jsem vám řekla, nijak se vás to netýká.“
„Nemůžu na to zapomenout, slečno Stapletonová,“ řekl jsem. „Jsem přítel sira Henryho a jeho blaho těsně souvisí s mým vlastním štěstím. Řekněte mi, proč jste tolik naléhala, aby se sir Henry vrátil do Londýna?“
„Byl to jen ženský rozmar, doktore Watsone. Kdybyste mne znal lépe, pochopil byste, že nedovedu vždycky vysvětlit, proč něco říkám nebo dělám.“
„Ne, ne! Pamatuji si dobře chvění vašeho hlasu. Pamatuji si výraz vašich očí! Prosím vás snažně, slečno Stapletonová, buďte ke mně upřímná, protože od té chvíle, co jsem zde, vidím kolem sebe samé stíny. Život tady se mi zdá jako veliký Grimpenský močál s malými zelenými záludnými místy, do nichž se člověk může náhle propadnout a z nichž nikdo neumí najít cestu. Řekněte mi, co jste myslela tím, co jste mi řekla, a já vám slíbím, že vaši výstrahu předám siru Henrymu.“
Tváří dámy se na chvíli kmitl výraz nerozhodnosti, ale její oči nabyly opět chladného výrazu, když mi odpověděla.
„Přikládáte tomu přílišnou váhu,“ řekla. „Můj bratr i já jsme byli velice dotčeni smrtí sira Charlese. Znali jsme ho velmi důvěrně, neboť jeho oblíbená procházka vedla přes močál k našemu domu. Byl hluboce rozrušen kletbou, která lpěla na jeho rodině, a když jej stihl tragický osud, cítila jsem, jako by skutečně byl nějaký důvod pro obavy, které vyslovoval. Byla jsem tudíž postrašena, že opět přišel jeden člen rodiny, aby tady žil, a myslela jsem, že musí být varován před nebezpečím, do něhož se řítí. To bylo vše, co jsem chtěla říct.“
.
Názov: 3 x Sherlock Holmes
Autor: Arthur Conan Doyle
Originálny názov poviedok: A Scandal in Bohemia, The Hound of the Baskervilles, The Final Problem
Vydalo NAKLADATELSTVÍ XYZ, s. r. o. v roku 2012, ISBN 978-80-7388-700-1
Pravá knihomolka 
To je taková radost, přečíst si recenzi, se kterou si autor dá opravdu práci. 🙂 Sherlocka jsem kdysi na střední škole četla a z většiny povídek jsem měla podobný pocit – totiž, že nijak zvlášť neutkví. Zato se ze mě stala velká fanynka nejrůznějších filmových a televizních zpracování, se zmiňovaným seriálem v čele. Osobnost Sherlocka Holmese je jistě unikátní i v tom moři nejrůznějších dalších detektivů. U té ukázky jsem si také uvědomila, jak moc se mi ten původní jazyk líbí. Tak nějak k tomu úžasně sedí. 🙂
Ďakujem, Casie 🙂 Jasné, že som si s recenziou dala prácu, je to môj koníček, tak ju predsa neodfláknem 🙂 A som veľmi rada, že má na Sherlocka Holmesa niekto podobný názor ako ja.